Zobrazenie zdroja stránky Vplyv kvality firemnej kultúry na dosahovanie pracovných cieľov

{{Hlavička_FM
|{{PAGENAME}}
|Ľubica Bríšková 
|PaeDr. Zuzana Lengyelová 
|2010/2011
|Bakalárska práca
|Manažérstvo kvality produkcie
}}


{{Praca_uvod|1|Vplyv kvality firemnej kultúry na dosahovanie pracovných cieľov|Kvalita a kultúra|Firemná kultúra|Organizácia a kvalita|Metodológia výskumu|Analýza podniku Veľkopek, a.s. v oblasti kvality a firemnej kultúry|Firemná kultúra na jednotlivých pracoviskách v prevádzke Veľkopek Piešťany, a.s.}}


= Kvalita a kultúra =

Kvalita je slovo viac významov. Každý jedinec si ho môže spájať s inými pojmami. Môžeme si ho vysvetliť ako faktor úspechu organizácie alebo ako základný nástroj udržiavania a zvyšovania konkurencieschopnosti. Kvalita zohráva dôležitú úlohu v otázke prežitia.
Norma STN EN ISO 9000:2000 Systémy manažérstva kvality – Základy a slovník uvádza „ kvalita je miera s akou množina vlastných charakteristík spĺňa požiadavky“.

==Manažment kvality ==

Mateides (2006) uvádza niekoľko funkcií manažmentu kvality: 
*plánovanie kvality (Qality Planning)– proces stanovenia cieľov v oblasti kvality;	
*riadenie kvality (Quality Control)- proces dosahovania stanovených cieľov počas výkonu operácií;
*zlepšovanie kvality (Quality Improvement )- proces dosahovania lepšej úrovne výkonnosti.

Norma STN EN ISO 9000:2000 Systémy manažérstva kvality – Základy a slovník uvádza všeobecné požiadavky systému manažérstva kvality ako to ,že organizácia musí vypracovať, zdokumentovať, zaviesť a udržiavať systém manažérstva kvality a trvalo zlepšovať jeho efektívnosť v súlade s požiadavkami tejto medzinárodnej normy.

Organizácia musí:
*identifikovať procesy požadované systémom manažérstva kvality a jeho aplikáciou v rámci organizácie ;
*stanoviť postupnosť a interakciu týchto procesov;
*stanoviť kritériá a metódy požadované na zaistenie efektívnej prevádzky a riadenia týchto procesov;
*zaistiť dostupnosť zdrojov a informácií nevyhnutných na zabezpečenie prevádzky a sledovania týchto procesov;
*sledovať, merať a analyzovať tieto procesy; zaviesť činnosti nevyhnutné na dosiahnutie plánovaných výsledkov a trvalého zlepšovania týchto procesov.

Ak sa organizácia rozhodne nejaký proces, ktorý ovplyvňuje zhodu výrobku s požiadavkami, objednať, musí zabezpečiť jeho riadenie. Riadenie takýchto objednaných procesov sa musí v systéme manažérstva kvality identifikovať.

Mateides (2006) tvrdí ,že manažment kvality patrí medzi najdôležitejšie zložky manažmentu výroby, ktorého konečným cieľom je uspokojovať zákazníkov požadovanými výrobkami a zároveň snažiť sa o zabezpečovanie ekonomickej prosperity podniku. Manažment kvality predstavuje súhrn navzájom prepojených technických, ekonomických, personálnych, obchodných ,informačných, organizačných, sociálnych a ďalších nástrojov, ktoré slúžia na zabezpečovanie kvality výrobkov.

Zabezpečenie kvality výrobkov predstavuje zabezpečovanie špičkovej úrovne ich konštrukčného a technologického riešenia. Pod týmto rozumieme technickú úroveň výrobku i samotnej výroby, teda kvality vyhotovenia výrobku a povýrobných služieb . Lukášová (2004) rozdeľuje kvalitu do dvoch úrovní. Kvalita podľa prvej úrovne predstavuje schopnosť organizácie produkovať výrobky alebo poskytovať služby. Kvalita je zhoda s jasne merateľnými a vymedzenými požiadavkami.

