Metódy SPC pri porušení predpokladu nemennosti parametrov rozdelenia pravdepodobností sledovaného znaku kvality

Z Kiwiki
Verzia z 21:17, 14. marec 2011, ktorú vytvoril Juraj (diskusia | príspevky)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Tento článok patrí do časti Kolokviálna skúška. Materiály tu uvedené sú prípravou na záverečnú štátnu (kolokviálnu) skúšku v študijnom zameraní Manažérstvo kvality produkcie na Fakulte mechatroniky TnUAD.

Je zrejmé, že pre zistenie „problémových“ uzlov, v ktorých sa vyskytuje určitá miera variability (a ich odstránenie), treba spoznať premenné, ktoré túto variabilitu spôsobujú, zistiť ich merateľné atribúty, zabezpečiť vhodné meracie zariadenia / prístroje, pripraviť kvalifikovanú obsluhu a tak získať reprezentatívne výsledky meraní. Ich vyhodnotenie, analýza a závery z nej, umožňujú stanoviť štandardy / normy, ktoré je na jednej strane potrebné dodržiavať, kontrolovať, na strane druhej postupne optimalizovať, aby zabezpečili štatisticky zvládnutý a stabilný výrobný proces, resp. neustále zlepšovanie kvality produkcie pri znižovaní nákladov na ňu, resp. pri znižovaní cien za túto produkciu. Celá táto problematika v systéme riadenia kvality

SRQ patrí do oblasti štatistických metód pre zabezpečovanie kvality SPC . Existuje niekoľko rôznych prístupov ku kategorizácii metód SPC. Spravidla sa členia na tzv. 7 starých metód (vývojové diagramy, diagramy príčiny a následku, Pareto analýza s Lorentzovou krivkou, záznamy - tabuľky dát, histogramy početností, regulačné diagramy, diagramy bodové - korelačné), používaných pri bežnej analýze a hodnotení kvality a 7 nových metód (diagram afinity - príbuznosti, diagram interakcií, stromový diagram, maticový diagram, maticová - faktorová analýza dát, rozhodovacie procesné diagramy, sieťové diagramy), používaných v procese rozvoja funkcií kvality - Quality Function Deployment - QFD, resp. pri tvorbe tzv. domu kvality- House of Quality - H.Q. Druhá kategorizácia je na tzv I.generáciu – základnú úroveň, čo je vlastne 7 starých metód, II. generáciu – strednú úroveň (štatistické rozdelenie, intervaly spoľahlivosti, odhady, analýza rozptylu, regresná a korelačná analýza, plánované experimenty, hodnotenie spoľahlivosti) a III. generáciu – hornú úroveň (kombinované metódy, mnohofaktorová analýza rozptylu, analýza časových radov, periodogramy, frekvenčná analýza, senzorické metódy).

Zmyslom certifikácie podľa noriem ISO série 9000 je také využívanie metód SPC, ktoré umožní zisťovanie príčin variability premenných, jej vyhodnocovanie, dodržiavanie, resp. zvyšovanie kvality produkcie, presnosti a spoľahlivosti sústavne a systematicky.