Prehľad open-source licencií
Obsah
Open source licencie
V počítačovom priemysle softvér, ktorý je chránený autorskými právami a licencovaný pod softvérovou licenciou, spadá v príncipe do dvoch kategórii licenčných schém. Prvou kategóriou je licenčná schéma open source / slobodného softvéru, druhou je closed source / proprietárna licenčná schéma. Tieto dve schémy obsahujú ďalšie delenia.
Nie každý softvér je licencovaný, dokonca nie každý softvér je chránený autorskými právami. Softvér môže byť publikovaný bez sprievodnej licencie ako tzv. Licence-Free Software, avšak zostáva chránený autorskými právami a jeho distribúcia podlieha bežným zákonom o ochrane autorských práv, jeho predaj podlieha bežným zákonom o predaji. Softvér tiež môže byť uvoľnený do verejnej domény, kde nie je chránený autorskými právami - v takomto prípade časti softvérovej licencie o ochrane autorských práv sa neuplatňujú vôbec (avšak ostatné časti softvérovej licencie ostávajú aplikovateľné vrátane predaja takéhoto softvéru).
Licencie tohto typu dávajú používateľovi najväčšiu slobodu - obvykle používateľ môže zdrojový kód daného softvéru prezerať, upravovať, a ďalej rozširovať (pod licenciou) softvér i zdrojový kód, dokonca aj upravený.
Rozdiel medzi „Licenciami open source“ a „Licenciami slobodného softvéru“ je veľmi malý a zvyčajne sú tieto pojmy vzájomne zameniteľné. Vo všeobecnosti sa za licenciu open source považuje taká licencia, ktorá by mala byť schválená iniciatívou Open Source Initiative, a za licenciu slobodného softvéru sa považuje licencia schválená nadáciou Free Software Foundation.
GNU General Public Licence
GNU General Public Licence je populárna licencia, pod ktorou je napríklad licencované aj kernel Linuxu. Existuje verzia 1 (GPL 1), verzia 2 (GPL 2) a najnovšia verzia 3 (GPL 3). Často je užitočné vedieť, ktoré licencie sú kompatibilné s GNU General Public Licence, obzvlášť pre vývojárov je priam nevyhnutné vedieť kompatibilitu s GPL ak chce použiť dostupné softvérové 'bežnosti'. [7]
Všeobecná zverejňovacia licencia GNU neumožňuje zahrnutie vášho programu do programov, ktoré nepodliehajú Licencii. Ak je váš program knižnicou podprogramov, môžete považovať za užitočnejšie povoliť len naviazanie iných aplikácií (nepodliehajúcich tejto Licencii) na túto knižnicu. Ak tak chcete urobiť, namiesto tejto Licencie použite Všeobecnú zverejňovaciu licenciu GNU Lesser.
Obsah licencie
Preambula
Ustanovenia a podmienky
- Definície
- Zdrojový kód
- Základné privilégiá
- Ochrana zákonných práv používateľov pred Zákonom proti obchádzaniu
- Zverejňovanie doslovných kópií
- Zverejňovanie upravených verzií zdroja
- Zverejňovanie nezdrojových verzií
- Dodatočné podmienky
- Ukončenie
- Prijatie Licencie nie je povinné pre vlastnenie kópií
- Automatické licencovanie následných príjemcov
- Patenty
- Neexistuje výnimka na úkor slobody ostatných
- Použitie so Všeobecnou zverejňovacou licenciou GNU Affero
- Revidované verzie tejto Licencie
- Zrieknutie sa záruky
- Obmedzenie zodpovednosti
- Výklad odsekov 15 a 16
Preambula
Všeobecná zverejňovacia licencia GNU (v angličtine GNU General Public License, ďalej len ako “GNU GPL” alebo “GPL”) je slobodná, “copyleft” (časť autorských práv ponechávajúca a časti sa zriekajúca) licencia pre softvér a iné diela.
Väčšina licencií pre softvér a iné diela sú navrhnuté tak, aby obmedzovali slobodu jeho zdieľania a upravovania. GNU GPL naopak zaručuje slobodu zdieľania a upravovania všetkých verzií programu, aby bol softvér slobodný pre všetkých jeho používateľov. My, zo Free Software Foundation, používame GNU GPL nielen pre väčšinu nášich programov, ale aj pre iné diela vydané na základe tejto licencie. Aj vy ju môžete použiť pre váš softvér.