Problémy kvality považuje za problém nezhôd. Kvalita podľa druhej úrovne zabezpečuje výrobky a služby, ktoré sa snažia uspokojovať očakávania zákazníkov, vzťahujúce sa k ich použitiu alebo spotrebe, a to nezávisle od akejkoľvek merateľnej charakteristiky výrobkov alebo služieb. Kvalitu je potrebné definovať v pojmoch uspokojovania zákazníka. Japonská definícia kvality vysvetľuje kvalitu ako súhrn príslušných znakov a charakteristík , ktoré sú predmetom ocenenia, ktorého cieľom je stanoviť, či výrobok alebo služba vyhovujú účelu svojho použitia alebo nie.
Norma STN EN ISO 9000: 2000 Systémy manažérstva kvality – Základy a slovník definuje kvalitu „miera s akou súbor vlastných charakteristík spĺňa požiadavky zákazníkov i ďalších zainteresovaných strán“.

Norma STN EN ISO 9000:2001 ponúka definíciu „termín kvalita sa môže používať s prívlastkami ako sú dobrá alebo zlá každý produkt má svoje trvalé charakteristiky(spoľahlivosť, bezpečnosť a pod. ), ktoré sú parametrami kvality produktu a tzv. pridelené charakteristiky(cena produktu, vlastník produktu a pod.), ktoré nie sú vyjadrením kvality produktu“.

Podľa Šterna (2008) je kvalita produkcie výsledkom mnohostupňového procesu . Tento zložitý proces je finalizáciu manažmentu výroby. Dôležité ťažiskové otázky rozvoja kvality treba riešiť na začiatku samotným začatím výrobného procesu . V samotnom výrobnom procese sa všetko už len realizuje.
[[Súbor:Obr. 1 Všeobecné naplnenie požiadaviek na kvalitu v kruhu kvality.jpg|center|thumb|600px|Obr. 1 Všeobecné naplnenie požiadaviek na kvalitu v kruhu kvality]]

Mateides (2006) uvádza niektoré podstatné znaky kvality: 
*použiteľnosť- vhodnosť výrobku na svoj účel použitia;
*trvanlivosť – schopnosť výrobku si po určitú dobu zachovať schopnosť funkciu použitia;
*bezpečnosť- znak kvality, ktorý má zabrániť ohrozeniu zdravia, životného prostredia či majetku;
*funkčnosť – schopnosť výrobku plniť funkciu v danom momente;
*výkon – merateľná vlastnosť výrobku; vybavenie – dáva výrobku schopnosť zvyšovať záujem zákazníka;
*úroveň obsluhy – tento znak sa vzťahuje na rýchlosť, kvalitu opravy, ochotu;
*spoľahlivosť – schopnosť plniť požadovanú funkciu po určitú dobu bez porúch a chýb.

===Strategický význam manažérstva kvality===

„Kvalita predstavuje pre zákazníka jeden z faktorov želaní a požiadaviek, na ktorých stavia dôveru v organizáciu. Očakáva, že hra vo všetkých fázach tvorby výrobku alebo služby funguje bezchybne. Úlohou manažérstva kvality je starať sa o to, aby boli splnené požiadavky zákazníka podstatné pre kvalitu“(Mateides,2006, str.45).

Požiadavky na kvalitu podľa Šterna (2008), v celosvetovom meradle neustále stúpajú. Práve preto je potrebné neustále zvyšovať požiadavky na manažment kvality. O tom svedčí aj doterajší vývoj manažérskych aktivít z tejto oblasti, od zabezpečenia kvality pre anonymných odberateľov, keď bola kvalita iba sprievodný a druhoradý prvok vo výrobe, až po najnovšie manažérske systémy. Sem môžeme zaradiť TQM – Total Quality Manažment a TPM – Total Prevention Maintenance, kde sa požaduje kvalita a celková spoľahlivosť výrobkov na takej vysokej úrovni, že sa úplne minimalizuje potreba ich budúcej údržby u používateľa.

Základným cieľom systému riadenia kvality je rozšíriť zabezpečenie kvality pre celú organizáciu, vo všetkých jej úsekoch a vo všetkých etapách jej činnosti
Ako uvádza Mateides (2006), v každej fáze kruhu kvality a životného cyklu tvorby výrobku, sa musí dbať na zaistenie splnenia požiadaviek na kvalitu. Poznáme rôzne požiadavky na kvalitu a to kvalita výskumu trhu, kvalita dodávateľa a dodávky, kvalita kontroly, kvalita logistiky alebo kvalita servisu a ochrany životného prostredia.

