Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania

	Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta Mechatroniky
	Výber relevantného súboru nástrojov pre hodnotenie kvality vzdelávania Bakalárska práca

Autor:	Katarína Balonová
Pedagogický vedúci:	doc. Ing. Peter Ponický, CSc.
Študijný odbor:	Manažérstvo kvality produkcie
Akademický rok	2010/2011

Obsah práce

1.	VZDELÁVANIE
2.	KVALITA VZDELÁVANIA
3.	APLIKÁCIA HODNOTIACICH METÓD KVALITY

Abstrakt Bakalárska práca sa zaoberá návrhom nástrojov a metód, ktoré sú vhodné pre hodnotie kvality vysokoškolského výchovno-vzdelávacieho procesu. Cieľom práce je navrhnúť také nástroje a metódy manažérstva kvality, ktoré je možné využiť v oblasti vzdelávania. Práca charakterizuje princíp výkonu vysokoškolského vzdelávania. Vzdelávanie je vysvetlené ako proces poskytovania služby verejnosti. Výsledkom práce je vyčlenenie kritérií hodnotenia pre jednotlivé podprocesy vzdelávania. Následne sú zrealizované praktické ukážky hodnotenia vhodnými metódami. Každý príklad je zhodnotený z hľadiska prínosov aplikovaných metód. V závere sú spomenuté ďalšie alternatívne možnosti využitia manažérstva kvality pre vzdelávanie a zhodnotenie prínosov pre oblasť vzdelávania.

Abstract The bachelory thesis deals with proposal of tools and methods, which are avaiable for academical educational process quality valuation. The aim of the thesis is to suggest Quality Management tools and methods, which are applicable in education sphere. The thesis defines the principle of the academical education performance. The education is described as public service delivering. The result of the thesis is severance of the valuation criterias for every single education process. Practical samples of suitable valuation are realized consequently. Each example is considered in term of applied methods addition. Finally, there are mentioned another Quality Management alternatives for education and valuation in education sphere.

ÚVOD

Prostredie vysokých škôl sa v posledných obdobiach stáva čoraz viac konkurenčným. Prioritou vsokých škôl by malo byť udržanie určitej úrovne medzi vzdelávacími inštitúciami tohto typu. Takéto postavnie dosiahnu poskytovaním takého vzdelania, ktoré zaručí úspešné uplatnenie absolventov v praxi. Škola si musí uvedomovať svoju zodpovednosť za poskytovanie vzdelávania a snažiť sa vytvárať prostredie, ktoré motivuje študentov k štúdiu, zabezpečovať kvalifikovaných pracovníkov, dostatočné vybavenie pre výkon vzdelávania, neustále zlepšovať a hľadať nové riešenia ako skvalitniť proces vzdelávania. Na to, aby bolo zabezpečené vhodné prostredie pre štúdium je potrebné pravidelne hodnotiť kavalitu všetkých vstupov, výstupov a procesov prebiehajúcich v inštitúcii. Výsledky hodnotenia môžu škole pomôcť odhaliť aj také problémy na ktoré by jednotlivo sama neprihliadala. V rámci práce s verejnosťou je nevyhnutné ju informovať o záveroch hodnotenia. Sprístupnenie takýchto informácií dáva záujemcom o štúdium možnosť vybrať si najlepšiu podľa ich požiadaviek.

Prvá kapitola obsahuje opis vysokoškolského vzdelávania podľa zákona o vysokých školách, spomína organizačné usporiadanie, výkon a znaky vysokoškolského vzdelávania. Ďalej je vysvetlená kvalita vzdelávania, vzdelávanie z pohľadu služby a procesu, tiež sú vysvetlené základy metód pre meranie a hodnotenie kvality. Následne v tretej kapitole je na príkladoch použitý vybraný súbor metód pre niektoré znaky kvality vzdelávania. Cieľom mojej práce je predstaviť možnosť použitia nástrojov manažérstva kvality pre vyhodnocovanie znakov kvality vzdelávania.

Je samozrejmé, že kvalita vzdelávania predstavuje kvalitu celého vzdelávacieho systému ktorého súčasťou je štát, verejnosť, regióny, spoločnosť ako taká. Začať od organizácie samotnej a od jej najmenších súčastí je najvhodnejšie, aby ako celok mohla hrdo vystupovať pred verejnosťou a pýšiť sa svojimi absolventmi ktorí ju budú s radosťou reprezentovať a šíriť jej dobré meno.

