Vplyv kvality firemnej kultúry na dosahovanie pracovných cieľov

Obsah práce

1.	Kvalita a kultúra
2.	Firemná kultúra
3.	Organizácia a kvalita
4.	Metodológia výskumu
5.	Analýza podniku Veľkopek, a.s. v oblasti kvality a firemnej kultúry
6.	Firemná kultúra na jednotlivých pracoviskách v prevádzke Veľkopek Piešťany, a.s.

Kvalita a kultúra

Kvalita je slovo viac významov. Kaţdý jedinec si ho môţe spájať s inými pojmami. Môţeme si ho vysvetliť ako faktor úspechu organizácie alebo ako základný nástroj udrţiavania a zvyšovania konkurencieschopnosti. Kvalita zohráva dôleţitú úlohu v otázke preţitia. Norma STN EN ISO 9000:2000 Systémy manaţérstva kvality – Základy a slovník uvádza „ kvalita je miera s akou mnoţina vlastných charakteristík spĺňa poţiadavky“.

Manažment kvality

Mateides (2006) uvádza niekoľko funkcií manaţmentu kvality :

• plánovanie kvality (Qality Planning)– proces stanovenia cieľov v oblasti kvality;
• riadenie kvality (Quality Control)- proces dosahovania stanovených cieľov počas výkonu operácií;
• zlepšovanie kvality (Quality Improvement )- proces dosahovania lepšej úrovne výkonnosti .

Norma STN EN ISO 9000:2000 Systémy manaţérstva kvality – Základy a slovník uvádza všeobecné poţiadavky systému manaţérstva kvality ako to ,ţe organizácia musí vypracovať, zdokumentovať, zaviesť a udrţiavať systém manaţérstva kvality a trvalo zlepšovať jeho efektívnosť v súlade s poţiadavkami tejto medzinárodnej normy.

Organizácia musí:

• identifikovať procesy poţadované systémom manaţérstva kvality a jeho aplikáciou v rámci organizácie ;
• stanoviť postupnosť a interakciu týchto procesov;
• stanoviť kritériá a metódy poţadované na zaistenie efektívnej prevádzky a riadenia týchto procesov;
• zaistiť dostupnosť zdrojov a informácií nevyhnutných na zabezpečenie prevádzky a sledovania týchto procesov;
• sledovať, merať a analyzovať tieto procesy; zaviesť činnosti nevyhnutné na dosiahnutie plánovaných výsledkov a trvalého zlepšovania týchto procesov.

Ak sa organizácia rozhodne nejaký proces, ktorý ovplyvňuje zhodu výrobku s poţiadavkami, objednať, musí zabezpečiť jeho riadenie. Riadenie takýchto objednaných procesov sa musí v systéme manaţérstva kvality identifikovať. Mateides (2006) tvrdí ,ţe manaţment kvality patrí medzi najdôleţitejšie zloţky manaţmentu výroby, ktorého konečným cieľom je uspokojovať zákazníkov poţadovanými výrobkami a zároveň snaţiť sa o zabezpečovanie ekonomickej prosperity podniku. Manaţment kvality predstavuje súhrn navzájom prepojených technických, ekonomických, personálnych, obchodných ,informačných, organizačných, sociálnych a ďalších nástrojov, ktoré slúţia na zabezpečovanie kvality výrobkov. Zabezpečenie kvality výrobkov predstavuje zabezpečovanie špičkovej úrovne ich konštrukčného a technologického riešenia. Pod týmto rozumieme technickú úroveň výrobku i samotnej výroby, teda kvality vyhotovenia výrobku a povýrobných sluţieb . Lukášová (2004) rozdeľuje kvalitu do dvoch úrovní. Kvalita podľa prvej úrovne predstavuje schopnosť organizácie produkovať výrobky alebo poskytovať sluţby. Kvalita je zhoda s jasne merateľnými a vymedzenými poţiadavkami. Problémy kvality povaţuje za problém nezhôd. Kvalita podľa druhej úrovne zabezpečuje výrobky a sluţby, ktoré sa snaţia uspokojovať očakávania zákazníkov, vzťahujúce sa k ich pouţitiu alebo spotrebe, a to nezávisle od akejkoľvek merateľnej charakteristiky výrobkov alebo sluţieb. Kvalitu je potrebné definovať v pojmoch uspokojovania zákazníka. Japonská definícia kvality vysvetľuje kvalitu ako súhrn príslušných znakov a charakteristík , ktoré sú predmetom ocenenia, ktorého cieľom je stanoviť, či výrobok alebo sluţba vyhovujú účelu svojho pouţitia alebo nie. Norma STN EN ISO 9000: 2000 Systémy manaţérstva kvality – Základy a slovník definuje kvalitu „miera s akou súbor vlastných charakteristík spĺňa poţiadavky zákazníkov i ďalších zainteresovaných strán“. Norma STN EN ISO 9000:2001 ponúka definíciu „termín kvalita sa môţe pouţívať s prívlastkami ako sú dobrá alebo zlá kaţdý produkt má svoje trvalé charakteristiky(spoľahlivosť, bezpečnosť a pod. ), ktoré sú parametrami kvality produktu a tzv. pridelené charakteristiky(cena produktu, vlastník produktu a pod.), ktoré nie sú vyjadrením kvality produktu“. Podľa Šterna (2008) je kvalita produkcie výsledkom mnohostupňového procesu . Tento zloţitý proces je finalizáciu manaţmentu výroby. Dôležité ťažiskové otázky rozvoja kvality treba riešiť na začiatku samotným začatím výrobného procesu . V samotnom výrobnom procese sa všetko uţ len realizuje.

