Syntax jazyka Java
Základy informatiky - jazyk Java
Úvod do programovania v jazyku Java
- >Syntax jazyka Java
>Syntax jazyka Java - dátové typy, operátory
>Syntax jazyka Java - riadiace príkazy
>Syntax jazyka Java - základné triedy
>Java - polia
>Java - vstup a výstup údajov
Java - objektovo orientovaný prístup
Vzorové príklady:
Java - implementácia numerických algoritmov
Java - triedy geometrických tvarov
Pokročilé témy:
Základom syntaxe jazyka Java je jazyk C++. Jazyk Java preberá väčšinu syntaktických konštrukcií jazyka C++. Medzi časti syntaktických konštrukcií, ktoré neboli prevzaté patria tie dovoľujú vytvárať potenciálne nebezpečné kód (priamy prístup do pamäte, globálne premenné, atď.).
Vlastnosti programovacieho jazyka Java, resp. jej syntaxe:
- Snaha o maximálnu bezpečnosť vytváraných progamov
- Java neobsahuje ukazovatele
- Beh Javovských programov je v oddelenom priestore - sandbox
- Skompilovaný kód (bajtkód) je interpretovaný
- neexistujú žiadne globálne premenné ani funkcie
- Java je case-sensitive
Hlavné rozdiely medzi C++ a Java
- Java nemá preprocesor
- Java nemá šablóny (Templates)
- Java nemá typ union ani struct.
- Java nedovoľuje predefinovať (preťažiť) operátory
- V Java neexistuje implicitné pretypovanie
- Java neobsahuje pointerovú aritmetiku
- V Jave neexistuje príkaz goto
- Hierarchia tried v Jave začína triedou Object
- Java má automatickú správu pamäti (garbage collector)
- Java má vstavaný mechanizmus výnimiek
- Všetky parametre metód sa v Jave predávajú hodnotou
- Objekty ako parametre sú predávané pomocou odkazu (referencie)
- Všetky metódy sa v Jave volajú virtuálne (late binding)
Kľúčové slová jazyka Java
Aby sme však mohli písať samotný algoritmus, musíme si povedať, z čoho jazyk Java pozostáva a aká je jeho syntax. Pri riešení príkladu na papieri, keď zo zadaných hodnôt počítate výsledok, máte premenné, ktorých hodnoty poznáte a vzorec, podľa ktorého plánujete počítať. Program začneme tiež tak, že povieme, s akými premennými budeme pracovať a aké majú hodnoty (pre tie premenné, ktoré ich majú známe). Podobne, ako v iných programovacích jazykoch, aj v Jave je potrebné najskôr premennú deklarovať (povedať: premennú s týmto menom budem používať a bude takéhoto typu) - špecifikovanie typu umožňuje určiť, ako sa s premennou bude narábať pri rôznych operáciách. Už pri deklarovaní budeme potrebovať kľúčové slová jazyka Java, uvedené v tabuľke:
| abstract | continue | for | new | switch |
| assert | default | goto | package | synchronized |
| boolean | do | if | private | this |
| break | double | implements | protected | throw |
| byte | else | import | public | throws |
| case | enum | instanceof | return | transient |
| catch | extends | int | short | try |
| char | final | interface | static | void |
| class | finally | long | strictfp | volatile |
| const | float | native | super | while |
Súčasťou jazyka sú špeciálne konštrukcie, ktoré predstavujú cykly, vetvenie, dátové typy, modifikátory, objektové kľúčové slová a práca s výnimkami, čo musíme taktiež zohľadniť pri výbere mien premenných. Preddefinované konštanty true, false a null sa tak isto nesmú použiť ako názvy premenných.
