Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu
|
Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Fakulta Mechatroniky |
|
Analýza logistických funkcií v oblasti nákupu
Bakalárska práca |
| Autor: | Matej Janoviak
|
| Pedagogický vedúci: | doc. Ing. Jaroslav Macalák, CSc. |
| Študijný odbor: | Manažérstvo kvality produkcie
|
| Akademický rok | 2010/2011
|
| Abstrakt
Bakalárska práca sa zameriava na problematiku logistických funkcií prebiehajúcich počas procesu nákupu surovín a tovaru. Cieľom práce je charakteristika procesov logistiky nákupu, metód uplatňujúcich sa v týchto procesoch a ich aplikácia. Práca je rozdelená na 5 kapitol, pričom obsahuje 17 obrázkov, 22 tabuliek a 1 prílohu. V prvej kapitole všeobecne charakterizujeme logistické funkcie a technológie v oblasti nákupu. Druhá kapitola sa zameriava na rôzne metódy analýzy nákupných logistických funkcií, najmä metódy teórie zásob. V tretej kapitole venujeme pozornosť charakteristike spoločnosti Continental Matador Truck Tires s.r.o., jej histórií, transformácií a najmä popisu procesu tvorby zásob v tejto spoločnosti. Proces hodnotenia a výberu dodávateľov a implementovanie modifikovanej metódy na zlepšenie dodávateľsko – odberateľských vzťahov je obsah štvrtej kapitoly práce. V poslednej kapitole sa sumarizujú dosiahnuté prínosy. |
| Abstract
This bachelor thesis is concentrates on problems of logistic functions ongoing during the process of purchasing raw materials and goods. The aim of this work is characteristics of logistics processes of purchase, methods applying in these processes and their aplication. The work is divided into 5 chapters, at which it contains 17 pictures, 22 tables and 1 enclosure. We generally characterize logistic functions and technologies in purchasing in the first chapter. The second chapter concentrates on different methods of analysis purchasing logistics functions, mainly on methods of stock theory. We pay attention to characteristics of company Continental Matador Truck Tires s.r.o. ,its history, transformation and mainly describe the process of creating stock in this company in the third chapter. Process of valuating and selecting suppliers and implement the modified method for improving the supplier – consumer relationships is content of the fourth chapter of this work. The last chapter summerizes achievements contribution. |
Úvod
V súčasnej dobe pri neúprosných podmienkach trhu a obrovskej konkurencií je veľmi ťažké presadiť svoje záujmy. Z toho dôvodu sa podnik musí zamerať na poskytovanie kvalitných výrobkov a služieb konečnému spotrebiteľovi. Tieto podnikové výstupy sa mu podarí realizovať len za predpokladu zabezpečenia plynulého chodu výrobného procesu. K tomu podnik potrebuje prepracovaný systém zásobovania, ktorý mu zaručí v každom okamihu optimálne množstvo skladovaného substrátu. Tu prichádza na radu vedná disciplína, zvaná logistika. Manažéri úspešných podnikov si uvedomili dôležitosť tejto samostatnej časti komplexného systému riadenia a zaviedli jej metódy, techniky a technológie do radov zásobovacieho procesu. Témou bakalárskej práce je analýza logistických funkcií v oblasti nákupu. Danú tému som si vybral z dôvodu môjho záujmu dozvedieť sa o tejto problematike nové skutočnosti, ktorými by som nadviazal na doterajšie poznatky nadobudnuté stredoškolským štúdiom v odbore Prevádzka a ekonomika dopravy so zameraním na logistiku. Ďalší dôvod môjho výberu je skutočnosť, že téma nákupu si zaslúži veľkú pozornosť a to z dôvodu, že zásoby v sebe viažu značné finančné zdroje, ktoré by sa podnik mal snažiť optimalizovať. Cieľ tejto práce je vybranými implementovanými metódami zlepšiť proces zásobovanie. Práca je rozčlenená na 5 kapitol, pričom prvé 2 kapitoly tvoria teoretickú časť a ďalšie 3 praktickú časť bakalárskej práce. V teoretickej časti sme stručne charakterizovali logistické funkcie v oblasti nákupu, obsah procesov logistiky v oblasti nákupu a hlavne logistické technológie ako Just in Time, KANBAN a iné. Ďalej sme sa zamerali na metódy analýzy logistického riadenia nákupu. V praktickej časti sme svoju pozornosť nasmerovali na opísanie procesu zásobovania v reálnej aplikácií, a to konkrétne spoločnosti Continental Matador Truck Tires so sídlom v Púchove. Jadro praktickej časti tvorí implementácia modifikovanej metódy na zlepšenie procesu riadenia dodávateľov. Záverečná kapitola praktickej časti sumarizuje dosiahnuté prínosy. Pri vypracovávaní práce som čerpal z kníh odbornej literatúry autorov ako Sixta, Dupaľ, Unčovský a ostatných uvedených v zozname použitej literatúry. Taktiež som vychádzal aj z internetových zdrojov.
