Vybrané metódy a nástroje analýzy spracovania dát v manažérstve kvality
| 1. | Manažérstvo kvality |
| 2. | Vybrané metódy a nástroje analýzy spracovania dát v manažérstve kvality |
| 3. | Metódy plánovania kvality
|
Obsah
Dôležitú skupinou metód a nástrojov manažérstva kvality predstavuje sedem základných nástrojov manažérstva kvality, ktoré boli rozvinuté v Japonsku K. Ishikawom a W. E. Demingom. Sedem základných nástrojov sa používa pri riešení problémov operatívneho riadenia kvality a pri zlepšovaní kvality.
K siedmim základným nástrojom manažérstva kvality sa radí:
- vývojový diagram
- diagram príčin a následku
- formulár pre zber údajov
- Paretov diagram
- histogram
- bodový diagram
- regulačný diagram
Poradie, v ktorom sa sedem základných nástrojov uvádza býva rôzne. Uvedené poradie sa snaží kopírovať najčastejšiu postupnosť ich používania pri riešení problémov s kvalitou. Vývojový diagram je na prvom mieste preto, že by mal slúžiť k dokonalému poznaniu analyzovaného procesu, identifikovať jeho jednotlivé kroky, odpovedajúce vstupy a výstupy a vzájomnú naviazanosť jednotlivých činností.
Dokonalejšie poznanie procesu pomocou vývojového diagramu sa premieta do zvýšenej efektívnosti aplikácie diagramu príčin a následku, ktorý je základným nástrojom analýzy všetkých možných príčin riešeného problému. Identifikácia všetkých možných príčin je dôležitým východiskom pre plánovanie zberu údajov potrebných pre sledovanie riešeného problému a pre vyhodnotenie miery pôsobenia jednotlivých príčin. Informácie zhromaždené v diagrame príčin a následku sú veľmi dôležitým podkladom pre prípravu formulára resp. formulárov pre zber údajov. Spracovanie formuláru pre zber údajov, ktoré môžu mať aj elektronickú podobu, je základným východiskom pre zmysluplné a systematické zhromažďovanie jednotlivých dát.
Vývojový diagram
Vývojový diagram slúži k názornému grafickému zobrazeniu postupnosti a vzájomnej náväznosti všetkých krokov určitého procesu. Jeho spracovanie je dôležitým východiskom zlepšovania procesov a teda aj kvality. Dá sa využiť k popisu akéhokoľvek procesu, pričom sa môže jednať o existujúci, alebo ešte len navrhovaný proces. Vývojový diagram je vhodným nástrojom pre analýzu procesu, jeho jednotlivých krokov a rozhodovacích uzlov, pre identifikáciu oblastí, kde môžu vznikať problémy, pre optimalizáciu rozmiestenia kontrolných miest a pre identifikáciu nadbytočných činností. Predstavuje názorné zobrazenie procesu, ktoré prispieva k jeho lepšiemu a a rýchlejšiemu pochopeniu. Pracovníkom zapojených do procesu presne vymedzí ich postavenie a ich vnútorných zákazníkov. Tieto nesporné výhody vývojového diagramu neznižuje ani skutočnosť, že v prípade zložitých procesov môže jeho aplikácia viesť niekedy až k prílišnému zjednodušeniu, čo súvisí napríklad s obtiažnym zachytením výnimiek alebo súbežných činností [2].
Pravidlá zostavenia vývojového diagramu
Pri tvorbe vývojového diagramu je potrebné dodržiavať tieto zásady:
- Zostavovať vývojový diagram v tíme.
- Vhodne zvoliť otázky. Základné otázky typu: „Čo sa stalo najskôr?“, „Čo má nasledovať?“
- Udržať popis procesu jednoduchý, stručný a prehľadný.
- Zaistiť istú jazykovú formu popisu činností (napr. všetky činnosti vyjadriť infinitívom) a udržať úroveň ich podrobností v rámci popisovaného procesu.
- Správne identifikovať rozhodovanie.
- Snažiť sa o umiestenie jedného vývojového diagramu na jednu stránku.
- Využívať jednotnú symboliku (najčastejšie používané symboly a ich význam sú uvedené v tabuľke 1).
- Používať jeden blok začiatku a jeden blok konca.
- Zobraziť orientáciu v rámci procesu.
Postup zostavenia vývojového diagramu
Pri zostavovaní vývojového diagramu treba postupovať takto:
- Identifikovať proces, jeho rozhranie s inými procesmi a činnosťami.
- Zostaviť tím (všetci, ktorí sa zúčastnia realizácie procesu).