Ak hovoríme o slobodnom softvéri, myslíme tým slobodu používania, nie cenu. Naše Všeobecné zverejňovacie licencie sú navrhnuté tak, aby ste mohli voľne šíriť kópie slobodného softvéru (a ak chcete, nechať si za to aj zaplatiť), aby ste obdržali zdrojový kód, alebo ho mali možnosť získať, aby ste mohli tento softvér meniť alebo jeho časti používať v nových programoch a aby ste vedeli, že to môžete urobiť.
Aby sme mohli chrániť vaše práva, musíme zabrániť tomu, aby vám ktokoľvek tieto práva upieral, alebo žiadal, aby ste sa týchto práv zriekli. Preto aj vy máte isté povinnosti, ktoré musíte dodržať, ak šírite alebo upravujete takýto softvér, a to povinnosť rešpektovať slobodu ostatných.
Napríklad, ak šírite kópie programu, či už zdarma alebo za poplatok, musíte poskytnúť príjemcovi tie isté práva, ktoré ste sami dostali. Musíte zaručiť, že aj príjemcovia dostanú, alebo môžu získať, zdrojový kód. A musíte ich upozorniť na tieto podmienky, aby aj oni poznali svoje práva.
Vývojári, ktorí používajú GNU GPL, chránia vaše práva v dvoch krokoch: (1) zabezpečením autorských práv k softvéru, a (2) ponúknutím tejto Licence, ktorá vám dáva právoplatné povolenie k jeho kopírovaniu, šíreniu a/alebo jeho úprave.
Kvôli ochrane každého vývojára a autora, GPL dáva jasne najavo, že na slobodný softvér neexistuje žiadna záruka. V záujme oboch strán, používateľov a autorov, GPL požaduje, aby upravené verzie programu boli príslušne označené. Vyhneme sa tak situáciám, kedy by za pôvodcov prípadných chýb programu boli nesprávne označení autori pôvodných verzií.
Niektoré zariadenia používateľom zakazujú inštaláciu alebo spustenie upravených verzií softvéru, aj keď výrobca si takúto možnosť ponechal. Toto je z princípu nezlúčiteľné s cieľom ochrany používateľskej slobody – slobody akokoľvek softvér meniť. Takéto porušovanie sa systematicky vyskytuje tam, kde je program určený pre jednotlivcov, teda tam, kde je to najmenej prijateľné. Aby sme takýmto počinom predišli, vytvorili sme túto verziu GPL. Ak budú problémy tohto druhu naďalej vznikať, sme pripravení ich podľa potreby ošetriť v nasledujúcich verziách GPL.
Záverom, každý slobodný program je neustále ohrozený softvérovými patentmi. Štáty by nemali povoľovať patenty pre zamedzenie vývoja a použitia softvéru, ktorý je určený na všeobecné použitie. Ale u tých, ktoré tak robia, by sme radi zamedzili nebezpečiu, že by distribútori slobodného programu obdržali samostatné patentové osvedčenia a tým by učinili takýto program viazaným. Aby sme tomu zamedzili, deklarujeme, že každý patent vzťahujúci sa na slobodný program, musí umožňovať slobodné používanie, alebo nesmie byť vydaný vôbec. [5]
Licencie kompatibilné s GPL 2
Berkeley Database Licence (alias Sleepycat Licence alebo Sleepycat Software Product Licence), BSD licencia (upravená verzia), Boost Software Licence, Clarified Artistic Licence, Cryptix General Licence, eCos Licence, Eiffel Forum Licence, Expat Licence, GPL / GNU General Public Licence, Intel Open Source Licence, LGPL / GNU Lesser General Public Licence, Licencia na Guile, Licencia na iMatix Standard Function Library, Licencia na Netscape Javascript, Licencia na Perl, Licencia na Python, Licencia na Ruby, Licencia na run-time jednotky kompiléru GNU Ada, Licencia na Vim, MIT licencia, OpenLDAP Public Licence, Public Domain, Standard ML of New Jersey Copyright Licence, Umelecká licencia (Artistic licence) 2.0, W3C Softvérové vyhlásenie a Licencia, X11 licencia, zlib/libpng licencia, Zope Public Licence.
Licencie nekompatibilné s GPL 2
GPL má určité špeciálne požiadavky, ktoré robia kód pod licenciami nekompatibilným s GPL (t. j. nemôže byť potom licencovaný pod GPL).
