Analyzátor nameraných dát z meracích prístrojov v priemysle: Rozdiel medzi revíziami

Z Kiwiki
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
(Vytvorená stránka „Kategória:Študentské práce Kategória:Ročníkové práce Kategória:Matematika {{Hlavička_FM |{{PAGENAME}}|Bc. Pavel Hromada|Ing. Michal Štepanovský, Ph…“)
 
Riadok 2: Riadok 2:
 
[[Kategória:Ročníkové práce]]
 
[[Kategória:Ročníkové práce]]
 
[[Kategória:Matematika]]
 
[[Kategória:Matematika]]
 +
{{Draft}}
 
{{Hlavička_FM
 
{{Hlavička_FM
 
|{{PAGENAME}}|Bc. Pavel Hromada|Ing. Michal Štepanovský, PhD
 
|{{PAGENAME}}|Bc. Pavel Hromada|Ing. Michal Štepanovský, PhD

Verzia zo dňa a času 15:37, 8. marec 2010

Imbox draft.png
Toto je projekt, na ktorom sa ešte stále pracuje!!

Aj keď sú v tomto dokumente použiteľné informácie, ešte nie je dokončený. Svoje návrhy môžete vyjadriť v diskusii o tejto stránke.

Tnu wiki.png
Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Fakulta Mechatroniky
Fm wiki.png
Analyzátor nameraných dát z meracích prístrojov v priemysle

zadanie práce
Ročníková práca


Autor:
Pedagogický vedúci: Ing. Michal Štepanovský, PhD
Študijný odbor: Mechatronika

Akademický rok 2009/2010

Abstrakt

slovenksy.

Abstract

anglicky

Úvod

V súčasnej dobe patria najrôznejšie heuristické metódy založené na darwinowskom princípe evolúcie medzi veľmi populárne a často používané optimalizačné techniky. Každoročne sú organizované desiatky odborných konferencii zaoberajúcich sa problematikou evolučných algoritmov a ich aplikáciou, vychádzajú stovky publikácii a niektorý autori dokonca už začínajú varovať pred prílišnou popularizáciou evolučných techník, ktoré síce na jednej strane priťahujú nových užívateľov, ale na druhej strane nutne vedú k nerealistickým očakávaniam. Pri porovnaní genetického algoritmu s tradičnými optimalizačnými metódami je možné ľahko nájsť niekoľko výrazných odlišností, ktoré významným spôsobom prispievajú k univerzálnosti a robustnosti genetického algoritmu. Prvým zrejmým rozdielom je využitie celej populácie riešení z prehľadávaného priestoru namiesto jediného počiatočného riešenia, ako je to u väčšiny klasických algoritmov. Táto skutočnosť podstatne ovplyvňuje celkovú robustnosť algoritmu a súčasne priamo navádza na paralelizáciu vlastného výpočtu. Genetický algoritmus je slepý algoritmus, pretože okrem ohodnotenia jedincov v populácii nevyužíva žiadnu apriórnu informáciu či vlastnosť, ktorá sa viaže ku konkrétnemu problému alebo prehľadávanému priestoru. To ho na jednej strane robí veľmi všeobecným a univerzálnym, na druhej strane je zrejmé, že práve toto ignorovanie špecifických vlastností konkrétneho problému bude znamenať, že algoritmus bude len ťažko schopný konkurovať špeciálnym algoritmom, ktoré boli navrhnuté priamo pre daný problém.[3] Evolučným algoritmom, konkrétne genetickým algoritmom sa zaoberá aj tento ročníkový projekt. Výsledkom tohto projektu by mal byť počítačový program, ktorý aplikovaním genetického algoritmu nájde vhodnú aproximujúcu funkciu k vopred daným nameraným dátam. Nutné je podotknúť, že túto aproximujúcu funkciu zadá užívateľ programu ako vstup pre algoritmus. Úlohou genetického algoritmu v tomto programe potom teda bude nájsť konštanty vyskytujúce sa v zadanej funkcii tak, aby táto funkcia čo najlepšie aproximovala namerané dáta.

Teória genetických algoritmov

História

Biologické pozadie genetických algoritmov