Diskrétne a spojité rozdelenia pravdepodobností náhodnej premennej využívané v riadení kvality produkcie: Rozdiel medzi revíziami

Z Kiwiki
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Riadok 9: Riadok 9:
 
Máme jeden pokus, v ktorom skúmaný jav A môže nastať alebo nenastať. Napríklad vyberieme osobu,  ktorá je mužského alebo nie je mužského pohlavia, výrobok, ktorý spĺňa alebo nespĺňa kvalitatívne parametre, športový klub, ktorý vyhral alebo nevyhral zápas, vrt, ktorý bol úspešný alebo nie. Výsledok pokusu označíme ako premennú x.
 
Máme jeden pokus, v ktorom skúmaný jav A môže nastať alebo nenastať. Napríklad vyberieme osobu,  ktorá je mužského alebo nie je mužského pohlavia, výrobok, ktorý spĺňa alebo nespĺňa kvalitatívne parametre, športový klub, ktorý vyhral alebo nevyhral zápas, vrt, ktorý bol úspešný alebo nie. Výsledok pokusu označíme ako premennú x.
  
Skúmaný jav A nastáva (x = 1) s pravdepodobnosťou p a opačný jav A<sub>c</sub> nastáva (x = 0) s pravdepodobnosťou q = 1 - p.
+
Skúmaný jav A nastáva (x = 1) s pravdepodobnosťou p a opačný jav A' nastáva (x = 0) s pravdepodobnosťou q = 1 - p.
  
Vzorec pre výpočet pravdepodobnosti, že nastane jav A a jav A<sub>c</sub> má tvar:
+
Vzorec pre výpočet pravdepodobnosti, že nastane jav A a jav A' má tvar:
  
 
P(x) = p<sup>x</sup> . (1 - p)<sup>1 - x</sup>
 
P(x) = p<sup>x</sup> . (1 - p)<sup>1 - x</sup>
Riadok 28: Riadok 28:
  
 
V individuálnom pokuse môže sledovaný jav A nastať s pravdepodobnosťou p alebo nenastať s pravdepodobnosťou q = 1 - p. Realizujeme súčasne n - krát takýto individuálny pokus, pričom pokusy musia byť štatisticky nezávislé. V rámci takejto realizácie sledovaný jav A môže nastať
 
V individuálnom pokuse môže sledovaný jav A nastať s pravdepodobnosťou p alebo nenastať s pravdepodobnosťou q = 1 - p. Realizujeme súčasne n - krát takýto individuálny pokus, pričom pokusy musia byť štatisticky nezávislé. V rámci takejto realizácie sledovaný jav A môže nastať
k - krát (k = 0, 1, 2, …, …, …, n).
+
k - krát (k = 0, 1, 2, …, …, n).
  
 
Pravdepodobnosť, že sledovaný jav A nastane v n realizovaných pokusoch presne k - krát, sa rovná:  
 
Pravdepodobnosť, že sledovaný jav A nastane v n realizovaných pokusoch presne k - krát, sa rovná:  
Riadok 40: Riadok 40:
 
Rozptyl počtu výskytov javu A v n pokusoch je rovný:
 
Rozptyl počtu výskytov javu A v n pokusoch je rovný:
  
D(x) = n . p . q = n . p . (1 p)
+
D(x) = n . p . q = n . p . (1 - p)
  
 
Príklady binomických rozdelení:
 
Príklady binomických rozdelení:
Riadok 54: Riadok 54:
 
Stredná hodnota sa rovná:
 
Stredná hodnota sa rovná:
  
 
+
E(x) = 1 / p
  
 
Rozptyl je rovný:  
 
Rozptyl je rovný:  
  
