Teória nákladov, nákladové funkcie a nákladové zákony, teória zisku
Tento článok patrí do časti Kolokviálna skúška. Materiály tu uvedené sú prípravou na záverečnú štátnu (kolokviálnu) skúšku v študijnom zameraní Manažérstvo kvality produkcie na Fakulte mechatroniky TnUAD.
Obsah
Teória nákladov
Náklady vyjadrujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov nevyhnutných na uskutočnenie výroby za určité obdobie.
Dôležitosť nákladov spočíva najmä v tom, že:
- kvantifikujú rozličnú spotrebu rôznych výrobných faktorov,
- umožňujú sledovať hospodársku efektívnosť výroby a kvalitu práce,
- uplatňujú sa ako nástroj riadenia jednotlivých zložiek podniku a finančného riadenia podniku,
- sú dôležité pre utváranie cien,
- vstupujú do nich prostriedky z odpisovania majetku.
Náklady môžeme členiť:
1.podľa nákladových druhov – druhové. Nákladové druhy (výrobné faktory) vstupujú do podnikového reprodukčného procesu z okolia podniku, sú to teda externé náklady.
- prevádzkové (spotrebované nákupy, služby)
- finančné (platené úroky, kurzové straty)
- mimoriadne (manká, škody, ostatné mimoriadne)
2.podľa položiek kalkulačného vzorca – kalkulačné
- priame náklady – súvisia s konkrétnym výkonom a možno ich priamo stanoviť na výrobok (výkon).
- nepriame (režijné) náklady – zabezpečujú priebeh výrobného procesu a nie je možné určiť ich priamo na výrobok, ich výška pripadajúca na jednotlivé výrobky (služby) sa určuje rôznymi prepočtami.
3.v závislosti od objemu výkonov:
- variabilné (premenlivé) - náklady vznikajú opakovane pri uskutočňovaní každej jednotky výkonu, preto sa rozsah variabilných nákladov mení v závislosti od zmeny objemu výkonov.
- fixné (stále) - náklady vznikajú ako dôsledok jednorazového vkladu nedeliteľných výrobných faktorov umožňujúcich v rámci určitého rozpätia (intervalu) využitia kapacity meniť objem výkonov. Pri zmene objemu výkonov nedochádza k zmene týchto nákladov
- Nc – celkové náklady
- Nv – variabilné náklady
- Nf – fixné náklady
- njc – celkové jednotkové náklady
- k – konštanta
- Nm – marginálne náklady
- njf – jednotkové fixné n.
- njv – jednotkové variabilné n.
Nákladové funkcie a nákladové zákony
Nákladové funkcie vyjadrujú vzťah medzi nákladmi a objemom výroby podniku. Všeobecne je možné nákladovú funkciu vyjadriť dvojakým vzťahom:
1/ Vznik nákladu zo strany vstupu
N = p . x
kde : p - cena vstupu, x - jeho množstvo
2/ Vznik nákladu zo strany výstupu, pri ktorom členíme náklady na variabilné a fixné
Nv = f (y)
Kde : f - funkcia výstupu a y – výstup, množstvo produkcie v hodnotovom vyjadrení.
Nf = k ( konštanta )
Potom N = f (y) + k čo znamená, že náklady sú funkciou vyrábaného množstva.
Zákonitosti nákladov
Nákladová funkcia vyjadruje určitú ekonomickú zákonitosť, ktorá sa viaže najmä na dva hlavné zákony pôsobiace v oblasti nákladov:
Zákon výnosnosti a zákon zhromadňovania produkcie
1. zákon výnosnosti produkcie
Výnosovým zákonom chápeme schopnosť nákladov vytvárať v porovnaní s konštantným výnosom, t. j. konštantnou cenou výrobku alebo služby určitý zisk. Táto schopnosť sa sleduje najmä vo vzťahu k variabilným nákladom, ktoré vo vzťahu k zmene produkcie môžu byť:
- lineárne meniace sa (zákon konštantných výnosov z rozsahu)
- degresívne meniace sa (zákon rastúcich výnosov z rozsahu)
- progresívne meniace sa (zákon klesajúcich výnosov z rozsahu)
Zákon konštantných výnosov z rozsahu
Ak je produkčná funkcia lineárna a ceny výrobných činiteľov sú konštantné, potom sa náklady vyvíjajú lineárne a nazývame ju proporcionálna. Grafickým znázornením je priamka. Matematicky ju zapisujeme nasledovne: N = a + by kde:
a – parameter fixných nákladov; b – parameter lineárnych variabilných nákladov; c – parameter progresívnych a degresívnych variabilných nákladov;
Zákon rastúcich výnosov z rozsahu
Ak s rastúcou výrobou náklady rastú pomalšie nazývame ju podproporciálna /degresívna/ . Matematicky ju zapisujeme nasledovne: N = a + by – cy2
Zákon klesajúcich výnosov z rozsahu
Ak sa v podniku prejavuje zákon klesajúcich výnosov. Náklady rastú rýchlejšie ako rozsah produkcie nazývame ju nadproporciálna (progresívna). Graficky je znázornená krivkou rastúcou z Ľ do P. Matematicky ju zapisujeme nasledovne: N = a + by + cy2
Kombináciou týchto funkcií vzniká nákladová funkcia. Tento vývoj nákladov vyjadruje krivka celkových nákladov tvaru obráteného S a krivka marginálnych nákladov, ktorá má tvar U.