VZDELÁVANIE

Vzdelávací proces je širšie chápaný ako proces výchovy a vzdelávania, ktorého cieľom je nielen osvojenie si vedomostí, získanie zručností ale i vytváranie hodnotových, postojových, citových, vôlových štruktúr osobnosti a dosiahnutie zmeny v správaní i konaní.

Poskytovateľom vysokoškolského vzdelávania sú vzdelávacie organizácie, zvané vysoké školy. Podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, sú vysoké školy vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne [1].

Predmetom ich hlavnej činnosti je teda poskytovanie vysokoškolského vzdelávania, umožnenie vedeckej alebo tvorivej činnosti. Vysoké školy majú rozvíjať múdrosť, tvorivosť, upevňovať osobnosť, nabádať k dobru a zabezpečovať vhodné podmienky pre výkon týchto činností.

Taktiež podľa zákona majú vysoké školy výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie, udeľovať akedemické tituly a vedecko-pedagogické tituly [1].

Organizačné usporiadanie vysokoškolského vzdelávania

Príklad organizačného usporiadania vysokoškolského vzdelávania je uvedený v prílohe A.

Orgánmi vysokej školy sú zákonom učení [1]:

• Rektor,
• Akademický senát vysokej školy,
• Vedecká a umelecká rada vysokej školy,
• Disciplinárna komisia vysokej školy.

Rektor je štatutárnym orgánom vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu vysokej školy. Ďaľej zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie súčastí VŠ, predkladá správnej rade VŠ návrh rozpočtu VŠ, udeľuje vedecko-pedagogoický titul alebo umelecko-pedagogický titul “docent“, predkladá ministrovi návrhy na vymenovanie profesorov, poveruje do zvolenia nového dekana osobu na návrh akademického sneátu fakulty, určuje plat dekanov fakúlt. Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektrov vymenúva a odvoláva rektor.

Vedúcimi zamestnancomi VŠ sú kvestor a vedúci súčastí VŠ. Kvestor zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky a dministratívny chod VŠ a koná v jej mene. Je priamo podradený rektorovi. Akademický senát vysokej školy je tvorený zo zástupcov akademickej obce, pričom má najmenej 15 členov, z ktorých jednu tretinu tvoria študenti, a každá fakulta má zastúpenie rovnakým počtom členov. Člení sa teda na zamestnaneckú časť a študenskú časť. Akademický senát schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla vysokej školy, fakulty. Ďaľej akademický senát schvaluje na návrh rektora vnútorné predpisy školy, volí kandidáta na rektora, navrhuje odvolanie rektora z funkcie, schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov a členov vedeckej rady, schvaľuje návrh rozpočtu VŠ, kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami, vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady, schvaluje návrh na členov správnej rady, schvaľuje návrhy na úkony pred ich predložením správnej rade, schvaľuje dlhodobý zámer VŠ, schvaľuje výročnú správu VŠ o činnosti a hospodárení, prerokúva návrh študijných programov na VŠ, schvaľuje podmienky prijatia na štúdium, volí zástupcu VŠ do Rady vysokých škôl, jeho študentská časť volí zástupcu VŠ do Študentskej rady vysokých škôl.

Vedecká rada je zložená z členov ktorých vymenúva a odvoláva rektor, ktorý je jej predsedom. Vedecká rada prerokúva dlhodobý zámer VŠ, hodnotí úroveň školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia, schvaľuje návrh študijných programov, schvaľuje odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy na VŠ, schvaľuje kritériá na vyhodnotenie splnenia podmienok získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu “docent“ a “profesor“, prerokúva návrhy na vymenovanie profesorov, schvaľuje všeobecné kritériá na obsadzovanie funkcií profesorov a docentov, schvaľuje návrhy rektora na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov, navrhuje rektorovi udeliť čestný titul, schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady rokovací poriadok vedeckej rady VŠ, rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady VŠ.