 
+
D(x) = q / p<sup>2</sup>
  
 
==== 4. Hypergeometrické rozdelenie ====
 
==== 4. Hypergeometrické rozdelenie ====
  
Máme súbor, ktorý má rozsah N výrobkov (jednotiek) a v ktorom sa nachádza M výrobkov majúcich požadovanú vlastnosť A (M ≤ N). Zo súboru vyberieme n výrobkov (n < M), z ktorých požadovanú vlastnosť A má k výrobkov. Pravdepodobnosť, že v n vybraných výrobkoch bude požadovaná vlastnosť A pri k výrobkoch (k = 0, 1, …, …, n < M), sa rovná:
+
Máme súbor, ktorý má rozsah N výrobkov (jednotiek), a v ktorom sa nachádza M výrobkov majúcich požadovanú vlastnosť A (M ≤ N). Zo súboru vyberieme n výrobkov (n < M), z ktorých požadovanú vlastnosť A má k výrobkov. Pravdepodobnosť, že v n vybraných výrobkoch bude požadovaná vlastnosť A pri k výrobkoch (k = 0, 1, …, …, n < M) sa rovná:
  
  
Riadok 80: Riadok 80:
 
Postupnosť objavovania javov A v čase sa nazýva tok udalostí. Tok udalostí má tieto vlastnosti:
 
Postupnosť objavovania javov A v čase sa nazýva tok udalostí. Tok udalostí má tieto vlastnosti:
  
# pravdepodobnosť objavenia sa nejakého počtu udalostí v danom časovom intervale závisí len od dĺžky tohto intervalu, a nie od jeho položenia na časovej osi.
+
* pravdepodobnosť objavenia sa nejakého počtu udalostí v danom časovom intervale závisí len od dĺžky tohto intervalu, a nie od jeho položenia na časovej osi.
  
## objavenie sa viac ako jednej udalosti v dostatočne malom časovom intervale je prakticky nemožné.
+
* dva objavenie sa viac ako jednej udalosti v dostatočne malom časovom intervale je prakticky nemožné.
  
### pravdepodobnosť objavenia sa určitého počtu udalostí za určitý časový interval nezávisí od počtu udalostí objavujúcich s v iných intervaloch času.
+
* tri pravdepodobnosť objavenia sa určitého počtu udalostí za určitý časový interval nezávisí od počtu udalostí objavujúcich s v iných intervaloch času.
  
 
Nech intenzívnosť udalostí v toku udalostí sa rovná λ a predstavuje priemerný počet výskytu skúmaného javu A za jednotku času. Nech premenná x vyjadruje počet výskytu skúmaného javu A. Potom pravdepodobnosť, že jav A nastane k - krát za jednotku času, sa rovná:
 
Nech intenzívnosť udalostí v toku udalostí sa rovná λ a predstavuje priemerný počet výskytu skúmaného javu A za jednotku času. Nech premenná x vyjadruje počet výskytu skúmaného javu A. Potom pravdepodobnosť, že jav A nastane k - krát za jednotku času, sa rovná:
Riadok 96: Riadok 96:
 
D(x) = λ
 
D(x) = λ
  
==== 6. Diskrétne rovnomerné rozdelenie ====
+
==== 6. Rovnomerné rozdelenie ====
  
Výsledkom pokusu môže byť niekoľko rôznych javov. Označme tieto javy (možné výsledky pokusu) postupnosťou prirodzených čísel 1, 2 , …, …, n. Ak pravdepodobnosť výskytu každého možného javu je rovnaká, hovoríme o rovnomernom rozdelení.
+
Výsledkom pokusu môže byť niekoľko rôznych javov. Označme tieto javy (možné výsledky pokusu) postupnosťou prirodzených čísel 1, 2, …, …, n. Ak pravdepodobnosť výskytu každého možného javu je rovnaká, hovoríme o rovnomernom rozdelení.
  
 
Pravdepodobnosť výskytu každého možného javu x sa rovná:
 
Pravdepodobnosť výskytu každého možného javu x sa rovná:
  
 
+
P(X = x) = 1 / n
  
 
Stredná hodnota sa rovná:
 
Stredná hodnota sa rovná:
  
 
+
E(x) = (1 + n) / 2
  
 
Rozptyl je rovný:
 
Rozptyl je rovný:
  
 
+
D(x) = ((n – 1 + 1 )<sup>2</sup> – 1) / 12 = (n<sup>2</sup> – 1) / 12
  
 
Typickou ukážkou rovnomerného rozdelenia je výsledok hádzania kockou. Pri rovnomernej kocke je pravdepodobnosť hodenia 1, 2, …, 6 rovnaká.
 
