Firemná kultúra

Obsah práce

1.	Kvalita a kultúra
2.	Firemná kultúra
3.	Organizácia a kvalita
4.	Metodológia výskumu
5.	Analýza podniku Veľkopek, a.s. v oblasti kvality a firemnej kultúry
6.	Firemná kultúra na jednotlivých pracoviskách v prevádzke Veľkopek Piešťany, a.s.

Firemná kultúra vplýva na celkovú atmosféru vo firme, na jednotlivé pracovné postupy, na komunikáciu medzi vedením a zamestnancami ale aj zamestnancami medzi sebou, vplýva na výkon a motiváciu zamestnancov.

Definícia firemnej kultúry

„Firemná kultúra je súbor podnikových cieľov , pravidiel, myšlienok, názorov, postojov, hodnôt , noriem spoločenského vedomia, presvedčenia ale i histórie, tradícii a hmotných podmienok“(Nenadál, 2001,str.42). Alexy (2004) prezentuje firemnú kultúru ako sústavu hodnôt, noriem a postojov, ktoré vo firme existujú. Je to jeden z najdôležitejších prvkov v realizácii a udržiavania poslania a stratégie firmy. Firemná kultúra ma normatívny význam ,stanovuje aké správanie sa očakáva od členov podniku „Pod pojmom podniková kultúra sa chápe typické jednanie, uvažovanie a vystupovanie členov firmy. Tvorí jednotu spoločných hodnotových predstáv, noriem, vzorcov jednania a prejavuje sa navonok ako forma spoločenského styku medzi spolupracovníkmi a v spoločne udržovaných zvykoch, obyčajach, pravidlách a materiálnom vybavení“ (Bedrnová ,2002, str. 45).

Firemná kultúra je „ zoskupenie vlastností, charakteristík jednotlivých členov spoločnosti. Kultúra takisto definuje kvalitu života pre skupinu ľudí. Ľudia vidia, čo chcú vidieť“(Studenník ,2008, str.82). Ako uvádza Nenadál (2001), prvky firemnej kultúry sa prejavujú najmä v myslení, cítení a správaní jednotlivých členov a zamestnancov podniku a vo výtvoroch materiálnej a nemateriálnej povahy. Firemná kultúra je jedným z limitujúcich faktorov organizácie, ovplyvňujúci jej vnútorný život. Takisto pôsobí aj navonok, čiže na okolie organizácie. Firemná kultúra predovšetkým podporuje spoluprácu zamestnanca s organizáciou a zamestnancov medzi sebou, tvorbu a pestovanie podnikového dobrého mena, rozvoj interného a externého potenciálu organizácie.

„Podniková kultúra sa dá chápať ako systém hodnôt a noriem účelového spoločenstva podnikov“(Bedrnová,2002,str.44). Studenník (2008) ďalej uvádza ,že žiadna kultúra sa nevyskytuje náhodne, rozvíja sa postupom času, v ktorom ľudia rastú, učia sa, rozvíjajú svoju osobnosť. Čím je dedičstvo staršie, tým viac je konkrétna kultúra zakorenená v ľuďoch. Každá kultúra sa skladá z troch základných časti: zvyky, viera, spoločnosť. Všetky sú navzájom prepojené a ovplyvňujú sa.

Firemná kultúra v sebe zahrňuje veľké množstvo prvkov a faktorov .Každý podnik má nastavené iné pravidlá, podľa ktorých sa riadi. I keď na prvý pohľad to môže ,že sa neriadi ničím. Zahŕňame sem spôsob odmeňovania zamestnancov , rôzne formy motivácie pracovníkov ,spôsoby vzdelávania .Patrí sem tiež značka firmy , jej história ,firemná filozofia i vybavenosť firmy. Niekto by si mohol myslieť, že tieto rozdiely sa týkajú len štýlu oblečenia Faktory firemnej kultúry prirodzene ovplyvňujú správanie všetkých pracovníkov. Tento vplyv nie je vždy však pozitívny. Vplyv môže byť niekedy natoľko demotivujúci , že pracovníkovi nie je umožnené sa s firemnou kultúrou stotožniť a odchádza. Nástupom do firmy musí pracovník prijať fakt, že by mal firemnú kultúru rešpektovať a podriadiť sa jej. To prirodzene nevylučuje, aby nenavrhoval vylepšenia a zmeny Každý zamestnanec by sa však mal držať pravidla, že ak mu firemná kultúra nevyhovuje, mal by dobre zvážiť aké opatrenia podnikne.

