Vybrané metódy a nástroje analýzy spracovania dát v manažérstve kvality

Obsah práce

1.	Manažérstvo kvality
2.	Vybrané metódy a nástroje analýzy spracovania dát v manažérstve kvality
3.	Metódy plánovania kvality

Vybrané metódy a nástroje analýzy spracovania dát v manažérstve kvality

Dôležitú skupinou metód a nástrojov manažérstva kvality predstavuje sedem základných nástrojov manažérstva kvality, ktoré boli rozvinuté v Japonsku K. Ishikawom a W. E. Demingom. Sedem základných nástrojov sa používa pri riešení problémov operatívneho riadenia kvality a pri zlepšovaní kvality.

K siedmim základným nástrojom manažérstva kvality sa radí:

• vývojový diagram
• diagram príčin a následku
• formulár pre zber údajov
• Paretov diagram
• histogram
• bodový diagram
• regulačný diagram

Poradie, v ktorom sa sedem základných nástrojov uvádza býva rôzne. Uvedené poradie sa snaží kopírovať najčastejšiu postupnosť ich používania pri riešení problémov s kvalitou. Vývojový diagram je na prvom mieste preto, že by mal slúžiť k dokonalému poznaniu analyzovaného procesu, identifikovať jeho jednotlivé kroky, odpovedajúce vstupy a výstupy a vzájomnú naviazanosť jednotlivých činností. Dokonalejšie poznanie procesu pomocou vývojového diagramu sa premieta do zvýšenej efektívnosti aplikácie diagramu príčin a následku, ktorý je základným nástrojom analýzy všetkých možných príčin riešeného problému. Identifikácia všetkých možných príčin je dôležitým východiskom pre plánovanie zberu údajov potrebných pre sledovanie riešeného problému a pre vyhodnotenie miery pôsobenia jednotlivých príčin. Informácie zhromaždené v diagrame príčin a následku sú veľmi dôležitým podkladom pre prípravu formulára resp. formulárov pre zber údajov. Spracovanie formuláru pre zber údajov, ktoré môžu mať aj elektronickú podobu, je základným východiskom pre zmysluplné a systematické zhromažďovanie jednotlivých dát.

Vývojový diagram

Vývojový diagram slúži k názornému grafickému zobrazeniu postupnosti a vzájomnej náväznosti všetkých krokov určitého procesu. Jeho spracovanie je dôležitým východiskom zlepšovania procesov a teda aj kvality. Dá sa využiť k popisu akéhokoľvek procesu, pričom sa môže jednať o existujúci, alebo ešte len navrhovaný proces. Vývojový diagram je vhodným nástrojom pre analýzu procesu, jeho jednotlivých krokov a rozhodovacích uzlov, pre identifikáciu oblastí, kde môžu vznikať problémy, pre optimalizáciu rozmiestenia kontrolných miest a pre identifikáciu nadbytočných činností. Predstavuje názorné zobrazenie procesu, ktoré prispieva k jeho lepšiemu a a rýchlejšiemu pochopeniu. Pracovníkom zapojených do procesu presne vymedzí ich postavenie a ich vnútorných zákazníkov. Tieto nesporné výhody vývojového diagramu neznižuje ani skutočnosť, že v prípade zložitých procesov môže jeho aplikácia viesť niekedy až k prílišnému zjednodušeniu, čo súvisí napríklad s obtiažnym zachytením výnimiek alebo súbežných činností [2].

Pravidlá zostavenia vývojového diagramu

Pri tvorbe vývojového diagramu je potrebné dodržiavať tieto zásady:

• Zostavovať vývojový diagram v tíme.
• Vhodne zvoliť otázky. Základné otázky typu: „Čo sa stalo najskôr?“, „Čo má nasledovať?“
• Udržať popis procesu jednoduchý, stručný a prehľadný.
• Zaistiť istú jazykovú formu popisu činností (napr. všetky činnosti vyjadriť infinitívom) a udržať úroveň ich podrobností v rámci popisovaného procesu.
• Správne identifikovať rozhodovanie.
• Snažiť sa o umiestenie jedného vývojového diagramu na jednu stránku.
• Využívať jednotnú symboliku (najčastejšie používané symboly a ich význam sú uvedené v tabuľke 1).
• Používať jeden blok začiatku a jeden blok konca.
• Zobraziť orientáciu v rámci procesu.

Postup zostavenia vývojového diagramu

Pri zostavovaní vývojového diagramu treba postupovať takto:

• Identifikovať proces, jeho rozhranie s inými procesmi a činnosťami.
• Zostaviť tím (všetci, ktorí sa zúčastnia realizácie procesu).
• Schváliť symboly, ktoré budú vo vývojovom diagrame použité, vrátane ich významu.
• Zakresliť symbol pre začiatok procesu.
• Identifikovať prvú činnosť (otázka „Čo sa stalo najskôr?“) a zakresliť symbol a popis prvej činnosti.
• Identifikovať ďalšie činnosti a miesta, kde prebieha rozhodovanie, vrátane záznamu opatrenia pre všetky možnosti rozhodnutia (otázky: „Čo sa stane ďalej?“, „Čo sa stane keď...?“), zakresliť ich do diagramu a spojiť šípkami.
• Po poslednej činnosti zakresliť symbol pre koniec procesu.
• Jednoznačne identifikovať vývojový diagram (uviesť názov procesu, autorov vývojového diagramu, meno používateľa, číslo varianty vývojového diagramu, dátum poslednej revízie...).

Diagram príčin a následku (Ishikawov diagram)

Diagram príčin a následku je dôležitým grafickým nástrojom pre analýzu všetkých príčin určitého následku (problému s kvalitou). Jeho použitie predstavuje systémový prístup k riešeniu problému, ktorý pomáha všetky myšlienky a námety. Diagram príčin a následku by sa mal stať prvým krokom riešenia všetkých problémov, ktoré môžu byť vyvolané viacerými príčinami. Spracovanie diagramu príčin a následku je jednoduché a ľahko pochopiteľné , čo umožňuje zapojenie širšieho okruhu pracovníkov do riešenia problému. Aplikácia diagramu príčin a následku často prináša námety, ktoré vedú k novým, nekonvenčným riešeniam