Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku

	Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta Mechatroniky
	Zvyšovanie komplexnej bezpečnosti podniku Bakalárska práca

Autor:	Branislav Bako
Pedagogický vedúci:	prof. Ing. Matej Bílý, DrSc.
Študijný odbor:	Manažérstvo kvality produkcie
Akademický rok	2010/2011

Obsah práce

1.	Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
2.	Normatívne východiská
3.	Analýza firmy GeWiS Slovakia s.r.o

Abstrakt Bakalárska práca sa zaoberá zvyšovaním bezpečnosti podniku prostredníctvom zlepšenia systému manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Praktická časť je venovaná analýze firmy GeWiS Slovakia s.r.o., v ktorej je zvyšovanie navrhované. Kontrolným zoznamom bol zhodnotený stav systému manažérstva BOZP, plnenie požiadaviek programu „Bezpečný podnik“ a vyhodnotené plnenie legislatívy Slovenskej Republiky. Prostredníctvom paretovej analýzy je vyhodnotená úrazovosť a označené najzávažnejšie príčiny úrazov za kalendárny rok 2010. Na základe zistenia najzávažnejších úrazov práca obsahuje aj návrhy na zníženie úrazovosti. Záver práce tvoria prínosy vyplývajúce z certifikovania programu „Bezpečný podnik“ a zníženia úrazovosti.

Abstract The Bachelor’s Thesis deals with enhancing the enterprise safety by means of improving the occupational safety and health management system. The practical part of the thesis is devoted to analyzing the company GeWiS Slovakia Ltd., in which the safety enhancement is being proposed. With the use of the checklist we reviewed the actual state of OSH management system as well as fulfilment of the “Safe Enterprise” Program requirements, and evaluated adhering to legislation of the Slovak Republic. Using Pareto analysis, we have both evaluated injury rate and indicated the most serious sources of injuries for the year 2010. The thesis involves suggestions for lowering the injury rate, which are based on detecting the most serious injuries. Conclusions are composed of benefits resulting from the “Safe Enterprise” Program certification and a decrease in injury rate.

ÚVOD

Bezpečnosť a ochrana zdravia je základným predpokladom pre fungovanie každej spoločnosti a organizácie. Neplatí, že iba v bežnom živote, no aj v priebehu pracovného procesu je potrebné vytvárať bezpečné prostredie. V modernej spoločnosti sa každá firma zameriava okrem zvyšovania zisku aj na maximálne zvýšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci – nie iba z dôvodu dodržiavania legislatívy, ale aj morálnych aspektov vedenia firmy. Pojem komplexná bezpečnosť je vnímaný ako celková bezpečnosť podnikateľského subjektu. Do tejto kategórie patria všetky bezpečnostné prvky podniku ako bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, požiarna bezpečnosť, environmentálna bezpečnosť, počítačová bezpečnosť, fyzická a objektová bezpečnosť, administratívna bezpečnosť a podobne. Nakoľko spracovanie všetkých uvedených častí by presahovalo rozsah bakalárskej práce, rozhodol som sa pri písaní predovšetkým sústrediť na zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Rovnako ako v bežnom živote, tak aj v priebehu pracovného procesu je potrebné vytvárať bezpečné pracovné prostredie. V modernej spoločnosti sa každá firma zameriava okrem zvyšovania zisku aj zvyšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. A to nielen z dôvodu dodržiavania legislatívy, ale aj z morálnych aspektov. Je známym faktom, že ak pracuje zamestnanec v kvalitnejších pracovných podmienkach podáva lepšie výkony. Bezpečnosť je v dnešnej dobe považovaná za prvok kvality a pokiaľ chce firma zabezpečiť svojím zamestnancom kvalitné pracovné podmienky, musí byť splnené nielen technologické zabezpečenie, ale aj bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci. Teoretická časť bakalárskej práce pozostáva z dvoch kapitol. V prvej kapitole sa venujem definovaniu popisu legislatívy na ktorej sú založené princípy BOZP. Aby bola bezpečnosť pri práci efektívna je potrebné mať zavedený systém manažérstva BOZP. Druhá kapitola sa preto zaoberá samotným systémom riadenia BOZP ako spôsobom jeho certifikácie a posúdením rizík. V úvode praktickej časti je charakteristika firmy GeWiS Slovakia s.r.o. V hlavnej časti kapitoly je pomocou vypracovaného kontrolného záznamu vyhodnotený stav systému manažérstva BOZP v podniku. Samotný kontrolný záznam slúži ako podklad pre zhodnotenie splnenia požiadavky programu „Bezpečný podnik“, ktorého zavedenie by prispelo k celkovému zvýšeniu bezpečnosti. Použitím paretovej analýzy je uskutočnené vyhodnotenie úrazovosti za kalendárny rok 2010 a určenie najzávažnejšej kategórie príčin úrazov. Po vypracovaní návrhov na zlepšenie sú uvedené možné prínosy. Myšlienkou práce bolo venovať sa bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Pretože poškodením zdravia nestráca iba zamestnanec, ale predovšetkým firma prichádza o kvalitných a vyučených odborníkov, ktorých výborné psychické a fyzické zdravie sú neoceniteľným prínosom pre organizáciu.