Obr. 1 Všeobecné naplnenie požiadaviek na kvalitu v kruhu kvality

Mateides (2006) uvádza niektoré podstatné znaky kvality:

• použiteľnosť- vhodnosť výrobku na svoj účel použitia ;
• trvanlivosť – schopnosť výrobku si po určitú dobu zachovať schopnosť funkciu

použitia;

• bezpečnosť- znak kvality, ktorý má zabrániť ohrozeniu zdravia, životného

prostredia či majetku;

• funkčnosť – schopnosť výrobku plniť funkciu v danom momente;
• výkon – merateľná vlastnosť výrobku; vybavenie – dáva výrobku schopnosť zvyšovať záujem zákazníka;
• úroveň obsluhy – tento znak sa vzťahuje na rýchlosť, kvalitu opravy, ochotu;
• spoľahlivosť – schopnosť plniť poţadovanú funkciu po určitú dobu bez porúch a

chýb.

Strategický význam manažérstva kvality

„Kvalita predstavuje pre zákazníka jeden z faktorov ţelaní a poţiadaviek, na ktorých stavia dôveru v organizáciu. Očakáva, ţe hra vo všetkých fázach tvorby výrobku alebo sluţby funguje bezchybne. Úlohou manaţérstva kvality je starať sa o to, aby boli splnené poţiadavky zákazníka podstatné pre kvalitu“(Mateides,2006, str.45). Poţiadavky na kvalitu podľa Šterna (2008), v celosvetovom meradle neustále stúpajú. Práve preto je potrebné neustále zvyšovať poţiadavky na manaţment kvality. O tom svedčí aj doterajší vývoj manaţérskych aktivít z tejto oblasti, od zabezpečenia kvality pre anonymných odberateľov, keď bola kvalita iba sprievodný a druhoradý prvok vo výrobe, aţ po najnovšie manaţérske systémy. Sem môţeme zaradiť TQM – Total Quality Manaţment a TPM – Total Prevention Maintenance, kde sa poţaduje kvalita a celková spoľahlivosť výrobkov na takej vysokej úrovni, ţe sa úplne minimalizuje potreba ich budúcej údrţby u pouţívateľa. Základným cieľom systému riadenia kvality je rozšíriť zabezpečenie kvality pre celú organizáciu, vo všetkých jej úsekoch a vo všetkých etapách jej činnosti Ako uvádza Mateides (2006), v kaţdej fáze kruhu kvality a ţivotného cyklu tvorby výrobku, sa musí dbať na zaistenie splnenia poţiadaviek na kvalitu. Poznáme rôzne poţiadavky na kvalitu a to kvalita výskumu trhu, kvalita dodávateľa a dodávky, kvalita kontroly, kvalita logistiky alebo kvalita servisu a ochrany životného prostredia.

