Diskrétne a spojité rozdelenia pravdepodobností náhodnej premennej využívané v riadení kvality produkcie

Tento článok patrí do časti Kolokviálna skúška. Materiály tu uvedené sú prípravou na záverečnú štátnu (kolokviálnu) skúšku v študijnom zameraní Manažérstvo kvality produkcie na Fakulte mechatroniky TnUAD.

V okolitom svete môžeme pozorovať pri skúmaní rôznych javov viacero modelov rozdelenia pravdepodobnosti výskytu určitého javu. Konkrétne hodnoty javu môžu vyjadrovať tak diskrétne, ako aj spojité premenné. Aj zákony rozdelenia pravdepodobnosti výskytu hodnôt týchto premenných môžeme členiť na diskrétne alebo spojité. Kým pri rozdeleniach diskrétnych premenných je na kvantifikáciu vhodnejšie používať pravdepodobnostné funkcie, pri zákonoch spojitých premenných je to funkcia hustoty pravdepodobnosti.

Diskrétne rozdelenia

1. Alternatívne rozdelenie

Máme jeden pokus, v ktorom skúmaný jav A môže nastať alebo nenastať. Napríklad vyberieme osobu, ktorá je mužského alebo nie je mužského pohlavia, výrobok, ktorý spĺňa alebo nespĺňa kvalitatívne parametre, športový klub, ktorý vyhral alebo nevyhral zápas, vrt, ktorý bol úspešný alebo nie. Výsledok pokusu označíme ako premennú x.

Skúmaný jav A nastáva (x = 1) s pravdepodobnosťou p a opačný jav A_c nastáva (x = 0) s pravdepodobnosťou q = 1 - p.

Vzorec pre výpočet pravdepodobnosti, že nastane jav A a jav A_c má tvar:

P(x) = p^x . (1 - p)^{1 - x}

x = 0, 1

Stredná hodnota premennej x sa rovná:

E(x) = p

Rozptyl premennej x je rovný:

D(x) = p . q = p . (1 - p)

2. Binomické rozdelenie

V individuálnom pokuse môže sledovaný jav A nastať s pravdepodobnosťou p alebo nenastať s pravdepodobnosťou q = 1 - p. Realizujeme súčasne n - krát takýto individuálny pokus, pričom pokusy musia byť štatisticky nezávislé. V rámci takejto realizácie sledovaný jav A môže nastať k - krát (k = 0, 1, 2, …, …, …, n).

Pravdepodobnosť, že sledovaný jav A nastane v n realizovaných pokusoch presne k - krát, sa rovná:

Stredná hodnota počtu výskytu javu A v n pokusoch sa rovná:

E(x) = n . p

Rozptyl počtu výskytov javu A v n pokusoch je rovný:

D(x) = n . p . q = n . p . (1 – p)

Príklady binomických rozdelení:

table name

header 1	header 2	header 3
row 1, cell 1	row 1, cell 2	row 1, cell 3
row 2, cell 1	row 2, cell 2	row 2, cell 3

3. Geometrické rozdelenie

Predstavuje napríklad pravdepodobnosť, že prvých k pokusov bude neúspešných a k + 1 pokus bude úspešný.

Stredná hodnota sa rovná:

Rozptyl je rovný:

4. Hypergeometrické rozdelenie

Máme súbor, ktorý má rozsah N výrobkov (jednotiek) a v ktorom sa nachádza M výrobkov majúcich požadovanú vlastnosť A (M ≤ N). Zo súboru vyberieme n výrobkov (n < M), z ktorých požadovanú vlastnosť A má k výrobkov. Pravdepodobnosť, že v n vybraných výrobkoch bude požadovaná vlastnosť A pri k výrobkoch (k = 0, 1, …, …, n < M), sa rovná:

Stredná hodnota počtu výskytov javu A v n pokusoch sa rovná:

Rozptyl je rovný:

5. Poissonovo rozdelenie

Nech jav A sa vyskytuje niekoľkokrát v určitom priestore alebo intervale času s konštantou intenzitou λ.

Postupnosť objavovania javov A v čase sa nazýva tok udalostí. Tok udalostí má tieto vlastnosti:

1. pravdepodobnosť objavenia sa nejakého počtu udalostí v danom časovom intervale závisí len od dĺžky tohto intervalu, a nie od jeho položenia na časovej osi.