Legislatívna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Aby organizácia splnila jedno zo základných ľudských práv, právo na ochranu zdravia a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré je zakotvené v listine základných ľudských práv a slobôd, musí sa riadiť normami a zákonmi [3]. Prvé úsilie o vzniku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bolo možné pozorovať na území Rakúsko – Uhorska už v19. storočí, kedy dochádzalo k výraznej industrializácií. S rozvojom priemyselnej výroby stúpal aj počet úrazov čo malo rôzne následky:

• sociálne – štrajky,
• vojenské – znižovanie počtu brancov,
• ekonomické – náklady na liečbu, invaliditu a zníženie výberu daní.

Práve z týchto dôvodov ekonomických, sociálnych a vojenských pristúpilo Rakúsko – Uhorsko k vydaniu zákonov a predpisov, ktoré zabezpečovali bezpečnosť práce [11]. V súčasnej dobe je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zaručená našim právnym poriadkom, základné právne normy zaručujúce bezpečnú a zdraviu neškodnú prácu zúčastneným osobám sú napríklad:

• Zákon NR SR č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky,
• Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení,
• Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce,
• Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• Zákon NR SR č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov [12].

Vplyvom Medzinárodnej organizácie práce a Európskej únie na legislatívu BOZP v Slovenskej republike sú v týchto dokumentoch zakotvené aj požiadavky smerníc Európskej únie, napríklad smernica č. 89/391 EEC o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci [3].

Základné charakteristiky právnych predpisov

V nasledujúcich dvoch kapitolách sú popísané základné charakteristiky Zákonníka práce a Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení. Tieto dva zákony sú základnými dokumentmi legislatívy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v SR, nakoľko sú v nich uvedené mnohé hlavné definície pojmov, vzťahov a povinností zúčastnených strán. Najdôležitejšie paragrafy a definície s zákonov sú citované v nasledujúcich častiach.

Zákon NR SR č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce

V zmysle § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovno-právne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Zákonník práce okrem definície pracovno-právnych vzťahov určuje vo svojej šiestej časti aj ochranu práce, práva a povinnosti zamestnávateľa, práva a povinnosti zamestnancov, kontrolu odborovým orgánom a inšpekciu práce. Ochrana práce je podľa § 146 Zákonníka práce definovaná ako „systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok, zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.“ Povinnosti zamestnávateľa sú zákonníkom práce definované v § 147 nasledovne: „Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebne opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam“. § 148 odseku 1 vyššie uvedeného zákona ustanovuje práva a povinnosti zamestnancov nasledovne: „ Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka.“ Ostatné práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravujú osobité zákony ktoré ustanovujú aj ostatné požiadavky [8].

Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z. O bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci predstavuje významnú zložku v právnom systéme slovenskej republiky. Právna úprava bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Slovenskej republike je od 1. 7. 2006 plne harmonizovaná s právom Európskej únie. Zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov všetkých odvetví výrobnej sféry a definuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce [13].

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. je „Zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov.“ Odsek 2 vyššie uvedeného zákona definuje všeobecné zásady prevencie ako:

1. „vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
2. posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
3. vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
4. uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,
5. nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
6. prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,
7. zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,
8. plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód organizácie práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení, vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.“

§ 6 ods. 1, písm. k zákona č. 124/2006 Z. z. stanovuje povinnosti zamestnávateľa nasledovne: „Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný: písomne vypracovať, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania; to sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov.“ Odsek 2 toho istého paragrafu určuje povinnosti zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci: „Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný:

1. vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,
2. bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,
3. udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.“

§ 7 sa zaoberá definovaním povinností zamestnávateľa ohľadne oboznamovania a informovania zamestnancov a ustanovuje je mu nasledovné povinnosti:

1. „s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
2. s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,
3. so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.“

V rámci zabezpečenia kontrolnej činnosti je zamestnávateľ podľa § 9 povinný „sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať:

1. stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení,
2. či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,
3. činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,
4. riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.“

Následne je jeho povinnosťou odstraňovať nedostatky ktoré preukázala kontrola. § 12 zákona č. 124/2006 Z. z. definuje práva a povinnosti zamestnancov nasledovne „Zamestnanec má právo:

1. prerokúvať so zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci súvisiace s jeho prácou; v prípade potreby možno po vzájomnej dohode prizvať na rokovanie aj odborníkov v danom odbore,
2. odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia, ak sa dôvodne domnieva, že je bezprostredne a vážne ohrozený jeho život alebo zdravie, alebo život alebo zdravie iných osôb.

Zamestnanec je povinný:

• dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený“ [9].

Legislatíva je významnou súčasťou noriem a systémov riadenia BOZP, keďže prvoradou povinnosťou podniku je splnenie zákonných požiadaviek určených štátom. Pre zdokonaľovanie a neustále zlepšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa nevyvíja len legislatíva, ale sústavne sa zdokonaľujú aj systémy manažérstva BOZP. Cieľom nasledujúcej kapitoly bude objasniť základné pojmy ako i niektoré systémy riadenia BOZP.