Analyzátor nameraných dát z meracích prístrojov v priemysle: Rozdiel medzi revíziami
 (Vytvorená stránka „Kategória:Študentské práce Kategória:Ročníkové práce Kategória:Matematika {{Hlavička_FM |{{PAGENAME}}|Bc. Pavel Hromada|Ing. Michal Štepanovský, Ph…“)  | 
				|||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
[[Kategória:Ročníkové práce]]  | [[Kategória:Ročníkové práce]]  | ||
[[Kategória:Matematika]]  | [[Kategória:Matematika]]  | ||
| + | {{Draft}}  | ||
{{Hlavička_FM  | {{Hlavička_FM  | ||
|{{PAGENAME}}|Bc. Pavel Hromada|Ing. Michal Štepanovský, PhD  | |{{PAGENAME}}|Bc. Pavel Hromada|Ing. Michal Štepanovský, PhD  | ||
Verzia zo dňa a času 14:37, 8. marec 2010
 
 | 
Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne 
Fakulta Mechatroniky  | 
 
 | 
| Autor: | Bc. Pavel Hromada | 
| Pedagogický vedúci: | Ing. Michal Štepanovský, PhD | 
| Študijný odbor: | Mechatronika
 
  | 
| Akademický rok | 2009/2010
 
  | 
| 1. | Teória genetických algoritmov | 
| 2. | Prehľad genetických algoritmov
 
  | 
| Abstrakt
 slovenksy.  | 
| Abstract
 anglicky  | 
Úvod
V súčasnej dobe patria najrôznejšie heuristické metódy založené na darwinowskom princípe evolúcie medzi veľmi populárne a často používané optimalizačné techniky. Každoročne sú organizované desiatky odborných konferencii zaoberajúcich sa problematikou evolučných algoritmov a ich aplikáciou, vychádzajú stovky publikácii a niektorý autori dokonca už začínajú varovať pred prílišnou popularizáciou evolučných techník, ktoré síce na jednej strane priťahujú nových užívateľov, ale na druhej strane nutne vedú k nerealistickým očakávaniam. Pri porovnaní genetického algoritmu s tradičnými optimalizačnými metódami je možné ľahko nájsť niekoľko výrazných odlišností, ktoré významným spôsobom prispievajú k univerzálnosti a robustnosti genetického algoritmu. Prvým zrejmým rozdielom je využitie celej populácie riešení z prehľadávaného priestoru namiesto jediného počiatočného riešenia, ako je to u väčšiny klasických algoritmov. Táto skutočnosť podstatne ovplyvňuje celkovú robustnosť algoritmu a súčasne priamo navádza na paralelizáciu vlastného výpočtu. Genetický algoritmus je slepý algoritmus, pretože okrem ohodnotenia jedincov v populácii nevyužíva žiadnu apriórnu informáciu či vlastnosť, ktorá sa viaže ku konkrétnemu problému alebo prehľadávanému priestoru. To ho na jednej strane robí veľmi všeobecným a univerzálnym, na druhej strane je zrejmé, že práve toto ignorovanie špecifických vlastností konkrétneho problému bude znamenať, že algoritmus bude len ťažko schopný konkurovať špeciálnym algoritmom, ktoré boli navrhnuté priamo pre daný problém.[3] Evolučným algoritmom, konkrétne genetickým algoritmom sa zaoberá aj tento ročníkový projekt. Výsledkom tohto projektu by mal byť počítačový program, ktorý aplikovaním genetického algoritmu nájde vhodnú aproximujúcu funkciu k vopred daným nameraným dátam. Nutné je podotknúť, že túto aproximujúcu funkciu zadá užívateľ programu ako vstup pre algoritmus. Úlohou genetického algoritmu v tomto programe potom teda bude nájsť konštanty vyskytujúce sa v zadanej funkcii tak, aby táto funkcia čo najlepšie aproximovala namerané dáta.