Všeobecná charakteristika logistických funkcií v oblasti nákupu
„Nákupný útvar musí rozhodovať medzi radov možností, ako realizovať vlastný hmotný nákup s finálnym dokončením výrobku až na miesto reálnej spotreby.“ (Tomek, Hofman, 1999, s. 214) Pri riešení problematiky spojenej s nákupom sa musí organizácia zaoberať z pravidla týmito otázkami: - cesta dodávky, spôsob realizácie dodávky a možnosť dodávateľských článkov (počet sprostredkovateľských článkov ); - dodávateľský režim a s tým spojené možné riešenia problémov v prípade vzniku odchýliek a porúch v dodávkach, veľkosť dodávky a ich periodicita; - logistické zabezpečenie dodávky, teda problematika spojená s dopravou, balením, spôsobom manipulácie, skladovaním atď.; - logistické zabezpečenie vstupu výrobkov do podniku, tok výrobkov vo vnútri podniku a materiálovým tokom; - logistické služby nákupného útvaru, ktoré bude poskytovať vnútropodnikovým spotrebiteľom, ich rozsah a obsah; - technické a technologické vybavenie nákupného útvaru a organizácia logistických procesov [5].
Optimálna harmonizácia procesov súvisiacich s dodávateľom, skladom, skladovaním, zásobami, prípravou zásob pre spotrebiteľa, aktívnym prístupom na miesto spotreby, odpadom a recykláciou je najdôležitejšou záležitosťou riešenia nákupného logistického systému, pretože tu vznikajú uzly všetkých problémov [5].
Obsah procesov logistiky v oblasti nákupu
Distribučné systémy sa členia do dvoch skupín: 1. Aktivity spojené so zásobovaním výroby pohybom surovín, materiálov a výrobkov vo sfére výroby. 2. Aktivity spojené s obehom výrobkov od výrobcu k finálnemu spotrebiteľovi. Z tohto dôvodu sa často krát rozpráva o dvoch typoch logistík: - logistiky priemyslovej, - a logistiky obchodnej. Nákupná logistika sa zaoberá obidvoma typmi logistík, z väčšej časti obchodnej logistiky [5].
Podľa Tomeka a Hofmana (1999, s. 215) sa nákupná logistika zaoberá: „plánovaním, riadením a realizáciou vlastného toku surovín, materiálu, výrobkov a informácií tak, aby sa ich správne množstvo, v správnej kvalite a v správnom čase dostalo na správne miesto, teda na miesto spotreby alebo užívania. Platí pri tom požiadavka najväčšej ekonomickej efektívnosti. Dôležité je vymedziť vzťah k marketingu: keď marketing usiluje o úspešný predaj a nákup výrobku v danom tržnom priestore a čase, potom sa logistika zaoberá zaistením realizácie procesu pohybu surovín, materiálu, výrobku a procesu toku informácií s cieľom zaistiť dodanie správnej komodity v správnej kvalite a v správny čas na správne miesto.“
Predpoklady a znaky logistiky v oblasti nákupu
Charakterizujeme ich nasledovne: - dynamika a koncentrácia činností spojených s nákupom – toky surovín, výrobkov a materiálov sa neustále rozrastajú, preto je v hospodárskej praxi stále zložitejšie sa nimi predierať; - informačné procesy a prostriedky a ich rýchly kvalitatívny a kvantitatívny rozvoj ako v oblasti hardwaru tak i v oblasti softwaru; - neustále zlepšovanie techniky a technológie skladovania surovín, výrobkov a materiálov a ich manipulácia (rozvoj kontajnerizácie, prepravných a skladovacích systémov, atď.); - neustále zlepšovanie a vyvíjanie nových hospodárnych systémov so surovinami, výrobkami a materiálom [5].
