Manažérstvo zmeny, 8 krokov v procese realizácie zásadných zmien organizácie

Tento článok patrí do časti Kolokviálna skúška. Materiály tu uvedené sú prípravou na záverečnú štátnu (kolokviálnu) skúšku v študijnom zameraní Manažérstvo kvality produkcie na Fakulte mechatroniky TnUAD.

Osem krokov úspešnej zmeny

1. Vyvolanie vedomia naliehavosti uskutočniť zmeny
2. Zostavenie koalície presadzujúcej zmeny
3. Vytvorenie vízie a stratégie
4. Komunikácia transformačné vízie
5. Posilnenie právomocí zamestnancov v širokom meradle
6. Vytváranie krátkodobých víťazstvo
7. Využitie výsledkov a podpora ďalších zmien
8. Zakotvenie nových prístupov do podnikovej kultúry

Zmena predstavuje element, ktorý je v súčasnej spoločnosti, ale zároveň aj svetovej ekonomike veľmi skloňovaným prvkom. Je to spôsobené tým, že globalizácia a z nej prameniaca interdependencia a internacionalizácia spôsobujú, že súčasné turbulentné prostredie vedie v snahe zachovať konkurencieschopnosť k zmenám malého, individuálneho, ale aj komplexného, veľkého rozsahu.

V búrlivých časoch manažéri nemôžu predpokladať, že zajtrajšok bude predĺžením dneška. Práve naopak. Musia pracovať smerom k zmene; k zmene ako príležitosti a k zmene ako hrozbe“. Zmeny, ktoré v organizáciách nastávajú môžu mať rôzne podoby, napríklad:

Zmena v technológii

– mení sa filozofia, hodnoty, spôsoby práce. Menia sa požiadavky na pracovný výkon a počet pracovníkov.

Zmeny spotrebiteľských preferencií a trhov

– spotrebitelia sa stávajú stále náročnejší, čo mení požiadavky na prispôsobenie sa trhu ich preferenciám.

Zmeny v organizačnej štruktúre

– objavujú sa nové organizačné štruktúry, ktoré vyžadujú novú orientáciu pracovníkov.

Zmeny v podnikateľskom prostredí

– vyžadujú si kvalitnú situačnú analýzu a reagovanie na nové podnety vznikajúce v ňom.

Zmeny v procedúrach a postupoch

– vyžadujú si dôkladnú komunikáciu a informovanosť všetkých hierarchických stupňov v organizácii.

Zmeny u jednotlivcov

– zamestnanci musia meniť svoje návyky, postoje, zručnosti a spôsobilosti v závislosti od rýchlo sa meniaceho prostredia.

Úspešná zmena si vyžaduje, aby metódy, techniky, stratégie a implementačné taktiky boli prispôsobené konkrétnej histórii, kultúre a ľuďom v organizácii. Existuje celý rad modelov, ako zmenu uskutočniť. Každá zmena, ak je to možné, by mala byť zmenou plánovanou. Nanútená zmena vedie vždy k odporu. Aj napriek tomu, že potreba zmeny je všeobecne uznávaným atribútom, mnoho manažérov má ešte stále snahu veriť, že sa práve ich dotknú zmeny čo najmenej alebo, že ich zvládnu za pomoci postupných zlepšení namiesto zásadného posunu v ich myslení a postojoch.

Akcelerujúce a retardujúce sily zmeny

Podľa K. Lewina existujú v podnikovom organizme sily, ktoré zmenu akcelerujú a sily, ktoré zmenu brzdia. Rovnováha síl nastáva vtedy, keď sa suma akcelerujúcich síl (napr. zavedenie novej technológie) rovná sume retardujúcich síl (napr. chýbajúce zdroje, strach zo zmeny, strata zákazníkov a pod).Ak sú retardujúce sily v prevahe, potom je odpor voči zmenám veľmi silný. Naproti tomu, prevaha progresívnych síl vedie k permanentnému procesu zmien, čo nepridáva organizácii na pokoji a spôsobuje vnútornú neistotu, vedúcu k narušeniu potrebnej stability systému. Organizácia, ktorá chce profitovať, musí sa starať o rovnováhu medzi silami akcelerujúcimi a retardujúcimi. Nasledujúci obrázok ukazuje priebeh procesu zmeny ako prechod z jednej rovnovážnej situácie k novej rovnovážnej situácii.

Úrovne a fázy realizácie zmeny

Z hľadiska úrovne, na ktorej sa zmena uskutočňuje, môžeme rozlišovať zmeny:

• na úrovni jednotlivca,
• na úrovni tímu,
• na úrovni skupiny,
• na úrovni organizácie.

Riadenie zmien v podniku je potrebné chápať ako projekt, kde je nevyhnutné dodržiavať nasledujúci postup:

• Definovať cieľ a čiastkové ciele;
• Určiť osoby, ich roly a zodpovednosť, tzv. agentov zmien;
• Stanoviť formy a rozsah komunikácie;
• Vypracovať časový harmonogram.

Príčiny zmeny

Externé príčiny, ktoré vyvolávajú zmeny:

politicko-hospodárske príčiny

náhle zmeny strategických surovín a energií; nepredvídaný vývoj výmenných kurzov.

sociálne príčiny vzniku zmien

nová hierarchia hodnôt; nové chápanie rodiny (rast rozvodovosti, odlúčenie starých ľudí od rodín...); nová sociálna štruktúra ( starnutie obyvateľstva...);

technické príčiny vzniku zmien

zrýchľuje sa dynamika a efekty vedeckotechnického pokroku; rastie tlak na pracovné postupy;

podnikateľské príčiny vzniku zmien

rastúci konkurenčný tlak

Interné príčiny, ktoré vyvolávajú zmeny:

personálne príčiny

jednotlivci vo funkciách zneužívajú svoju moc proti záujmom podniku; nevhodní a neschopní ľudia v kľúčových pozíciách;

organizačná štruktúra

vysoká organizačná hierarchia; neochota decentralizovať riadenie; nesúlad medzi OŠ a stratégiou podniku.

technologické príčiny vzniku zmien

nové výrobné procesy; nové výrobky; rozvoj technológií spracovania a prenosu informácií;

finančné príčiny vzniku zmien

zadĺženosť; platobná neschopnosť rôzneho stupňa;_ podkapitalizácia;

marketingové príčiny vzniku zmien

nedostatočná orientácia na zákazníka; nízky stupeň individualizácie ponuky;

Použitá literatúra

1. Manažment zmien ako prostriedok optimalizácie činnosti podniku, Bohuslava MIHALČOVÁ – Roman TOMA