Analyzátor nameraných dát z meracích prístrojov v priemysle: Rozdiel medzi revíziami
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
|Mechatronika  | |Mechatronika  | ||
}}  | }}  | ||
| − | {{Praca_uvod|1|Analyzátor nameraných dát z meracích prístrojov v priemysle|Teória genetických algoritmov|  | + | {{Praca_uvod|1|Analyzátor nameraných dát z meracích prístrojov v priemysle|Teória genetických algoritmov|Implementácia genetických algoritmov|Testovacia úloha pre genetický algoritmus}}  | 
{{abstrakt  | {{abstrakt  | ||
|slovenksy.  | |slovenksy.  | ||
Verzia zo dňa a času 10:05, 12. máj 2010
 
 | 
Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne 
Fakulta Mechatroniky  | 
 
 | 
| Autor: | Bc. Pavel Hromada | 
| Pedagogický vedúci: | Ing. Michal Štepanovský, PhD | 
| Študijný odbor: | Mechatronika
 
  | 
| Akademický rok | 2009/2010
 
  | 
| 1. | Teória genetických algoritmov | 
| 2. | Implementácia genetických algoritmov | 
| 3. | Testovacia úloha pre genetický algoritmus
 
  | 
| Abstrakt
 slovenksy.  | 
| Abstract
 anglicky  | 
Úvod
V súčasnej dobe patria najrôznejšie heuristické metódy založené na darwinowskom princípe evolúcie medzi veľmi populárne a často používané optimalizačné techniky. Každoročne sú organizované desiatky odborných konferencii zaoberajúcich sa problematikou evolučných algoritmov a ich aplikáciou, vychádzajú stovky publikácii a niektorý autori dokonca už začínajú varovať pred prílišnou popularizáciou evolučných techník, ktoré síce na jednej strane priťahujú nových užívateľov, ale na druhej strane nutne vedú k nerealistickým očakávaniam. Pri porovnaní genetického algoritmu s tradičnými optimalizačnými metódami je možné ľahko nájsť niekoľko výrazných odlišností, ktoré významným spôsobom prispievajú k univerzálnosti a robustnosti genetického algoritmu. Prvým zrejmým rozdielom je využitie celej populácie riešení z prehľadávaného priestoru namiesto jediného počiatočného riešenia, ako je to u väčšiny klasických algoritmov. Táto skutočnosť podstatne ovplyvňuje celkovú robustnosť algoritmu a súčasne priamo navádza na paralelizáciu vlastného výpočtu. Genetický algoritmus je slepý algoritmus, pretože okrem ohodnotenia jedincov v populácii nevyužíva žiadnu apriórnu informáciu či vlastnosť, ktorá sa viaže ku konkrétnemu problému alebo prehľadávanému priestoru. To ho na jednej strane robí veľmi všeobecným a univerzálnym, na druhej strane je zrejmé, že práve toto ignorovanie špecifických vlastností konkrétneho problému bude znamenať, že algoritmus bude len ťažko schopný konkurovať špeciálnym algoritmom, ktoré boli navrhnuté priamo pre daný problém.[3] Evolučným algoritmom, konkrétne genetickým algoritmom sa zaoberá aj tento ročníkový projekt. Výsledkom tohto projektu by mal byť počítačový program, ktorý aplikovaním genetického algoritmu nájde vhodnú aproximujúcu funkciu k vopred daným nameraným dátam. Nutné je podotknúť, že túto aproximujúcu funkciu zadá užívateľ programu ako vstup pre algoritmus. Úlohou genetického algoritmu v tomto programe potom teda bude nájsť konštanty vyskytujúce sa v zadanej funkcii tak, aby táto funkcia čo najlepšie aproximovala namerané dáta.