Typickou ukážkou rovnomerného rozdelenia je výsledok hádzania kockou. Pri rovnomernej kocke je pravdepodobnosť hodenia 1, 2, …, 6 rovnaká.
Riadok 118: Riadok 118:
 
==== 1. Normálne rozdelenie ====
 
==== 1. Normálne rozdelenie ====
  
Normálne rozdelenie (tiež Laplaceovo rozdelenie, Gaussovo rozdelenie) hodnôt premennej x predstavuje skupinu rozdelení, ktoré sa líšia len strednou hodnotou µ a rozptylom σ<sup>2</sup> premennej x.
+
Normálne rozdelenie (Laplaceovo rozdelenie, Gaussovo rozdelenie) hodnôt premennej x predstavuje skupinu rozdelení, ktoré sa líšia len strednou hodnotou µ a rozptylom σ<sup>2</sup> premennej x.
 
   
 
   
 
Je to symetrické rozdelenie so stredom v µ.
 
Je to symetrické rozdelenie so stredom v µ.
Riadok 128: Riadok 128:
 
Stredná hodnota sa rovná:
 
Stredná hodnota sa rovná:
  
E(X) = µ
+
E(x) = µ
  
 
Rozptyl je rovný:
 
Rozptyl je rovný:
  
D(X) = σ<sup>2</sup>
+
D(x) = σ<sup>2</sup>
  
Distribučná funkcia F premennej x v bode a vyjadruje pravdepodobnosť, že premenná x nadobúda hodnoty, ktoré sú menšie alebo sa rovnajú a: F(a) = P(x ≤ a). V prípade, že sa stredná hodnota rovná nule a rozptyl sa rovná jednej, hovoríme o normovanom normálnom rozdelení. Označujeme N(0, 1). Majme náhodnú premennú x so strednou hodnotou µ a rozptylom σ<sup>2</sup>. Normované normálne rozdelenie Z z premennej x dostaneme normovaním Z = (x - µ) / σ.
+
Distribučná funkcia F premennej x v bode a vyjadruje pravdepodobnosť, že premenná x nadobúda hodnoty, ktoré sú menšie alebo sa rovnajú a: F(a) = P(x ≤ a). V prípade, že sa stredná hodnota rovná nule a rozptyl sa rovná jednej, hovoríme o normovanom normálnom rozdelení. Označujeme N(0, 1).  
  
Podobne z normovaného normálneho rozdelenia premennej Z môžeme dostať ľubovolné normálne rozdelenie premennej x so strednou hodnotou µ a rozptylom σ<sup>2</sup> na základe vzťahu x = σ . Z + µ.  
+
Majme náhodnú premennú x so strednou hodnotou µ a rozptylom σ<sup>2</sup>. Normované normálne rozdelenie Z z premennej x dostaneme normovaním Z = (x - µ) / σ. Podobne z normovaného normálneho rozdelenia premennej Z môžeme dostať ľubovoľné normálne rozdelenie premennej x so strednou hodnotou µ a rozptylom σ<sup>2</sup> na základe vzťahu x = σ . Z + µ.  
  
 
===== χ<sup>2</sup> - rozdelenie =====
 
===== χ<sup>2</sup> - rozdelenie =====
Riadok 142: Riadok 142:
 
Rozdelenie s n stupňami voľnosti. Je to rozdelenie náhodnej veličiny:
 
Rozdelenie s n stupňami voľnosti. Je to rozdelenie náhodnej veličiny:
  
S = X<sub>1</sub><sup>2</sup> + X<sub>1</sub><sup>2</sup> + … + X<sub>n</sub><sup>2</sup>,
+
S = x<sub>1</sub><sup>2</sup> + x<sub>2</sub><sup>2</sup> + … + x<sub>n</sub><sup>2</sup>
  
kde X<sub>1</sub>, X<sub>2</sub>, …, …, X<sub>n</sub> sú vzájomne nezávislé veličiny, z ktorých každá má normálne rozdelenie N(0, 1). Počet vzájomne nezávislých sčítancov n v súčte S sa nazýva počtom stupňov voľnosti.
+
kde x<sub>1</sub>, x<sub>2</sub>, …, …, x<sub>n</sub> sú vzájomne nezávislé veličiny, z ktorých každá má normálne rozdelenie N(0, 1). Počet vzájomne nezávislých sčítancov n v súčte S sa nazýva počtom stupňov voľnosti.
  