Disciplinárna komisia prerokúva disciplinárne priestupky študentov VŠ, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi. Správna rada VŠ je orgán, ktorý podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje zohľadňovanie verejného záujmu v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom. Má štrnásť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady vyberie minister po vyjadrení rektora. Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie zamestnanecká časť akademického senátu verejnej vysokej školy a jedného člena študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. Správna rada dáva písomný súhlas na nadobudnutie majetku, uzavretie úveru. Vyjadruje sa k dlhodobému zámeru VŠ, výročnej správe o činnosti. Jej členovia majú právo navrhovať kandidátov na rektora, schvaľujú rozpočet VŠ, určujú plat rektora [1].

Vysoká škola sa môže ďalej členiť na:

• fakulty,
• iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké a informačné pracoviská,
• účelové zariadenia.

Fakulta rozvíja študijný odbor alebo viacero príbuzných alebo súvisiacich študijných odborov a uskutočňuje jeden štdudijný program alebo viac študijných programov v týchto odboroch. Predstaviteľom fakulty je dekan, riadi ju a koná v jej mene. Dekan za svoju činnosť zodpovedá rektorovi, ktorý ho na návrh akademického senátu fakulty vymenúva a odvoláva. Vedúcimi zamestnancami fakulty sú tajomník fakulty a vedúci pedagogických, výskumných , vývojových alebo umeleckých, informačných pracovísk. Tajomník fakulty zabezpečuje hodpodársky a administratívny chod fakulty. Je priamo podriadený dekanovi.

Akademický senát fakulty je zastupiteľským orgánom akademickej obce fakulty. Tvorí ju zamestnanecká a študentská časť. Senát fakulty má rovnaké práva voči fakulte ako senát VŠ voči vysokej škole, t. j. schvaľuje návrhy dekana, volí kandidáta na dekana, navrhuje odvolanie dekana, schvaľude dlhodobý zámer fakulty, schvaľuje vymenovanie a odvolanie prodekanov, schvaľuje výročnú správu o činnosti fakulty, volí zastupcu fakulty do rady vysokých škôl. Vedeckú radu fakulty vymenúva a odvoláva dekan, ktorý je zároveň jej predsedom. Vedecká rada fakulty ma rovnaké práva v rámci fakulty ako vedecká rada v rámci školy, prerokúva dlhodobý zámer fakulty, hodnotí úroveň fakulty, schvaluje návrh študijných programov v rámci fakulty, prerokúva kritériá na získanie titulu docent a profesor, kritériá na obsadenie miest docentov a profesorov.

Disciplinárna komisia fakulty preokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom programe uskutočňovanom na fakulte. Špecializované výučbové zariadenie vysokej školy slúži na praktickú výučbu v študijných odboroch. Sú buď súčasťou vysokej školy alebo fakulty, alebo samostatná právnická osoba založená vysokou školou, napríklad zdravotnícke zariadenie, cvičná škola, lesnícky podnik, poľnohospodársky podnik a podobne. Špecializované výskumné a vývojové pracoviská, umelecké pracoviská slúžia na zabezpečenie prenosu výsledkov vysokoškolskej vedy, techiky a umenia do praxe. Ich cieľom je prepojenie škôl s praxou [1].

Výkon vzdelávania

Záujemcovia o štúdium majú možnosť vyberať si z rôznych študijných odborov – oblastí ktoré je možné na vysokých školách študovať.

Zákon vymedzuje študijný odbor vlastnosťami ktoré charakterizujú oblasti, rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa [1].

Zoznam odborov ktoré je možno vysokou školou poskytovať vydáva ministerstvo. Vzdelanie v študijnom odbore je možné získať prostredníctvom akreditovaného študijného programu. Vzdelávacie študijné programy sú uskutočňované na fakultách VŠ v dennej alebo externej forme.

Denná forma štúdia je podľa zákona o vysokých školách charakterizovaná dennou účasťou študenta na vzdelávacích činnostiach. Externá forma štúdia je charakterizovaná prevažne samostatným štúdiom a konzultáciami [1].

Program môže prebiehať:

• prezenčnou metódou – priamy kontakt študenta a učiteľa,
• distančnou metódou – komunikácia prostrednícvom komunikačných prvkov (počítačové siete).

Vzdelávanie je teda vykonávané prostredníctvom študijného programu, ktorý tvorí súbor vzdelávacích činností:

• prednáška,
• seminár (cvičenie),
• dizertačná práca, diplomová práca,
• projektová práca, laboratórna práca,
• stáž, exkurzia, odborná prax.

