Vybrané metódy a nástroje analýzy spracovania dát v manažérstve kvality
| 1. | Manažérstvo kvality |
| 2. | Vybrané metódy a nástroje analýzy spracovania dát v manažérstve kvality |
| 3. | Metódy plánovania kvality
|
Vybrané metódy a nástroje analýzy spracovania dát v manažérstve kvality
Dôležitú skupinou metód a nástrojov manažérstva kvality predstavuje sedem základných nástrojov manažérstva kvality, ktoré boli rozvinuté v Japonsku K. Ishikawom a W. E. Demingom. Sedem základných nástrojov sa používa pri riešení problémov operatívneho riadenia kvality a pri zlepšovaní kvality.
K siedmim základným nástrojom manažérstva kvality sa radí:
- vývojový diagram
- diagram príčin a následku
- formulár pre zber údajov
- Paretov diagram
- histogram
- bodový diagram
- regulačný diagram
Poradie, v ktorom sa sedem základných nástrojov uvádza býva rôzne. Uvedené poradie sa snaží kopírovať najčastejšiu postupnosť ich používania pri riešení problémov s kvalitou. Vývojový diagram je na prvom mieste preto, že by mal slúžiť k dokonalému poznaniu analyzovaného procesu, identifikovať jeho jednotlivé kroky, odpovedajúce vstupy a výstupy a vzájomnú naviazanosť jednotlivých činností. Dokonalejšie poznanie procesu pomocou vývojového diagramu sa premieta do zvýšenej efektívnosti aplikácie diagramu príčin a následku, ktorý je základným nástrojom analýzy všetkých možných príčin riešeného problému. Identifikácia všetkých možných príčin je dôležitým východiskom pre plánovanie zberu údajov potrebných pre sledovanie riešeného problému a pre vyhodnotenie miery pôsobenia jednotlivých príčin. Informácie zhromaždené v diagrame príčin a následku sú veľmi dôležitým podkladom pre prípravu formulára resp. formulárov pre zber údajov. Spracovanie formuláru pre zber údajov, ktoré môžu mať aj elektronickú podobu, je základným východiskom pre zmysluplné a systematické zhromažďovanie jednotlivých dát.
Vývojový diagram
Vývojový diagram slúži k názornému grafickému zobrazeniu postupnosti a vzájomnej náväznosti všetkých krokov určitého procesu. Jeho spracovanie je dôležitým východiskom zlepšovania procesov a teda aj kvality. Dá sa využiť k popisu akéhokoľvek procesu, pričom sa môže jednať o existujúci, alebo ešte len navrhovaný proces. Vývojový diagram je vhodným nástrojom pre analýzu procesu, jeho jednotlivých krokov a rozhodovacích uzlov, pre identifikáciu oblastí, kde môžu vznikať problémy, pre optimalizáciu rozmiestenia kontrolných miest a pre identifikáciu nadbytočných činností. Predstavuje názorné zobrazenie procesu, ktoré prispieva k jeho lepšiemu a a rýchlejšiemu pochopeniu. Pracovníkom zapojených do procesu presne vymedzí ich postavenie a ich vnútorných zákazníkov. Tieto nesporné výhody vývojového diagramu neznižuje ani skutočnosť, že v prípade zložitých procesov môže jeho aplikácia viesť niekedy až k prílišnému zjednodušeniu, čo súvisí napríklad s obtiažnym zachytením výnimiek alebo súbežných činností [2].
Pravidlá zostavenia vývojového diagramu
Pri tvorbe vývojového diagramu je potrebné dodržiavať tieto zásady:
- Zostavovať vývojový diagram v tíme.
- Vhodne zvoliť otázky. Základné otázky typu: „Čo sa stalo najskôr?“, „Čo má nasledovať?“
- Udržať popis procesu jednoduchý, stručný a prehľadný.
- Zaistiť istú jazykovú formu popisu činností (napr. všetky činnosti vyjadriť infinitívom) a udržať úroveň ich podrobností v rámci popisovaného procesu.
- Správne identifikovať rozhodovanie.
- Snažiť sa o umiestenie jedného vývojového diagramu na jednu stránku.
- Využívať jednotnú symboliku (najčastejšie používané symboly a ich význam sú uvedené v tabuľke 1).
- Používať jeden blok začiatku a jeden blok konca.
- Zobraziť orientáciu v rámci procesu.