 
Funkcia χ<sup>2</sup> - rozdelenia sa rovná:
 
Funkcia χ<sup>2</sup> - rozdelenia sa rovná:
 
            
 
            
φ(t) = (1 – 2it)<sup>-n/2</sup>  
+
φ(t) = (1 – 2it)<sup>-n / 2</sup>  
  
 
Stredná hodnota sa rovná:
 
Stredná hodnota sa rovná:
Riadok 158: Riadok 158:
 
D(S) = 2n
 
D(S) = 2n
  
===== t rozdelenie =====
+
===== t - rozdelenie =====
  
 
Rozdelenie s n stupňami voľnosti. Studentovo rozdelenie. Je to rozdelenie náhodnej veličiny:
 
Rozdelenie s n stupňami voľnosti. Studentovo rozdelenie. Je to rozdelenie náhodnej veličiny:
Riadok 164: Riadok 164:
  
  
kde x<sub>1</sub> a  x<sub>2</sub> sú nezávislé náhodné veličiny, z ktorých x<sub>1</sub> ~ N(0, 1), x<sub>2</sub> ~ χ<sup>2</sup> (n).
+
kde x<sub>1</sub> a  x<sub>2</sub> sú nezávislé náhodné veličiny, z ktorých x<sub>1</sub> ~ N(0, 1) a x<sub>2</sub> ~ χ<sup>2</sup> (n).
  
 
Studentovo rozdelenie t(n) závisí od parametra n, ktorý sa nazýva počtom stupňov voľnosti.
 
Studentovo rozdelenie t(n) závisí od parametra n, ktorý sa nazýva počtom stupňov voľnosti.
Riadok 176: Riadok 176:
 
D(t) = n / (n – 2)
 
D(t) = n / (n – 2)
  
===== F rozdelenie =====
+
===== F - rozdelenie =====
  
 
Rozdelenie s n a m stupňami voľnosti. Fisher - Snedecorovo rozdelenie. Je to rozdelenie náhodnej veličiny:
 
Rozdelenie s n a m stupňami voľnosti. Fisher - Snedecorovo rozdelenie. Je to rozdelenie náhodnej veličiny:
  
 
+
F = (x<sub>1</sub> / n) : (x<sub>2</sub> / m)
  
 
kde x<sub>1</sub> a x<sub>2</sub> sú nezávislé náhodné veličiny, ktoré majú rozdelenia χ<sup>2</sup> (n) a χ<sup>2</sup> (m).
 
kde x<sub>1</sub> a x<sub>2</sub> sú nezávislé náhodné veličiny, ktoré majú rozdelenia χ<sup>2</sup> (n) a χ<sup>2</sup> (m).
Riadok 188: Riadok 188:
 
Stredná hodnota sa rovná:
 
Stredná hodnota sa rovná:
  
 +
E(F) = m / (m - 2)
  
 +
Rozptyl je rovný:
  
Rozptyl je rovný:
+
D(F) = (2m<sup>2</sup> . (n + m - 2)) / (n . (n - 2)<sup>2</sup> . (m - 4))
  
 
==== 2. Rovnomerné rozdelenie ====
 
==== 2. Rovnomerné rozdelenie ====
  
 
Číselná os je rozdelená na oblasť, kde sa skúmaný jav môže vyskytovať a zvyšnú oblasť, kde sa skúmaný jav nevyskytuje. Nech A označuje začiatok oblasti výskytu a B označuje koniec oblasti výskytu.
 
Číselná os je rozdelená na oblasť, kde sa skúmaný jav môže vyskytovať a zvyšnú oblasť, kde sa skúmaný jav nevyskytuje. Nech A označuje začiatok oblasti výskytu a B označuje koniec oblasti výskytu.
Výsledkom skúmaného javu je reálne číslo x z intervalu <A, B>. V prípade rovnomerného rozdelenia vo všetkých bodoch oblasti od A po B je rovnaká možnosť (pravdepodobnosť) výskytu skúmaného javu.  
+
Výsledkom skúmaného javu je reálne číslo x z intervalu <A, B>.  
  