Prednáška predstavuje vysokošlskú formu výučby formou prednášania danej témy širokému publiku. Prostrednícvom tohto procesu sa študenti učia problematiku, získavajú nové informácie ktoré prakticky využijú na seminároch. Seminár alebo cvičenie má študenta prakticky naučiť aplikovať infromácie z prednášky ktorú môžu formou laboratórnych a projektových prác dokumentovať ako výskumnú činnosť naučenej problematiky. Stáž a odborná prax je pre študentov možnosť otestovať svoje poznatky v praxi a pripraviť sa tak na požiadavky zamestnávateľských firiem, nabrať praktické zručnosti a skúsenosti.

Štúdium prebieha počas akademického roka ktorý začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho roka. Akademický rok sa člení na dva smestre alebo tri trimestre. Časové a obsahové rozloženie študenta vymedzuje študijný plán.

Štúdium je organizované pomocou kreditového systému. Podľa zákona o vysokých školách sú kredity číselné hodnoty priradené jednotkám študijného programu vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na ich absolvovanie. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov [1].

Jendým z výsledkov vzdelávacieho procesu študenta je vypracovanie záverečnej práce (bakalárskej, diplomovej alebo dizertačnej), ktorá vypovedá o jeho schopnosti využiť získané poznatky a ukončiť štúdium v danom stupni. Druhým je absolvovanie záverečnej skúšky.

Stupne vzdelávania

V SR poskytujú vysoké školy vzdelávanie prostredníctvom akreditovaných študijných programov troch stupňov. V prvom stupni je to bakalársky študijný program, v druhom magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program, v treťom je to doktorandský študijný program.

Bakalársky študijný program

Ide o program prvého stupňa vysokoškoského vzdelania. Podľa zákona o vysokých školách sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Študijný program trvá najmenej tri roky, najviac štyri. Program je ukončený záverečnou bakalárskou prácou. Absolvent získava titul bakalár, Bc [1].

Magisterský, inžiniersky a doktorský študijný program

Predstavuje druhý stupeň vysokoškolského vzdelania. Je definovaný ako program ktorý sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Program trvá najmenej jeden rok a najviac tri. Celkovo spolu s bakalárskym študijným programom trvá najmenej päť rokov. Záverečnou prácou je diplomová práca. Absolvent získa podľa programu titul inžinier („Ing.”), inžinier architekt („Ing. arch.“) doktor všeobecného lekárstva („MUDr.“), doktor zubného lekárstva („MDDr.“), doktor veterinárskeho lekárstva („MVDr.“), magister („Mgr.“), magister umenia („Mgr. art.“) [1].

Doktorandský študijný program

Doktorandský študijný program je programom tretieho stupňa štúdia. Podľa zákona sa program zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Program trvá v dennej forme najmenej tri a najviac štyri roky. V externej forme trvá päť rokov. Program prebieha individuálne pod vedením školiteľa. Záverečnou prácou je dizertačná práca. Ukončenie je dané vykonaním dizertačnej skúšky. Absolvent získa podľa programu titul doktor („PhD.“), doktor umenia („ArtD.”), licenciát teológie („ThLic.“), doktor teológie („ThDr.“) [1].

Ďaľšie znaky vysokoškolského vzdelávania

Právo študovať na VŠ má každý občan ak splní podmienky prijatia, pričom základnou podmienkou podľa zákona je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania [1].

Škola môže určiť ďaľšie podmienky pre prijatie. Uchádzačom, ktorí splnili podmienky prijatia sa umožňuje podstúpiť prijímacie konanie. Po prijatí je možné uchádzača zapísať na štúdium.Vysoké školy môžu prijímať zahraničných študentov bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu.

Zákon o VŠ dovoľuje študentom za určitých podmienok študentom prerušiť štúdium, pričom o dĺžke prerušenia hovorí študijný poriadok.

Zamestnancami vysokých škôl sú vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci. Vysokoškolských učiteľov tvoria funkcie profesor, docent, odborný asistent, asistent a lektor. Výskumných pracovníkov zamestnáva škola pre plnenie úloh vo vede a umení.

Financovanie vysokých škôl je realizované zo štátneho ropočtu. Zákon hovorí o poskytovaní dotácií ministerstvom na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov [1].