Algoritmus: Rozdiel medzi revíziami

Z Kiwiki
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Riadok 27: Riadok 27:
  
  
;Všeobecnosť: Algoritmus nerieši jeden konkrétny problém (napr. „ako vypočítať 3×7“), ale rieši všeobecnú triedu obdobných problémov (napr. „ako vypočítať súčin dvoch celých čísel“).
+
;Všeobecnosť: Algoritmus nerieši jeden konkrétny problém (napr. „ako vypočítať 3×7“), ale rieši všeobecnú triedu obdobných problémov (napr. „ako vypočítať súčin dvoch celých čísel“ <ref>https://spseke.sk/tutor/projekt/algoritmy.htm</ref>
<ref>https://spseke.sk/tutor/projekt/algoritmy.htm</ref>
 
  
 
==Riešenie problému pomocou algorimtu==
 
==Riešenie problému pomocou algorimtu==

Verzia zo dňa a času 09:52, 26. máj 2020


Algoritmus

Algoritmus znamená proces alebo súbor pravidiel ktoré sa majú dodržiavať pri operáciach alebo riešení problémov. Algoritmus sa preto týka súboru pravidiel,pokynov ktoré postupne definujú, ako sa má práca vykonať, aby sa dosiahli očakávané výsledky.[1]

Práca počítača je presne determinovaná. Počítač je absolútne neiniciatívny a všetko, čo chceme, aby urobil mu musíme nariadiť. Prácu počítaču nariaďujeme programom. K tomu aby sme mohli program zostaviť potrebujeme vytvoriť postupnosť krokov, ktorá v každom okamihu určuje ako postupovať ďalej, tzv. algoritmus. Jedna z definícií algoritmu hovorí, že algoritmus je presný popis definujúci výpočtový proces, vedúci od meniteľných vstupných údajov až k žiadaným výsledkom. Táto definícia síce presne vystihuje podstatu a účel algoritmu, je však úzko špecializovaná Obmedzuje sa len na výpočtový proces. Algoritmy však nepoužívame len pri počítačoch pri príprave programov, ale ich použitie je všeobecné. Pomocou algoritmu totiž môžeme presne definovať akýkoľvek determinovaný proces.


Univerzalny algoritmus.png


Navrhnutý algoritmus je nezávislý od jazyka, tzn. že ide iba o jednoduché pokyny, ktoré je možné implementovať v akomkoľvek jazyku, a napriek tomu bude výstup rovnaký, ako sa očakávalo.

Vlasnosti algoritmu

Jasný a jednoznačný
Každý z jeho krokov by mal byť jasný vo všetkých aspektoch a musí viesť iba k jednému významu.


Dobre definované vstupy
Algoritmus zvyčajne pracuje s nejakými vstupmi, veličinami, ktoré sú mu odovzdané pred začatím jeho vykonávania, alebo v priebehu jeho činnosti.

Vstupy majú definované množiny hodnôt, ktoré môžu nadobúdať.


Efektivita
Všeobecne požadujeme, aby algoritmus bol efektívny, v tom zmysle, že požadujeme, aby každá operácia požadovaná algoritmom,

bola dostatočne jednoduchá na to, aby mohla byť aspoň v princípe prevedená v konečnom čase iba s použitím ceruzky a papiera.


Všeobecnosť
Algoritmus nerieši jeden konkrétny problém (napr. „ako vypočítať 3×7“), ale rieši všeobecnú triedu obdobných problémov (napr. „ako vypočítať súčin dvoch celých čísel“ [2]

Riešenie problému pomocou algorimtu

1. Problém, ktorý má tento algoritmus vyriešiť.

2. Obmedzenia problému, ktoré je potrebné zohľadniť pri jeho riešení.

3. Vstup, ktorý sa má prijať na vyriešenie problému.

4. Výstup, ktorý možno očakávať, keď sa problém vyrieši.

5. Riešenie tohto problému v daných obmedzeniach.[3]

Značky vývojových diagramov

Začiatok.png

Značka sa využíva na začatie alebo ukončenie vývojového diagramu


Untitled Diagram.png

Výkonný blok na program


Vstuo.png

Služi na zápis vstup a výstupov vývojoveého diagramu


Untitled Diagram (3).png

Rozhodovací blok s jedným vstupom a viacerými výstupmi


Spojka.png

Spojka


Spojnica.png

Spojnica

Príklady

Príklady na tvorbu vývojových diagramov nájdete v sekcií: [Príklady algoritmus]

Referencie