[[Súbor:Obr. 2 Ciele manažérstva kvality v organizácii.jpg|center|thumb|600px|Obr. 2 Ciele manažérstva kvality v organizácii]]

==Kultúra==

Pojem kultúra je jeden z najfrekventovanejších pojmov . Kultúra je historickým javom, rozvíjala sa súčasne s rozvojom spoločnosti. Je neoddeliteľnou súčasťou civilizácie a ľudskej spoločnosti.
Lukášová (2004), popisuje kultúru ako špecifický spôsob organizácie, realizácie a rozvoju činností vo výsledkoch fyzickej a duševnej práce.
Pojem kultúra často používame na označenie rôznych ustálených vzorcov ľudského správania sa a používame ho v rôznom spojení. V minulosti sa spájalo s označením pestovania rôznych úžitkových plodín. Taktiež poznáme rôzne kultúry húb, baktérií a pod..Tu sa pojem kultúra používa na označenie kolónii niektorých primitívnych organizmov. Najdôležitejší význam tohto pojmu je však spájaný s ľudskou spoločnosťou.

Kultúra sa dá popísať z viacero rôznych pohľadov. Antropologický pohľad je prevažne založený na pozorovaní. Kultúra je chápaná ako spôsob života istej skupiny ľudí, ako zoskupenie všetkých vzorov naučeného správania sa, ktoré je prostredníctvom jazyka a napodobňovania prenášané z generácie na generáciu.
Z pohľadu sociológie vystupuje kultúra ako autonómny systém so špecifickým obsahom. Kultúra je opisovaná ako trieda prostriedkov a mechanizmov ľudského prispôsobovania k vnútornému prostrediu.

Podľa uhlu pohľadu psychológie kultúra nie je sama o sebe pozorovateľná. Opisuje sa ako dynamický systém pravidiel, tvorený skupinou za účelom prežitia obsahujúci postoje, názory, hodnoty a normy chovania a správania sa, zdieľané skupinou v priebehu času.
Pojem kultúra sa používa hlavne v spojení s národmi a celými civilizáciami, kultúru však môžeme použiť tiež v súvislosti s menšími spoločenstvami či skupinami ľudí. Menšia skupina ľudí môže predstavovať skupinu ľudí pracujúcich vo firmách a podnikoch, ktoré sa líšia i firemnou kultúrou a nie len svojou veľkosťou a zameraním.

===Základné úrovne kultúry===
Poznáme tieto základné úrovne kultúry, ako vymedzuje Lukášová (2004): 
*úroveň kultúry spojenej s určitým etnikom alebo náboženstvom;
*úroveň kultúry spojenej s pohlavím;
*úroveň kultúry súvisiacej s príslušnosťou k určitej triede;
*úroveň národnej kultúry; úroveň kultúry spojenej s príslušnosťou k určitej generácie;
*úroveň firemnej kultúry.

===Úroveň firemnej kultúry===
Pri aktívnom ovplyvňovaní tvorby firemnej kultúry je v prvom rade potrebné poznať jej aktuálny stav a zhodnotiť jej pozitívne a negatívne stránky. Poznávanie firemnej kultúry sa podľa Scheina „začína na povrchovej úrovni, ktorá je vytváraná systémom symbolov ako organizačná štruktúra, oblečenie, priestory, písomné a ústne prejavy. Tieto symboly môže človek prijímať prostredníctvom svojich zmyslov. V tejto úrovni sú veci a javy rozpoznateľné a viditeľné, avšak nie vždy sa dajú jednoducho rozšifrovať a identifikovať v zmysle podnikovej kultúry“ (Kachaňáková 1998,str.54).

Kachaňáková (1998), ďalej uvádza, že pre zabezpečenie hlbšieho poznávania firemnej kultúry organizácie je potrebné a dôležité zaoberať sa systémom hodnôt, princípov, pravidiel a štandardov, ktoré pracovníci skutočne akceptujú a prejavujú sa v správaní, v lojalite k organizácii i vo vzťahu k zákazníkom. Vznik týchto prvkov firemnej kultúry je v závislosti od priania ľudí prevažne prirodzený, napriek tomu by mal byť ovplyvňovaný manažmentom podniku z hľadiska cieľov organizácie.
Firemná kultúra je pod vplyvom vonkajších a vnútorných zmien neustále vo vývoji, preto je niekedy nevyhnutné pristúpiť k prehodnoteniu a prispôsobeniu podnikových noriem, hodnôt i presvedčení. Po rozpoznaní daného stavu v podniku je potrebné vytýčiť produktívne a najvýhodnejšie východiská riešenia tohto stavu.