Teória grafov

Z Kiwiki
Verzia z 15:47, 22. január 2010, ktorú vytvoril Defluo (diskusia | príspevky)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání



Teória grafov

V matematike a počítačových vedách sa teória grafov zaoberá štúdiom grafov, teda grafických matematických štruktúr používaných na modelovanie vzájomných vzťahov medzi objektami z určitej množiny. Teória grafov je súčasťou diskrétnej matematiky.

Základné pojmy a charakteristika grafov

Obr. 3 – Príklad neorientovaného grafu
a je slučka, b a c sú rovnobežné hrany, 4 je izolovaný vrchol, d a e sú susedné (priľahlé) hrany; uzol 1 ježí na hranách a, b, c, hrana c spája uzly 1 a 2.
Obr. 4 – Príklad orientovaného grafu
E je slučka, a a b sú nesúhlasne rovnobežné hrany, c a d sú súhlasne rovnobežné hrany. 2 je počiatočný a 4 koncový uzol hrany f.

V matematike sa pojem graf používa najčastejšie v zmysle grafického znázornenia určitej funkcie , napr. y=f(2x+3). Grafy, ktoré sú objektom štúdia teórie grafov sú však svojou povahou veľmi vzdialené od grafov funkcií. Sú to objekty tvorené určitou množinou bodov a čiar, ktoré tieto body spájajú na základe určitých pravidiel. Graf môžu tvoriť napr. mestá pospájané železnicou, rôzne miesta prepojené mostami ale aj elektrické siete alebo chemické zlúčeniny.

K tomu, aby bol zadaný graf (označíme ho φ) je treba, aby boli dané dve množiny: množina vrcholov V (predtým zmieňované body v grafe) a množina hrán H (zmienené čiary). Vo väčšine prípadov sú obe množiny konečné, avšak nie je to nutná podmienka existencie grafu. Graf potom zapisujeme ako φ=VH, prípadne φ=(V,H).


Základné druhy grafových štruktúr

Typy problémov riešených pomocou teórie grafov

Hľadanie subgrafov (podgrafov)

Farbenie grafov

Hľadanie cesty

Sieť toku

Rozhodovacie stromy