Vzhľadom na to, že ide o spojité rozdelenie, v oblasti od A po B je nespočítateľne veľa bodov, t.j. pravdepodobnosť výskytu určitého konkrétneho bodu sa limitne rovná nule.
+
V prípade rovnomerného rozdelenia vo všetkých bodoch oblasti od A po B je rovnaká možnosť (pravdepodobnosť) výskytu skúmaného javu. Vzhľadom na to, že ide o spojité rozdelenie, v oblasti od A po B je nespočítateľne veľa bodov, t.j. pravdepodobnosť výskytu určitého konkrétneho bodu sa limitne rovná nule.
  
 
Funkcia hustoty rozdelenia sa rovná:
 
Funkcia hustoty rozdelenia sa rovná:
 +
  
  
Riadok 208: Riadok 211:
 
Rozptyl je rovný:
 
Rozptyl je rovný:
  
D(X) = (B A)<sup>2</sup> / 12
+
D(x) = (B - A)<sup>2</sup> / 12
  
 
==== 3. Exponenciálne rozdelenie ====
 
==== 3. Exponenciálne rozdelenie ====
  
Majme tok udalostí s intenzitou λ udalostí za jednotku času. Zaveďme spojitú náhodnú veličinu t - časový interval medzi objavmi sa dvoch po sebe idúcich udalostí. Je zrejmé, že t má len nezáporné hodnoty (t ≥ 0). Funkcia hustoty dĺžky časového intervalu t medzi výskytom dvoch po sebe idúcich udalostí A má tvar:
+
Majme tok udalostí s intenzitou λ udalostí za jednotku času. Zaveďme spojitú náhodnú veličinu t, čo je časový interval medzi objavmi sa dvoch po sebe idúcich udalostí. Je zrejmé, že t má len nezáporné hodnoty (t ≥ 0). Funkcia hustoty dĺžky časového intervalu t medzi výskytom dvoch po sebe idúcich udalostí A má tvar:
  
 
λ . e<sup>-λ . t</sup>
 
λ . e<sup>-λ . t</sup>
Riadok 230: Riadok 233:
 
D(t) = 1 / λ<sup>2</sup>
 
D(t) = 1 / λ<sup>2</sup>
  
Uvedené vzorce platia za predpokladu, že minimálna šírka intervalu s rovná nule. Exponenciálne a Poissonovo rozdelenie vyjadrujú svojim spôsobom tú istú podstatu z rôznych pohľadov. Kým pri Poissonovom rozdelení ide o pravdepodobnosť výskytu určitého počtu javov za jednotku času, pri exponenciálnom rozdelení nám ide o pravdepodobnosť dĺžky intervalu medzi dvoma výskytami javu.  
+
Uvedené vzorce platia za predpokladu, že minimálna šírka intervalu sa rovná nule.  
Čím je časový interval medzi výskytami dvoch javov dlhší, tým je pravdepodobnosť výskytu tohto intervalu nižšia.
+
 
 +
Exponenciálne a Poissonovo rozdelenie vyjadrujú svojim spôsobom tú istú podstatu z rôznych pohľadov. Kým pri Poissonovom rozdelení ide o pravdepodobnosť výskytu určitého počtu javov za jednotku času, pri exponenciálnom rozdelení nám ide o pravdepodobnosť dĺžky intervalu medzi dvoma výskytami javu. Čím je časový interval medzi výskytami dvoch javov dlhší, tým je pravdepodobnosť výskytu tohto intervalu nižšia.
 
                  
 
                  
 
==== 4. Lognormálne rozdelenie ====
 
==== 4. Lognormálne rozdelenie ====

Verzia zo dňa a času 19:13, 13. marec 2011

Tento článok patrí do časti Kolokviálna skúška. Materiály tu uvedené sú prípravou na záverečnú štátnu (kolokviálnu) skúšku v študijnom zameraní Manažérstvo kvality produkcie na Fakulte mechatroniky TnUAD.