1. objavenie sa viac ako jednej udalosti v dostatočne malom časovom intervale je prakticky nemožné.

1. pravdepodobnosť objavenia sa určitého počtu udalostí za určitý časový interval nezávisí od počtu udalostí objavujúcich s v iných intervaloch času.

Nech intenzívnosť udalostí v toku udalostí sa rovná λ a predstavuje priemerný počet výskytu skúmaného javu A za jednotku času. Nech premenná x vyjadruje počet výskytu skúmaného javu A. Potom pravdepodobnosť, že jav A nastane k - krát za jednotku času, sa rovná:

Stredná hodnota E(x) aj rozptyl D(x) počtu výskytov javu A sa zhodujú a rovnajú sa λ:

E(x) = λ

D(x) = λ

6. Diskrétne rovnomerné rozdelenie

Výsledkom pokusu môže byť niekoľko rôznych javov. Označme tieto javy (možné výsledky pokusu) postupnosťou prirodzených čísel 1, 2 , …, …, n. Ak pravdepodobnosť výskytu každého možného javu je rovnaká, hovoríme o rovnomernom rozdelení.

Pravdepodobnosť výskytu každého možného javu x sa rovná:

Stredná hodnota sa rovná:

Rozptyl je rovný:

Typickou ukážkou rovnomerného rozdelenia je výsledok hádzania kockou. Pri rovnomernej kocke je pravdepodobnosť hodenia 1, 2, …, 6 rovnaká.

Spojité rozdelenia

1. Normálne rozdelenie

Normálne rozdelenie (tiež Laplaceovo rozdelenie, Gaussovo rozdelenie) hodnôt premennej x predstavuje skupinu rozdelení, ktoré sa líšia len strednou hodnotou µ a rozptylom  premennej x.

Je to symetrické rozdelenie so stredom v µ.

Funkcia hustoty sa rovná:

Stredná hodnota sa rovná:

E(X) = µ

Rozptyl je rovný:

Distribučná funkcia F premennej x v bode a vyjadruje pravdepodobnosť, že premenná x nadobúda hodnoty, ktoré sú menšie alebo sa rovnajú a: F(a) = P(x ≤ a). V prípade, že sa stredná hodnota rovná nule a rozptyl sa rovná jednej, hovoríme o normovanom normálnom rozdelení. Označujeme N(0, 1). Majme náhodnú premennú x so strednou hodnotou µ a rozptylom 2. Normované normálne rozdelenie Z z premennej x dostaneme normovaním Z = (x - µ) / .

Podobne z normovaného normálneho rozdelenia premennej Z môžeme dostať ľubovolné normálne rozdelenie premennej x so strednou hodnotou µ a rozptylom 2 na základe vzťahu x =  . Z + .

2 - rozdelenie

Rozdelenie s n stupňami voľnosti. Je to rozdelenie náhodnej veličiny

S = X12 + X22 +…….+ Xn2,
kde X1, X2,……,Xn sú vzájomne nezávislé veličiny, z ktorých každá má normálne rozdelenie N(0,1). Počet vzájomne nezávislých sčítancov n v súčte S sa nazýva počtom stupňov voľnosti. 

Funkcia 2 - rozdelenia sa rovná:

                                          (t) = ( 1 – 2it)-n/2 
                         	

Stredná hodnota sa rovná: E(S) = n Rozptyl je rovný: D(S) = 2n

t – rozdelenie

Rozdelenie s n stupňami voľnosti. Studentovo rozdelenie. Je to rozdelenie náhodnej veličiny

kde X1 a X2 sú nezávislé náhodné veličiny, z ktorých X1  N(0,1), X2  2 (n). Studentovo rozdelenie t(n) závisí od parametra n, ktorý sa nazýva počtom stupňov voľnosti. Stredná hodnota sa rovná: E(T) = 0 Rozptyl je rovný: D(T) = n / (n – 2)

F – rozdelenie Rozdelenie s n a m stupňami voľnosti. Fisher-Snedecorovo rozdelenie. Je to rozdelenie náhodnej veličiny

        X1        X2

F = –––– : –––– ,

         n         m 

kde X1 a X2 sú nezávislé náhodné veličiny, ktoré majú rozdelenia 2 (n) a 2 (m). Rozdelenie závisí od parametrov n a m, ktoré sú stupňami voľnosti. Stredná hodnota sa rovná:

              m

E(F) = –––––

           m - 2

Rozptyl je rovný:

                                          2m2 ( n + m – 2 )

D(F) = ––––––––––––––––

            n ( n – 2 )2 (m – 4 )

2. Rovnomerné rozdelenie Číselná os je rozdelená na oblasť, kde sa skúmaný jav môže vyskytovať a zvyšnú oblasť, kde sa skúmaný jav nevyskytuje. Nech A označuje začiatok oblasti výskytu a B označuje koniec oblasti výskytu. Výsledkom skúmaného javu je reálne číslo X z intervalu  A,B. V prípade rovnomerného rozdelenia vo všetkých bodoch oblasti od A po B je rovnaká možnosť (pravdepodobnosť) výskytu skúmaného javu. Vzhľadom na to, že ide o spojité rozdelenie, v oblasti od A po B je nespočitateľne veľa bodov, t.j. pravdepodobnosť výskytu určitého konkrétneho bodu sa limitne rovná nule. Funkcia hustoty rozdelenia sa rovná:

                   1          ak A  X  B
                                                       –––––
                           F(X)=                   B – A
                                                           0          v opačnom prípade

Stredná hodnota sa rovná: E(X) = ( A + B ) / 2 Rozptyl je rovný: D(X) = ( B – A )2 / 12

3. Exponenciálne rozdelenie Majme tok udalostí s intenzitou  udalostí za jednotku času. Zaveďme spojitú náhodnú veličinu t – časový interval medzi objaveniami sa dvoch po sebe idúcich udalostí. Je zrejmé, že t má len nezáporné hodnoty ( t  0 ). Funkcia hustoty dĺžky časového intervalu t medzi výskytmi dvoch po sebe idúcich udalostí A má tvar:

                                                                 . e- . t    t  0
                                                  f(t, ) =  0              t  0

Stredná hodnota premennej t sa rovná: E(t) = 1 /  Rozptyl je rovný: D(t) = 1 / 2 Uvedené vzorce platia za predpokladu, že minimálna šírka intervalu s rovná nule. Exponenciálne a Poissonovo rozdelenie vyjadrujú svojim spôsobom tú istú podstatu z rôznych pohľadov. Kým pri Poissonovom rozdelení ide o pravdepodobnosť výskytu určitého počtu javov za jednotku času, pri exponenciálnom rozdelení nám ide o pravdepodobnosť dĺžky intervalu medzi dvoma nastatiami javu . Čím je časový interval medzi výskytmi dvoch javov dlhší, tým je pravdepodobnosť výskytu tohto intervalu nižšia.

4. Lognormálne rozdelenie Logaritmicko-normálne (lognormálne) rozdelenie sa pomerne často používa v ekonomických aplikáciách. Je to taká spojitá premenná X, ktorá nadobúda hodnoty X  0 a jej logaritmus, t.j. premenná Y = ln X má normálne rozdelenie. Stredná hodnota premennej sa rovná: E(Y) = E (ln X)

Rozptyl je rovný: D(Y) = D (ln X) Rozdelenie sa používa pre modelovanie asymetricky rozdelených premenných . Známe sú pokusy využiť lognormálne rozdelenie na modelovanie rozdelenia súboru príjmov alebo miezd.

5. Weibullovo rozdelenie Weibullovo rozdelenie patrí k asymetrickým rozdeleniam. Často s vyskytuje pri modelovaní technických parametrov. Má tri parametre. Parameter polohy  sa zvyčajne rovná nule. Na modelovanie sa používajú parametre    (tvaru rozdelenia, shape) a    (škála, mierka rozdelenia, scale). Funkcia hustoty f(x) sa pre x   rovná:

                                                        x – y  - 1            x –      
                                          f(x) = –– –––––        exp - ––––    
                                                                                                   

a v ostatných prípadoch má nulovú hustotu. Distribučná funkcia F(x) má tvar:

                                                                x - 
                       -  ––– 
                               

F(x) = 1 – e Stredná hodnota a rozptyl majú zložité tvary vyjadrené prostredníctvom gamma funkcií. V prípade, že  = 0 a  = 1, Weibullovo rozdelenie sa redukuje na exponenciálne rozdelenie s parametrom  = 1 / .