Academic Free License (AFL), Affero General Public License, Apache License, Apple Public Source License (APSL), Arphic Public License, BSD license (original version), Common Public License, Common Development and Distribution License (CDDL), Condor Public License, Hacktivismo Enhanced-Source Software License Agreement, IBM Public License, Interbase Public License, Jabber Open Source License, LaTeX Project Public License, License of Python, License of xinetd, Microsoft Permissive License, Microsoft Community Licence, Microsoft Limited Permissive License, Microsoft Limited Community Licence, Mozilla Public License (MPL), Netizen Open Source License (NOSL), Netscape Public License (NPL), Nokia Open Source License, Open Software License, OpenSSL license, Original BSD license, Phorum License, PHP License, Plan 9 License, Q Public License (QPL), Sun Industry Standards Source License (SISSL), Sun Public License, Vita Nuova Liberal Source License, XFree86 1.1 License, Zend License. [7]
BSD licencia
BSD licencia je permisívna licencia, jedna z najpoužívanejších pre open source softvér. Bežne sa používa pre Berkeley Software Distribution, UNIXový operačný systém, podľa ktorého bola pomenovaná.
Tvorcovia pôvodnej distribúcie boli „Regents of the University of California“. Licencia bola od svojho prvého použitia revidovaná a inšpirovala tvorbu početných variantov (licencie typu BSD).
Použiteľnosť a kompatibilita licencie
Licencia je veľmi voľná, oproti iným bežným licenciám ako napríklad GNU GPL i v porovnaní s implicitnými obmedzeniami danými v autorskom práve má len veľmi nízke požiadavky. Niekedy býva označovaná slovnou hračkou copycenter- zatiaľ čo copyright obmedzuje šírenie diela, copyleft obmedzuje obmedzovanie šírenia diela, tak BSD licencie hovorí "Vezmite si to do Copycentra a vyrobte si kópie podľa ľubovôle. "
BSD licencia povoľuje komerčné využitie, vrátane využitia v proprietárnom softvéry bez uverejneného zdrojového kódu. Diela založené na dielach licencovaných pod BSD dokonca môžu byť uverejnené pod komerčnými licenciami (nejedná sa o copyleft), len musí dodržať podmienky licencie, tzn. v programe uvádzať informáciu o autoroch a zrieknutie sa zodpovednosti. Príkladom takéhoto využitia sú časti knižníc pre sieťovú komunikáciu použitých v Microsoft Windows či mnoho komponentov z FreeBSD použitých v Mac OS X.
Pôvodná verzia licencie bola s licenciou GNU GPL nekompatibilná. Jej revidovaná verzia je s GNU GPL kompatibilná, softvér licencovaný pod BSD licenciou možno začleniť do diela pod GPL (ale opačne to neplatí: dielo pod GNU GPL nemožno zverejniť pod licenciou BSD). [1]
Mozilla Public License (MPL)
Je licencia pre slobodný software. Povodnú verziu 1.0 vytvorila Mitchell Bakerová v dobe, keď pracovala pre Netscape Communications Corporation, súčasná verzia 1.1 vznikla o rok neskor.
Spolu s licenciami GNU GPL a LGPL je MPL používáná pre zdrojový kód softwaru vydávaný Mozilla Corporation, ako je Firefox či Thunderbird. Taktiež pre súvisiace produkty ako SeaMonkey alebo Nvu. Mimo to MPL používajú aj dalšie organizácie ako napr. Sun Microsystems (pre OpenSolaris).
MPL je výrazne volnejšia ako GPL (ale je s nou nekompatibilná kvoli niektorým náročnejším požiadavkám MPL), je považovaná za slabý copyleft: na rozdiel od GPL nie je MPL „vírusová“: program pod MPL sa dá kombinovať s neslobodným softwarom, iba prevzatá časť musí spĺňať podmienky MPL. (Při začlenení cudzej tvorby uverejnenej pod GPL je nutné uvolniťpod GPL celý program.)
V práci na počítači, Mozilla verejná licencia (MPL) je otvorený zdroj a licencia slobodného softwaru. MPL je charakterizovaná ako hybridácia GNU všeobecná verejná licencia a upravená BSD licenca.
MPL je licencia pre Mozilla aplikačnú súpravu, vrátane Mozilla Firefox, Mozilla Thunderbird a príbuzný software.