Podstata firemnej kultúry

„Firemná kultúra je jedným z najdôležitejších kľúčov úspešnosti ,prípadne neúspešnosti podnikov a ich ďalšieho fungovania na trhu “(Číhovská,2001,str.34). Bělolávek (1996) tvrdí ,že všeobecne sa s pojmom kultúra môžeme stretnúť najmä v spojení s národmi alebo dokonca celými civilizáciami. Tento pojem môžeme takisto použiť v súvislosti s menšími skupinami či spoločenstvami ľudí. Menšiu skupinu či spoločenstvo môžu predstavovať ľudia pracujúci v organizáciách a podnikoch, ktoré sa líšia i svojou firemnou kultúrou a nie len zameraním, názvom či veľkosťou.

Podľa Číhovskej (2001), každý človek má potrebu niekam patriť a preto vyhľadáva skupiny ľudí s rovnakými či podobnými záujmami. Každý jedinec chce patriť k svojmu kolektívu. Firemná kultúra je v tomto prípade chápaná ako riadiaca zložka. Organizácia je právny a ekonomický subjekt, ktorý existuje na trhu ako v spoločnosti. Hlavným cieľom firemnej kultúry je zjednocovať ľudí v podniku, ktorý sa podieľajú na jej tvorbe. Nenadál (2008) uvádza že, firemná kultúra vo vnútri organizácie ovplyvňuje i chovanie voči prostrediu , v ktorom organizácia pôsobí. Význam firemnej kultúry rastie systematicky s meniacim sa svetom a jej poznatky sa stávajú nutnosťou .Pri jej nerešpektovaní môže dochádzať k chybným rozhodnutiam a tým k znižovaniu kvality podnikových výkonov. V súčasnej dobe sa môžeme často stretávať s tvrdením , že firemná kultúra je synergickým zobrazením doposiaľ dosiahnutej systémovej úrovne, adabtility a flexibility stratégie a filozofie podniku.

Firemnú kultúru a jej rôzne aspekty postrehne najlepšie nový začínajúci pracovník nastupujúci do zamestnania. Ľudia, ktorí pracujú v konkrétnom podniku dlhšiu dobu, si často neuvedomujú, aká je firemná kultúra v ich podniku. Niekedy dokonca nastáva prípad ,že zamestnanec si vôbec neuvedomuje či vôbec nejaká firemná kultúra existuje. Neuvedomujú si, že ľudia by sa na pracovisku mohli chovať aj inak, lepšie . Po určitom čase sa mnohé formy a zvyky chovania stávajú akousi normou. Avšak hneď po nástupe do zamestnania človek nevie presne odhadnúť, ako sa správať, ako jednať so svojimi podriadenými či spolupracovníkmi, samozrejme ako jednať s nadriadenými a ako sa obliekať do zamestnania. V niektorých podnikoch je štandardom správania sa v práci, ale aj vo vzťahoch, správanie veľmi formálne s vylúčením akýchkoľvek prejavov emócií. Vylučujú sa emócie pozitívne i negatívne. Opačným prípadom sú organizácie, ktoré podporujú či dokonca vyžadujú neformálne vzťahy. Takýto spôsob vedenia podniku sa prejavuje najmä vo vzájomnom tykaní si medzi zamestnancami, pri ktorom sa neberie žiadny ohľad na úroveň ich pozície v podniku. „Firemná kultúra prezentuje spôsob vystupovania a jednania na rôznych úrovniach organizácie , nadriadení so svojimi zamestnancami a medzi spolupracovníkmi navzájom“ (Alexy ,2001,str.26). Alexy (2001 )tiež tvrdí, že firemnú kultúru podporujú:

• personálny výber;
• spôsoby a formy vrcholového vedenia;
• proces personalizácie.

Firemná kultúra je priamo spätá s organizačnou štruktúrou, ktorá je determinovaná poslaním organizácie. To však neznamená , že dva podniky s rovnakým poslaním sa nemôžu líšiť vo svojej štruktúre a kultúre .