V okolitom svete môžeme pozorovať pri skúmaní rôznych javov viacero modelov rozdelenia pravdepodobnosti výskytu určitého javu. Konkrétne hodnoty javu môžu vyjadrovať tak diskrétne, ako aj spojité premenné. Aj zákony rozdelenia pravdepodobnosti výskytu hodnôt týchto premenných môžeme členiť na diskrétne alebo spojité. Kým pri rozdeleniach diskrétnych premenných je na kvantifikáciu vhodnejšie používať pravdepodobnostné funkcie, pri zákonoch spojitých premenných je to funkcia hustoty pravdepodobnosti.

Diskrétne rozdelenia

1. Alternatívne rozdelenie

Máme jeden pokus, v ktorom skúmaný jav A môže nastať alebo nenastať. Napríklad vyberieme osobu, ktorá je mužského alebo nie je mužského pohlavia, výrobok, ktorý spĺňa alebo nespĺňa kvalitatívne parametre, športový klub, ktorý vyhral alebo nevyhral zápas, vrt, ktorý bol úspešný alebo nie. Výsledok pokusu označíme ako premennú x.

Skúmaný jav A nastáva (x = 1) s pravdepodobnosťou p a opačný jav A' nastáva (x = 0) s pravdepodobnosťou q = 1 - p.

Vzorec pre výpočet pravdepodobnosti, že nastane jav A a jav A' má tvar:

P(x) = px . (1 - p)1 - x

x = 0, 1

Stredná hodnota premennej x sa rovná:

E(x) = p

Rozptyl premennej x je rovný:

D(x) = p . q = p . (1 - p)

2. Binomické rozdelenie

V individuálnom pokuse môže sledovaný jav A nastať s pravdepodobnosťou p alebo nenastať s pravdepodobnosťou q = 1 - p. Realizujeme súčasne n - krát takýto individuálny pokus, pričom pokusy musia byť štatisticky nezávislé. V rámci takejto realizácie sledovaný jav A môže nastať k - krát (k = 0, 1, 2, …, …, n).

Pravdepodobnosť, že sledovaný jav A nastane v n realizovaných pokusoch presne k - krát, sa rovná:


Stredná hodnota počtu výskytu javu A v n pokusoch sa rovná:

E(x) = n . p

Rozptyl počtu výskytov javu A v n pokusoch je rovný:

D(x) = n . p . q = n . p . (1 - p)

Príklady binomických rozdelení:


3. Geometrické rozdelenie

Predstavuje napríklad pravdepodobnosť, že prvých k pokusov bude neúspešných a k + 1 pokus bude úspešný:


Stredná hodnota sa rovná:

E(x) = 1 / p

Rozptyl je rovný:

D(x) = q / p2

4. Hypergeometrické rozdelenie

Máme súbor, ktorý má rozsah N výrobkov (jednotiek), a v ktorom sa nachádza M výrobkov majúcich požadovanú vlastnosť A (M ≤ N). Zo súboru vyberieme n výrobkov (n < M), z ktorých požadovanú vlastnosť A má k výrobkov. Pravdepodobnosť, že v n vybraných výrobkoch bude požadovaná vlastnosť A pri k výrobkoch (k = 0, 1, …, …, n < M) sa rovná:


Stredná hodnota počtu výskytov javu A v n pokusoch sa rovná:


Rozptyl je rovný:


5. Poissonovo rozdelenie

Nech jav A sa vyskytuje niekoľkokrát v určitom priestore alebo intervale času s konštantou intenzitou λ.

Postupnosť objavovania javov A v čase sa nazýva tok udalostí. Tok udalostí má tieto vlastnosti:

  • pravdepodobnosť objavenia sa nejakého počtu udalostí v danom časovom intervale závisí len od dĺžky tohto intervalu, a nie od jeho položenia na časovej osi.
  • dva objavenie sa viac ako jednej udalosti v dostatočne malom časovom intervale je prakticky nemožné.
  • tri pravdepodobnosť objavenia sa určitého počtu udalostí za určitý časový interval nezávisí od počtu udalostí objavujúcich s v iných intervaloch času.