Logistické technológie
Logistické technológie predstavujú súhrn procesov, úkonov a operácii zoskupených do ustálených procesov. Medzi najznámejšie a najviac používané logistické technológie patria: - Kanban, - Just in Time (JIT), - Quick Response (QR), - Efficient Consumer Response (ECR), - Hub and Spoke (H&S), - Cross-docking, - koncentrácia skladovej siete, - kombinovaná preprava, - automatická identifikácia, - integrované počítačové technológie prípravy a riadenia výroby a obehu, - komunikačné technológie [4].
V nasledujúcich podkapitolách si rozoberieme niektoré z vyššie uvedených logistických technológií.
Kanban
Vynašla ho japonská firma Toyota Motors v 50. a 60. rokoch 20. storočia a nazýva sa tiež Toyota Production Systems (TPS). Svoje uplatnenie si našiel najmä v automobilovom priemysle. Je to tzv. technológia bez zásoby, ktorá sa najefektívnejšie využíva vo veľkosériovej výrobe s jednosmerným tokom materiálu. Funguje na základe nasledujúcich princípov: - Dodávateľ a odberateľ majú určitú povinnosť. Dodávateľ musí zaručiť kvalitu dodávky a odberateľ má povinnosť túto dodávku vždy prijať. - Dodávateľské a odberateľské články vzájomne prepojené na základe „pull princípu“ (ťažného princípu) tu tvoria tzv. samo riadiace regulačné okruhy. - Dodávatelia a odberatelia majú vyvážené kapacity. - Objednáva sa množstvo „jedného prepravného prostriedku“, resp. jeho násobky, vždy naplneného konštantným množstvom materiálu. - Rovnomerná spotreba materiálu. - Zásoby sa nevytvárajú ani na strane dodávateľa ani na strane odberateľa [4].
Podstata technológie Kanban spočíva vo využívaní kontrolných kariet KAN a BAN, ktoré slúžia ako tzv. spúšťače výroby alebo dodávky súčiastok tak, aby sa potrebné súčiastky dostali na montážne linky práve včas. Karta KAN slúži na podanie informácií výrobnej jednotke alebo dodávateľovi o potrebnom množstve súčiastok, ktoré treba vyrobiť, resp. dodať. Karta BAN slúži ako požiadavka na dodanie množstva súčiastok zapísaného v karte KAN [7].
Na obr. 1 je znázornený proces fungovania kanbanových kariet.
Just in Time
Metóda Just in Time (ďalej len „JIT“) vznikla v 80. rokoch 20. storočia v Japonsku a USA. Je považovaná za najznámejšiu logistickú technológiu vôbec [4]. „Technológiu JIT chápeme skôr ako určitú filozofiu riadenia výroby než ako konkrétnu techniku. Filozofia JIT sa zameriava na identifikovanie a odstraňovanie strát, a to vo všetkých miestach a fázach výrobného procesu. Ústredným prvkom riadenia podľa technológie JIT je koncepcia neustáleho zlepšovania. Inými slovami ide o realizáciu filozofie riadenia toku materiálu založenej na princípe dostať správny materiál (výrobok) na správne miesto v správny čas.“ (Sixta, Mačát, 2005, s. 245)
Technológia JIT sa implementuje do podnikov za predpokladu splnenia nasledujúcich podmienok: - Dodávateľ sa musí prispôsobovať odberateľovi, musí prispôsobiť svoju činnosť potrebám odberateľa, ktorý je v tomto vzťahu dominantný. - Prepravu materiálu vykonáva dopravca s dobrým menom na trhu. Dopravca musí byť spoľahlivý a presný [4].
Dodávateľ má dve možnosti realizácie dodávok, a to: - synchronizačná a - emancipačná stratégia JIT. Podstata synchronizačnej stratégie JIT je vyrábanie a odosielanie dohodnutého množstva v stanovenej frekvencií, čoho výsledkom sú: - skladovacie náklady sú nižšie, - náklady na výrobu menších dávok sú vyššie, - náklady spojené s prepravou dodávok sú vyššie. Podstata emancipačnej stratégie JIT spočíva vo výrobe niekoľkých dodávok naraz, ich následné uskladnenie do priestorov skladu dodávateľa a zasielanie dodávok odberateľovi po častiach v stanovenej frekvencií. Výsledkom sú: - skladovacie náklady sú vyššie, - náklady spojené s výrobou sú nižšie, - pri možných výpadkoch spotreby odberateľa sa prejavuje pružnosť dodávateľa [4]. Prínosy implementácie systému JIT: - zásoby sa značne znížia, - doba toku materiálu sa výrazne skráti, - priestor pre výrobný proces sa implementáciou JIT zníži, - úroveň riadenia medzi jednotlivými úsekmi výroby a produktivita práce sa výrazne zlepší [4].
