Informačný systém
Obsah
Informačný systém
Definícia informačného systému
Informačné systémy možno deliť z dvoch hľadísk, ktoré odborná literatúra vymedzuje. V širšom chápaní rozumieme informačným systémom systém na zabezpečovanie informácií potrebných na riadenie, a v užšom chápaní je to označenie systému programov pre prácu s údajmi. V širšom význame ide o spracovanie, prenos, uchovávanie, zhromažďovanie, výber a distribúciu údajov pre potreby riadiaceho subjektu. V užšom význame je hlavnou úlohou spracovanie údajov, ktoré vznikajú v organizácii, ale nerieši problémy týkajúce sa ďalšej úpravy údajov. Preto možno označiť spracovanie údajov iba ako jeden z podsystémov informačného systému. Informačný systém pozostáva z ľudí, technických a programových prostriedkov na zabezpečenie zhromažďovania, prenosu, spracovania, distribúcie, ukladania, výberu a prezentácie informácií pre potrebu riadiacich pracovníkov tak, aby mohli vykonávať svoje riadiace funkcie vo všetkých zložkách riadiaceho systému. Zložkami informačného systému sú:
- zhromažďovanie údajov,
- výber údajov,
- spracovanie údajov,
- prenose údajov,
- prezentácia údajov,
- archivácia údajov,
- distribúcia údajov.
Veľmi dôležitou časťou informačného systému je automatizovaný informačný systém, ktorý je zaisťovaný prostriedkami výpočtovej techniky. Hlavným cieľom informačného systému je aj dosiahnutie čo najvyššej kvality, v čo najkratšom čase a za čo najnižšie náklady. Informačný systém v súčasnosti významne ovplyvňuje reálne ľudské poznanie v rôznych sférach existencie. Jednotlivec pre svoj spôsob riadenia a svoje rozhodovanie potrebuje nové informácie, ktoré mu musia byť poskytované neustále, potrebnom množstve a kvalite.[4] K. Kačír [5] definuje informačný systém takto: „Informačný systém môže byť definovaný ako procedúry, metodológie, organizácie, prvky technického a programového vybavenia potrebné na ukladanie a výber vybraných dát podľa požiadaviek riadenia podniku.“ M. Kokles [6] zase definuje informačný systém: „Sieť informačných prúdov zistených a zakreslených pre príslušné skupiny rozhodnutí tvorí sysém. Každá sieť je sústredená na informačné prúdy, každú takúto sieť možno nazvať informačným systémom.“ Jadrom informačného systému je podľa neho skupina rozhodnutí, ktoré majú tieto tri vlastnosti:
- spoločnú oblasť, ktorej sa rozhodnutia týkajú,
- rovnaké časové parametre rozhodovacieho procesu,
- podobné požiadavky na informácie pre rozhodovací proces.[5]
História informačných systémov
Na začiatku komerčného využitia výpočtovej techniky stáli v 60. rokoch minulého storočia autonómne aplikácie. Problémy, ktoré tieto aplikácie sprevádzali, viedli v 70. rokoch k vzniku prvých systémov riadenia bázy dát a dátových modelov, ktoré umožnili vzájomné využívanie dát. Postupne sa pre súbor aplikácií obsahujúcich podnikové data, vrátane týchto dát, zaužíval pojem informačný systém. Počas 70. až 90. rokov 20. storočia sa použitie informačných systémov rozširovalo do rôznorodých oblastí. Zdokonaľoval sa softvér aj hardvér, hlavná filozofia systémov však bola de facto nemenná. V druhej polovici 90. rokov minulého storočia však dochádza k masovému rozšíreniu internetu, pretože počítače sa už dávno nevyužívajú len na spracovanie dát, ale predovšetkým na správu dát. Netrvalo dlho a internet prerástol aj do sféry informačných systémov. Tie začínajú byť nielen obsahovo integrované, ale na druhej strane aj teritoriálne distribuované – hovoríme o integrovano-distribuovaných systémoch. Do popredia sa dostávajú takzvané portálové riešenia, ktoré môžeme charakterizovať ako informačný system, ktorého vstupnou bránou je webová aplikácia – internetový portál. Najväčšie zmeny v rámci informačných systémov sa udiali počas 90. rokov. Nešlo pritom len o zlepšenie celkovej dostupnosti technických hardvérových prostriedkov, ktoré navyše charakterizoval trvalý trend zvyšovania rýchlosti, rastúcej kapacity pamätí, či skvalitnenie používateľského rozhrania.[6]
Zložky informačného systému
Základné zložky informačného systému sa delia na 6 častí a možno ich popísať nasledovne (Obr. 1).