Nech intenzívnosť udalostí v toku udalostí sa rovná λ a predstavuje priemerný počet výskytu skúmaného javu A za jednotku času. Nech premenná x vyjadruje počet výskytu skúmaného javu A. Potom pravdepodobnosť, že jav A nastane k - krát za jednotku času, sa rovná:


Stredná hodnota E(x) aj rozptyl D(x) počtu výskytov javu A sa zhodujú a rovnajú sa λ:

E(x) = λ

D(x) = λ

6. Rovnomerné rozdelenie

Výsledkom pokusu môže byť niekoľko rôznych javov. Označme tieto javy (možné výsledky pokusu) postupnosťou prirodzených čísel 1, 2, …, …, n. Ak pravdepodobnosť výskytu každého možného javu je rovnaká, hovoríme o rovnomernom rozdelení.

Pravdepodobnosť výskytu každého možného javu x sa rovná:

P(X = x) = 1 / n

Stredná hodnota sa rovná:

E(x) = (1 + n) / 2

Rozptyl je rovný:

D(x) = ((n – 1 + 1 )2 – 1) / 12 = (n2 – 1) / 12

Typickou ukážkou rovnomerného rozdelenia je výsledok hádzania kockou. Pri rovnomernej kocke je pravdepodobnosť hodenia 1, 2, …, 6 rovnaká.

Spojité rozdelenia

1. Normálne rozdelenie

Normálne rozdelenie (Laplaceovo rozdelenie, Gaussovo rozdelenie) hodnôt premennej x predstavuje skupinu rozdelení, ktoré sa líšia len strednou hodnotou µ a rozptylom σ2 premennej x.

Je to symetrické rozdelenie so stredom v µ.

Funkcia hustoty sa rovná:


Stredná hodnota sa rovná:

E(x) = µ

Rozptyl je rovný:

D(x) = σ2

Distribučná funkcia F premennej x v bode a vyjadruje pravdepodobnosť, že premenná x nadobúda hodnoty, ktoré sú menšie alebo sa rovnajú a: F(a) = P(x ≤ a). V prípade, že sa stredná hodnota rovná nule a rozptyl sa rovná jednej, hovoríme o normovanom normálnom rozdelení. Označujeme N(0, 1).

Majme náhodnú premennú x so strednou hodnotou µ a rozptylom σ2. Normované normálne rozdelenie Z z premennej x dostaneme normovaním Z = (x - µ) / σ. Podobne z normovaného normálneho rozdelenia premennej Z môžeme dostať ľubovoľné normálne rozdelenie premennej x so strednou hodnotou µ a rozptylom σ2 na základe vzťahu x = σ . Z + µ.

χ2 - rozdelenie

Rozdelenie s n stupňami voľnosti. Je to rozdelenie náhodnej veličiny:

S = x12 + x22 + … + xn2

kde x1, x2, …, …, xn sú vzájomne nezávislé veličiny, z ktorých každá má normálne rozdelenie N(0, 1). Počet vzájomne nezávislých sčítancov n v súčte S sa nazýva počtom stupňov voľnosti.

Funkcia χ2 - rozdelenia sa rovná:

φ(t) = (1 – 2it)-n / 2

Stredná hodnota sa rovná:

E(S) = n

Rozptyl je rovný:

D(S) = 2n

t - rozdelenie

Rozdelenie s n stupňami voľnosti. Studentovo rozdelenie. Je to rozdelenie náhodnej veličiny:


kde x1 a x2 sú nezávislé náhodné veličiny, z ktorých x1 ~ N(0, 1) a x2 ~ χ2 (n).

Studentovo rozdelenie t(n) závisí od parametra n, ktorý sa nazýva počtom stupňov voľnosti.

Stredná hodnota sa rovná:

E(t) = 0

Rozptyl je rovný:

D(t) = n / (n – 2)

F - rozdelenie

Rozdelenie s n a m stupňami voľnosti. Fisher - Snedecorovo rozdelenie. Je to rozdelenie náhodnej veličiny:

F = (x1 / n) : (x2 / m)

kde x1 a x2 sú nezávislé náhodné veličiny, ktoré majú rozdelenia χ2 (n) a χ2 (m).