Funkcie nákupného útvaru disponujúceho logistickou technológiou JIT sa výrazne odlišujú od funkcií tradičného nákupného útvaru. Rozdiel je najmä v tom, že jadrom činnosti už nie je vybavovanie objednávok, ale výber najvhodnejších dodávateľov a zjednanie dlhodobých dodávateľských zmlúv s týmito dodávateľmi [4].
Just in Time II
JIT II je progresívny typ usporiadania vzťahov pri obstarávaní zásob. Vo svojej činnosti uplatňuje princípy JIT v oblasti nákupu. Hlavným cieľom tohto modelu je na jednej strane zabrániť vzniku nadmerných nákladov na udržiavanie zásob materiálu, na druhej strane predísť výpadkom vo výrobnom procese. Vyžaduje si spoľahlivé, stabilné vstupné dodávky. Tým, že zameriava svoju činnosť na obmedzenie, resp. odstránenie redundancie, strát a nadmernej administratívy, zabezpečuje zvyšovanie úrovne kvality, rýchlosť odozvy a inovácií v činnostiach obstarávania [2].
Podľa Dupaľa (2006, s. 38): „termín „JIT II“ prvý raz použila spoločnosť Bose Corporation a stanovila tieto kroky realizácie informačných tokov v systéme JIT II:
- 1., 2. krok: Dodávateľ preradí na iné úlohy svojho doterajšieho obchodného zástupcu (pre daného zákazníka) a zákazník (kupujúci podnik) preradí na iné úlohy pracovníka nákupu (zabezpečujúceho doteraz materiál od daného dodávateľa). - 3. krok: V plnej implementácii JIT II preradí zákazník i pracovníka na plánovanie materiálu. - 4. krok: Dodávateľ nahradí nákupcu, plánovača a obchodníka jedinou osobou, odborníkom, ktorý bude mať detašované pracovisko v sídle zákazníka. V spoločnosti Bose sa títo odborní zástupcovia dodávateľov nazývajú „in-plants“. Aj keď dodávateľ nahradí nákupcu svojím odborným zástupcom, tento krok v skutočnosti napomáha súčasným pracovníkom útvaru nákupu (u zákazníka), pretože na celkovú pracovnú náplň útvaru je k dispozícii viac ľudí. - 5. krok: Odborný zástupca dodávateľa má pracovný úväzok 40 hodín týždenne v sídle zákazníka, obvykle v jeho oddelení nákupu. - 6. krok: Zákazník zástupcovi dodávateľa umožňuje, aby sa plne zapojil do plánovania a obstarávania. Zástupca dodávateľa pracuje priamo so systémom MRP alebo podobným systémom na plánovanie materiálových požiadaviek a používa nákupné objednávky zákazníka, aby objednával vo svojom materskom podniku. - 7. krok: Zákazník poskytuje zástupcovi dodávateľa zamestnanecký preukaz, aby mal voľný prístup k technickým pracovníkom a k výrobným kapacitám podniku. Ak sa práve zástupca dodávateľa nezaoberá plánovaním alebo objednávaním materiálu, spolupracuje v rámci tzv. súbežného inžinierstva s pracovníkmi vývojového oddelenia zákazníka. - 8. krok: Zákazník a dodávateľ sa zhodujú v tom, že majú pred sebou ešte mnoho ďalších, významných krokov. JIT II povedie k zmenám v oboch organizáciách.“
Quick Response
Podľa Sixtu a Mačáta (2005, s. 256) je technológia „rýchla reakcia“ definovaná nasledovne: „Technológia Quick Response (ďalej len „QR“) je zameraná na reťazce spotrebného tovaru z výroby cez veľkoobchod do maloobchodnej siete. Začala sa používať v USA v osemdesiatych rokoch minulého storočia pri textilnom a odevnom tovare a postupne sa rozšírila na ďalší tovar aj do Európy. Ide o zdokonalené riadenie zásob a zvýšenie efektivity prostredníctvom urýchlenia toku zásob.“
Rozdiel medzi klasickým distribučným reťazcom a distribučným reťazcom technológie QR je znázornený na obr. 2.