- Schváliť symboly, ktoré budú vo vývojovom diagrame použité, vrátane ich významu.
- Zakresliť symbol pre začiatok procesu.
- Identifikovať prvú činnosť (otázka „Čo sa stalo najskôr?“) a zakresliť symbol a popis prvej činnosti.
- Identifikovať ďalšie činnosti a miesta, kde prebieha rozhodovanie, vrátane záznamu opatrenia pre všetky možnosti rozhodnutia (otázky: „Čo sa stane ďalej?“, „Čo sa stane keď...?“), zakresliť ich do diagramu a spojiť šípkami.
- Po poslednej činnosti zakresliť symbol pre koniec procesu.
- Jednoznačne identifikovať vývojový diagram (uviesť názov procesu, autorov vývojového diagramu, meno používateľa, číslo varianty vývojového diagramu, dátum poslednej revízie...).
Diagram príčin a následku (Ishikawov diagram)
Diagram príčin a následku je dôležitým grafickým nástrojom pre analýzu všetkých príčin určitého následku (problému s kvalitou). Jeho použitie predstavuje systémový prístup k riešeniu problému, ktorý pomáha všetky myšlienky a námety. Diagram príčin a následku by sa mal stať prvým krokom riešenia všetkých problémov, ktoré môžu byť vyvolané viacerými príčinami. Spracovanie diagramu príčin a následku je jednoduché a ľahko pochopiteľné , čo umožňuje zapojenie širšieho okruhu pracovníkov do riešenia problému. Aplikácia diagramu príčin a následku často prináša námety, ktoré vedú k novým, nekonvenčným riešeniam. Na obrázku 2.1 je znázornená štruktúra diagramu príčin a následku
Postup zostrojenia Ishikawovho diagramu
Postup zostrojenia Ishikawovho diagramu môžeme rozdeliť na 2 časti, a to prípravu brainstormingu a realizáciu brainstormingu. V rámci prípravy je potrebné previesť výber vhodnej miestnosti a doby konania, výber vhodného kolektívu (cca 5- 8 osôb), prichystať veľký hárok papiera alebo tabuľu pre zápis nápadov (príčin efektu), nakresliť základnú kostru diagramu. V rámci realizácie brainstormingu je potrebné zvolať kolektív, vyvesiť základnú kostru diagramu na všetkými viditeľné miesto, zvoliť moderátora, definovať problém alebo očakávaný prínos, tj. efekt (efekt je nutné definovať tak, aby nebol pojatý ani príliš úzko, ani príliš široko), ďalej definovať všeobecné hlavné skupiny príčin [najčastejšie: ľudia, materiál, prostriedky, metódy, stroje (zariadenia)]. Potom sa uskutoční samotný brainstorming a to nasledovne:
- moderátor postupne vyzýva každého člena tímu, aby sformuloval subpríčinu či elementárnu príčinu analyzovaného efektu;
- tento proces sa prevádza v niekoľkých kolách tak dlho, až členovia tímu vyčerpajú všetky svoje nápady;
- všetky nápady sa zaznamenávajú do Ishikawovho diagramu.
Vyhodnotenie Ishikawovho diagramu
Pri vyhodnotení môžeme postupovať v týchto krokoch:
- Stanovenie najpravdepodobnejších príčin analyzovaného efektu.
- Určenie najdôležitejších príčin.
- Analýza najdôležitejších príčin.
Túto úlohu je možné vyriešiť pomocou tzv. metódy bodového hodnotenia, kedy každý člen riešiteľského tímu dostane určitý počet bodov (napr. 6), v niekoľkých kolách (najčastejšie v troch) postupne prideľuje body podľa vlastnej úvahy najpravdepodobnejším príčinám tak, aby bol vyjadrený rozdiel v ich príspevku k analyzovanému následku (napr. v prvom kole sa prihadzujú 3 body, v druhom kole 2 a v treťom 1 bod). Takto kvantifikované príčiny sa ďalej spracujú napr. pomocou Paretovej analýzy, ktorej výsledkom je určenie najdôležitejších príčin. Ďalej je potrebné navrhnúť a skúšobne zaviesť opatrenia na odstránenie najdôležitejších príčin, previesť zber a záznam dát k zisteniu vplyvu prijateľných opatrení, dáta vyhodnotiť pomocou opakovanej Paretovej analýzy a výsledky porovnať s výsledkami analýzy pred prijatím nápravného opatrenia. V prípade, že došlo k zlepšeniu, je potom možné zaviesť prijaté opatrenia procesu štandardne [3].