Rozdelenie závisí od parametrov n a m, ktoré sú stupňami voľnosti.

Stredná hodnota sa rovná:

E(F) = m / (m - 2)

Rozptyl je rovný:

D(F) = (2m2 . (n + m - 2)) / (n . (n - 2)2 . (m - 4))

2. Rovnomerné rozdelenie

Číselná os je rozdelená na oblasť, kde sa skúmaný jav môže vyskytovať a zvyšnú oblasť, kde sa skúmaný jav nevyskytuje. Nech A označuje začiatok oblasti výskytu a B označuje koniec oblasti výskytu. Výsledkom skúmaného javu je reálne číslo x z intervalu <A, B>.

V prípade rovnomerného rozdelenia vo všetkých bodoch oblasti od A po B je rovnaká možnosť (pravdepodobnosť) výskytu skúmaného javu. Vzhľadom na to, že ide o spojité rozdelenie, v oblasti od A po B je nespočítateľne veľa bodov, t.j. pravdepodobnosť výskytu určitého konkrétneho bodu sa limitne rovná nule.

Funkcia hustoty rozdelenia sa rovná:


Stredná hodnota sa rovná:

E(x) = (A + B) / 2

Rozptyl je rovný:

D(x) = (B - A)2 / 12

3. Exponenciálne rozdelenie

Majme tok udalostí s intenzitou λ udalostí za jednotku času. Zaveďme spojitú náhodnú veličinu t, čo je časový interval medzi objavmi sa dvoch po sebe idúcich udalostí. Je zrejmé, že t má len nezáporné hodnoty (t ≥ 0). Funkcia hustoty dĺžky časového intervalu t medzi výskytom dvoch po sebe idúcich udalostí A má tvar:

λ . e-λ . t

t ≥ 0

f(t, λ) = 0

t < 0

Stredná hodnota premennej t sa rovná:

E(t) = 1 / λ

Rozptyl je rovný:

D(t) = 1 / λ2

Uvedené vzorce platia za predpokladu, že minimálna šírka intervalu sa rovná nule.

Exponenciálne a Poissonovo rozdelenie vyjadrujú svojim spôsobom tú istú podstatu z rôznych pohľadov. Kým pri Poissonovom rozdelení ide o pravdepodobnosť výskytu určitého počtu javov za jednotku času, pri exponenciálnom rozdelení nám ide o pravdepodobnosť dĺžky intervalu medzi dvoma výskytami javu. Čím je časový interval medzi výskytami dvoch javov dlhší, tým je pravdepodobnosť výskytu tohto intervalu nižšia.

4. Lognormálne rozdelenie

Logaritmicko - normálne (lognormálne) rozdelenie sa pomerne často používa v ekonomických aplikáciách. Je to taká spojitá premenná x, ktorá nadobúda hodnoty x > 0 a jej logaritmus, t.j. premenná y = ln x má normálne rozdelenie.

Stredná hodnota premennej sa rovná:

E(y) = E (ln x)

Rozptyl je rovný:

D(y) = D (ln x)

Rozdelenie sa používa pre modelovanie asymetricky rozdelených premenných. Známe sú pokusy využiť lognormálne rozdelenie na modelovanie rozdelenia súboru príjmov alebo miezd.

5. Weibullovo rozdelenie

Weibullovo rozdelenie patrí k asymetrickým rozdeleniam. Často s vyskytuje pri modelovaní technických parametrov. Má tri parametre. Parameter polohy γ sa zvyčajne rovná nule.

Na modelovanie sa používajú parametre α > 0 (tvaru rozdelenia, shape) a β > 0 (škála, mierka rozdelenia, scale).

Funkcia hustoty f(x) sa pre x > γ rovná:


a v ostatných prípadoch má nulovú hustotu.

Distribučná funkcia F(x) má tvar:


Stredná hodnota a rozptyl majú zložité tvary vyjadrené prostredníctvom gama funkcií. V prípade, že γ = 0 a β = 1, Weibullovo rozdelenie sa redukuje na exponenciálne rozdelenie s parametrom γ = 1 / α.