Obr. 2 Ciele manažérstva kvality v organizácii

Kultúra

Pojem kultúra je jeden z najfrekventovanejších pojmov . Kultúra je historickým javom, rozvíjala sa súčasne s rozvojom spoločnosti. Je neoddeliteľnou súčasťou civilizácie a ľudskej spoločnosti. Lukášová (2004), popisuje kultúru ako špecifický spôsob organizácie, realizácie a rozvoju činností vo výsledkoch fyzickej a duševnej práce. Pojem kultúra často pouţívame na označenie rôznych ustálených vzorcov ľudského správania sa a pouţívame ho v rôznom spojení. V minulosti sa spájalo s označením pestovania rôznych úţitkových plodín. Taktieţ poznáme rôzne kultúry húb, baktérií a pod..Tu sa pojem kultúra pouţíva na označenie kolónii niektorých primitívnych organizmov. Najdôleţitejší význam tohto pojmu je však spájaný s ľudskou spoločnosťou. Kultúra sa dá popísať z viacero rôznych pohľadov. Antropologický pohľad je prevaţne zaloţený na pozorovaní. Kultúra je chápaná ako spôsob ţivota istej skupiny ľudí, ako zoskupenie všetkých vzorov naučeného správania sa, ktoré je prostredníctvom jazyka a napodobňovania prenášané z generácie na generáciu. Z pohľadu sociológie vystupuje kultúra ako autonómny systém so špecifickým obsahom. Kultúra je opisovaná ako trieda prostriedkov a mechanizmov ľudského prispôsobovania k vnútornému prostrediu. Podľa uhlu pohľadu psychológie kultúra nie je sama o sebe pozorovateľná. Opisuje sa ako dynamický systém pravidiel, tvorený skupinou za účelom preţitia obsahujúci postoje, názory, hodnoty a normy chovania a správania sa, zdieľané skupinou v priebehu času. Pojem kultúra sa pouţíva hlavne v spojení s národmi a celými civilizáciami, kultúru však môţeme pouţiť tieţ v súvislosti s menšími spoločenstvami či skupinami ľudí. Menšia skupina ľudí môţe predstavovať skupinu ľudí pracujúcich vo firmách a podnikoch, ktoré sa líšia i firemnou kultúrou a nie len svojou veľkosťou a zameraním.

Základné úrovne kultúry

Poznáme tieto základné úrovne kultúry, ako vymedzuje Lukášová (2004):

• úroveň kultúry spojenej s určitým etnikom alebo náboţenstvom;
• úroveň kultúry spojenej s pohlavím;
• úroveň kultúry súvisiacej s príslušnosťou k určitej triede;
• úroveň národnej kultúry; úroveň kultúry spojenej s príslušnosťou k určitej generácie;
• úroveň firemnej kultúry.

Úroveň firemnej kultúry

Pri aktívnom ovplyvňovaní tvorby firemnej kultúry je v prvom rade potrebné poznať jej aktuálny stav a zhodnotiť jej pozitívne a negatívne stránky. Poznávanie firemnej kultúry sa podľa Scheina „začína na povrchovej úrovni, ktorá je vytváraná systémom symbolov ako organizačná štruktúra, oblečenie, priestory, písomné a ústne prejavy. Tieto symboly môţe človek prijímať prostredníctvom svojich zmyslov. V tejto úrovni sú veci a javy rozpoznateľné a viditeľné, avšak nie vţdy sa dajú jednoducho rozšifrovať a identifikovať v zmysle podnikovej kultúry“ (Kachaňáková 1998,str.54) . Kachaňáková (1998), ďalej uvádza, ţe pre zabezpečenie hlbšieho poznávania firemnej kultúry organizácie je potrebné a dôleţité zaoberať sa systémom hodnôt, princípov, pravidiel a štandardov, ktoré pracovníci skutočne akceptujú a prejavujú sa v správaní, v lojalite k organizácii i vo vzťahu k zákazníkom. Vznik týchto prvkov firemnej kultúry je v závislosti od priania ľudí prevaţne prirodzený, napriek tomu by mal byť ovplyvňovaný manaţmentom podniku z hľadiska cieľov organizácie. Firemná kultúra je pod vplyvom vonkajších a vnútorných zmien neustále vo vývoji, preto je niekedy nevyhnutné pristúpiť k prehodnoteniu a prispôsobeniu podnikových noriem, hodnôt i presvedčení. Po rozpoznaní daného stavu v podniku je potrebné vytýčiť produktívne a najvýhodnejšie východiská riešenia tohto stavu.