Základná klasifikácia neistôt merania, charakteristika jednotlivých druhov a možnosti ich zmenšovania
Neistota merania
parameter charakterizujúci rozsah (interval) hodnôt meranej veličiny okolo výsledku merania, ktorý podľa očakávania obsahuje skutočnú hodnotu veličiny, je kvantitatívny ukazovateľ výsledku a vyjadruje aj kvalitu merania. Pri určovaní neistoty sa vychádza z teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky.
Merané veličiny
sú konkrétne veličiny, ktoré sú predmetom merania, pričom vstupná veličina Y je závislá od niekoľkých výstupných veličín Xi=(i=1,2,...,N) podľa funkčného vzťahu: Y=f(X1,X2,....,Xn) (1) Modelová funkcia f reprezentuje postup merania a metódu vyhodnotenia. Vyjadruje, ako sa z hodnôt Xi získavajú hodnoty výstupnej veličiny Y. Teda: Y=odhad výstupnej veličiny Xi=odhad vstupných veličín f=známy funkčný vzťah Pre náhodné veličiny sa používa ako miera rozptýlenia hodnôt rozptyl ich rozdelenia alebo jeho kladná druhá odmocnina nazývaná smerodajná odchýlka Štandardná neistota merania vstupného odhadu alebo výsledku merania y, označená ako u(y) - základná kvantitatívna charakteristika neistoty, je smerodajnou odchýlkou meranej veličiny Y. Treba ju určiť z odhadov xi vstupných veličín Xi a k nim pridružených štandardných neistôt u(xi) Neistota výsledkov merania sa skladá z čiastočných zložiek:
- Štatistické spracovanie nameraných hodnôt(metóda typu A)
- Iné ako štatistické spracovanie nameraných údajov(metóda typu B)
- Kombinovaná neistota