Licencia je považovaná za slabý copyleft. Na rozdiel od silných copyleft licencií, kód pod MPL môže byť spojený v programe s proprietárnimi súbormi, ktoré nie sú odvodené od diela MPL kódu.Na príklad, Netscape 6 a neskoršie vydanie bola proprietárna verzia Mozilla aplikačnej súpravy. [6]
Common Development and Distribution License (CDDL)
Je softvérová licencia pre slobodný softvér od firmy Sun Microsystems. Ako základ bola použitá licencia Mozilla Public License (MPL) verzie 1.1.
Táto licencia sa uplatňuje na jednotlivé súbory so zdrojovými kódmi. Umožňuje, aby vedla súborov so zdrojovými kódmi pod licenciou CDDL existovaly (a boly distribuované) súbory s kódmi pod licenciou inou (pokiaľ tá túto možnosť poskytuje, napr. BSD; nevylučujú sa ani proprietárne licencie). Pri akéjkoľvek zmene zdrojových kódov licencovaných pod CDDL sa musí licencia zachovať a zmeny nahlásiť pôvodným autorom. [2]
Príklady produktov vydaných pod licenciou CDDL: OpenSolaris, NetBeans, GlassFish, JWSDP, Project DReaM. [3]
Creative commons
Licencie Creative Commons vznikajú kombináciou niekoľkých základných vlastností, ktoré popisujú, aké práva si chce držiteľ autorských práv podržať a akých sa chce vzdať. Existujú štyri základné vlastnosti:
Attributtion (skratka by): Umožňuje ostatným rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela za podmienky uvedenia autora.
Noncommercial (nc): Umožňuje ostatným rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo a odvodené diela len pre nekomerčné účely.
No Derivative Works (nd): Umožňuje ostatným rozmnožovať, rozširovať, vystavovať dielo len v pôvodnej podobe, nie odvodené diela.
Share Alike (sa): Umožňuje ostatným rozširovať odvodené diela len za podmienky použitia identickej licencie pre odvodené diela.
Kombináciou týchto podmienok môže teoreticky vzniknúť šestnásť možných variantov, z nich je však päť nezmyselných (štyri z nich kombinujú klauzuly nd a sa, ktoré sa navzájom vylučujú, piata nepoužívaná kombinácia je zverejnenie ako voľné dielo). V poslednej dobe už licencie bez klauzuly by nie sú na webových stránkach CC implicitne ponúknuté.
Licencie sa obvykle nepoužívajú pre softvér, len pre „klasické“ autorské diela (fotografie, video, zvuk a pod.). Žiadna z licencií Creative Commons nebola certifikovaná organizáciou Open Source Initiative. Tvorcovia Linuxovej distribúcie Debian sa domnievajú, že tieto licencie nespĺňajú požiadavky projektu na slobodný softvér. Nadácia Free Software Foundation licencie odporúča len pre iné účely než softvér a dokumentácia k softvéru.
Pôvodné licencie Creative Commons boli vytvorené na základe právneho modelu platného v USA, takže nemusia byť presne zlúčiteľné s právnym systémom iných štátov. Použitie amerického modelu bez ohľadu na miestne úpravy môže spôsobiť, že je licencia neplatná či nevynútiteľná. Riešením tohto problému sa zaoberá projekt iCommons (International Commons – medzinárodný Commons), ktorý hodlá doladiť formulácie jednotlivých licencií podla špecifík konkrétnych krajín. V súčasnej dobe (november 2006) sa projektu zúčastňujú zástupcovia 49 krajín, pre 34 krajín už existujú lokalizované verzie licencií.
Projekty používajúce CC licencie
Wikipédia a ostatné projekty Wikimedia Foundation (od 19. júna 2009), OpenStreetMap, Flickr (voliteľne), Zlatý fond denníka SME. [4]
Zdroje a použitá literatúra
[1]BSD licencia,[online].[cit.2011-03-25],Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/BSD_licencia
[2]CDDL,[online].[cit.2011-03-25],Dostupné na internete: http://www.abclinuxu.cz/slovnik/cddl
[3]Common Development and Distribution License,[online].[cit.2011-03-25],Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Common_Development_and_Distribution_License
[4]Creative Commons Licencie,[online].[cit.2011-03-25],Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Creative_Commons#Licencie
[5]GPL,[online].[cit.2011-03-25],Dostupné na internete: http://www.gpl.sk/
[6]Mozzila Public License,[online].[cit.2011-03-25],Dostupné na internete: http://cs.wikipedia.org/wiki/Mozilla_Public_License
[7]Softvérová licencia, [online].[cit.2011-03-25],Dostupné na internete: http://sk.wikipedia.org/wiki/Softv%C3%A9rov%C3%A1_licencia