V bode B pretína krivka Nm krivku njc. Platí:
Nm = min njc
Krivka Nm pretína krivku priemerných variabilných nákladov v jej minime v bode A a platí:
Nm = min njv
2. Zákon zhromadňovania produkcie
Súvisí s vynakladaním fixných nákladov. Jeho podstata je spojená so zvyšovaním objemu produkcie, a spočíva v tom, že čím viac vyrábame produkcie, tým viac sa fixné náklady na jednotku produkcie znižujú. Dosahujeme tak úspory na nákladoch, ktoré sa označujú ako úspory z rozsahu produkcie.
Okrem produkčnej funkcie má vplyv na náklady i cena výrobných činiteľov. Zmena cien uvedené typy priebehu nákladov buď zosilňuje, alebo zoslabuje. Výsledkom všetkých vplyvov pôsobiacich na vývoj nákladov je nákladová funkcia. V manažérskej praxi sa používa krátkodobá a dlhodobá nákladová funkcia.
krátkodobé nákladové funkcie – charakterizujú priebeh nákladov v krátkom období, v ktorom je možné zmeniť iba niektoré výrobné činitele.
dlhodobé nákladové funkcie – charakterizujú priebeh nákladov v dlhom období, v ktorom je možné zmeniť všetky výrobné činitele. Dlhodobá nákladová funkcia pozostáva z krátkodobých kriviek, vyjadrujúcich priebeh nákladov pre určitý rozsah objemu výroby. Dlhodobá nákladová funkcia zo začiatku klesá, od určitého bodu začne rásť v dôsledku obtiažnej koordinácie riadenia, nadmerného počtu riadiacich pracovníkov.
Teória zisku
Minimálna cena, pod ktorou nie je možné dosiahnuť zisk, nech by bol objem produkcie akýkoľvek, sa nazýva PRAHOM RENTABILITY. Ak je trhová cena vyššia ako prah rentability, podnik realizuje zisk ( P ) (v opačnom prípade stratu). Vo všeobecnosti platí, že pod prahom rentability je ponuka podniku nulová.
kde: ys – ponúkané množstvo
p(s čiarou) – prah rentability
Rovnováha podniku a maximálny zisk
Pri podniku maximalizujúcom zisk platí, že Z = V – N. V dokonalej konkurencie môžeme vyvodiť tieto závery :
1) Ak Vm > Nm, tak pri zvýšení objemu výroby o jednu jednotku vzrastú celkové príjmy viac, ako celkové náklady a vzrastie vtedy aj zisk. Znamená to, že zisk je možné zvýšiť rastom objemu výroby. Objem výroby je teda nižší ako optimálny a podnik sa nenachádza v rovnováhe.
2) Ak Vm < Nm, tak zvýšenie objemu výroby o jednu jednotku spôsobí väčší rast celkových nákladov ako celkových príjmov a zisk sa zníži, objem výroby je vyšší ako optimálny a podnik nenachádza v rovnováhe.
3) Ak Vm = Nm, dosahuje sa rovnováha podniku, pri ktorej zisk dosahuje maximálnu hodnotu. V rovnováhe je objem výroby a v rovnováhe je aj podnik. Splnila sa podmienka, že : Vm = Nm, Zm = 0
Použitá literatúra
(1) Produkčná ekonomika - FEM, [online] [cit. 2011-16-03], Dostupné na internete: www.fem.uniag.sk/cvicenia/.../Produkčná%20ekonomika2007.ppt
(2) Ľubica Černá.: Podnikové hospodárstvo II, [online] [cit. 2011-15-03], Dostupné na internete: www.svti.sk/MTF/DP/SEMPROJ/.../Prednáška%202%202006.doc
(3) Ekonomika kvality, [online] [cit. 2011-16-03], Dostupné na internete: www.fem.uniag.sk/Martina.Majorova/files/ekonomika%2094.doc