Na rozdiel od JIT je technológia QR záležitosťou celého zásobovacieho reťazca, nie len dodávateľa a odberateľa. Každý jeden článok zásobovacieho reťazca disponuje informáciami o objednávkach, predaji a zásobách a zdieľa ich s ostatnými článkami. Pre správnu implementáciu technológie QR sa musí zaviesť elektrická výmena dát (EDI) a automatická identifikácia prostredníctvom čiarových kódov [4].
Výhody zavádzania QR: - zrýchlenie informačných tokov a minimalizovanie stupňa neistoty v rozhodovacích procesoch, - zníženie množstva zásob ich pravidelnou kontrolou až o 42 % a možnosť objednania tovaru každý deň, - manipulácia s tovarom sa zníži, - možnosť rozšírenia predajnej plochy zmenšením plochy skladov, - výrazná úspora času v zásobovacom reťazci (môže byť až niekoľko týždňov), - dodanie tovaru maximálne do dvoch dní, - z dôvodu klesania zásob rastie zisk [4].
Efficient Consumer Response
Táto logistická technológia vznikla v roku 1993 v USA pre potravinárske reťazce. Efficient Consumer Response (ďalej len „ECR“) sa zaoberá logistickými reťazcami od dodávateľa cez výrobné závody, rôznych distribútorov, sprostredkovateľov, veľkoobchod až po maloobchod s cieľom uspokojiť požiadavky konečných zákazníkov [4].
Ako aj pri QR tak aj pri ECR sa pri implementácií technológie musí zaviesť elektrická výmena dát (EDI), automatická identifikácia prostredníctvom čiarových kódov a elektrický prevod peňazí [4].
Podľa Sixtu a Mačáta (2005, s. 257) sa ECR opiera o štyri stratégie: - „stratégiu riadenia logistických reťazcov vedúcich k stabilizácií toku s minimálnymi zásobami tovaru, čo zahŕňa integráciu reťazcov, synchrónnu výrobu, kontinuálne doplňovanie zásob tovaru, automatizované skladové objednávky, spoľahlivé operácie a cross-docking (stratégia Efficient Replenishment); - o stratégiu objektívneho usporiadania sortimentu do výrobkových skupín (definovaných pomocou kritérií vzťahujúcich sa k zákazníkom) a jej odpovedajúcej stabilizácií logistickej infraštruktúry a riadenia procesov (Efficient Assortment); - o stratégiu uvádzania nových výrobkov na trh, zladené plánovanie aktivít pri uvádzaní nových výrobkov na trh jednak znižuje uvedené straty, jednak dáva možnosť čeliť jednému z tzv. reťazových efektov, ktorý je s uvedeným často spojený (Efficient Introductions); - o promočnú stratégiu; promočné akcie sú vykonávané len vtedy, len tak dlho a tam, kde prinesú maximálny úžitok (Efficient Promotions).“
Hub and Spoke
Princíp tejto logistickej technológie (obr. 3.) spočíva v zoskupení menších zásielok do celkov, ich následnú prepravu dopravnými prostriedkami a znovu rozčlenenie do menších zásielok ako tomu bolo na začiatku procesu [9].
Preprava týchto menších zásielok zoskupených do celkov sa na kratšie vzdialenosti realizuje pomocou menších nákladných automobilov a na dlhšie vzdialenosti medzi centrami pomocou leteckej, vodnej, železničnej a kamiónovej dopravy, pričom využíva kontajnerový systém.
Výhody:
- oproti JIT je ekologickejšia,
- dopravné náklady sú nižšie,
- využívaním leteckej, vodnej a železničnej dopravy nastáva odľahčovanie cestných komunikácií.
Nevýhody:
- náročná na investície [9].
Cross-docking
Podľa Sixtu a Mačáta (2005, s. 259): „táto technológia využíva výhody začlenenia distribučného centra ako článku do dodávateľského reťazca medzi väčší počet dodávateľov na jednej strane a maloobchodnú sieť na druhej strane. Distribučné centrum triedi, kompletizuje a expeduje zásielku priamo do jednotlivých predajní. Tovar sa v distribučnom centre prakticky neskladuje.“
Celý proces je znázornený na obr. 4.
