Zjednotenie posudzovania kvality dielov

	Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta Mechatroniky
	Zjednotenie posudzovania kvality dielov zadanie práce Diplomová práca

Autor:	Bc. Martina Pileková
Pedagogický vedúci:	Doc. Ing. Peter Ponický, PhD.
Študijný odbor:	Manažérstvo kvality produkcie
Akademický rok	2009/2010

Obsah práce

1.	Teoretický prehľad poznatkov
2.	Teoretické východisko problematiky posudzovania kvality dielov
3.	Spoločnosť Hella Slovakia Signal – Lighting s.r.o.

Abstrakt Diplomová práca je zameraná na posudzovanie kvality dielov v spoločnosti Hella Slovakia Signal – Lighting s.r.o., ktorá sa zaoberá výrobou a montážou zadných svetiel osobných automobilov. Teoretické znalosti o zabezpečovaní a zlepšovaní kvality produktov sú doplnené o praktické riešenie problému s nekvalitou produktov, použitím metód a nástrojov z oblasti zabezpečovania kvality. Za pomoci modelu DMAIC ako štandardného postupu zlepšovania procesu je realizovaná analýza nezhodných dielov svetla HYUNDAI FD 5 DOOR v procese pokovovania. Cieľom je vplyvom navrhnutých nápravných opatrení znížiť percentuálny podiel chýb na reflektore svetla, resp. zabrániť ich výskytu.

Abstract A diploma labor is aimed at assessing the quality of parts in the company Hella Slovakia Signal – Lighting s.r.o., which deals with the manufacture and assembly of tail lamps of cars. The theoretical proficiency about assurance and improvement of products quality are supplemented by practical problem solution with poor quality of products, using the methods and tools from quality assurance area. By using the tool DMAIC as a standard procedure for process improvement there is realisation of analysis of nonconformity parts of lamp HYUNDAI FD 5 DOOR in the assembly process. The goal is by using of the proposed corrective actions reduce the percentage of failures on the reflector lamp, respectively to prevent their occurrence.

Úvod

Konkurencieschopnosť patrí v neustále sa meniacom trhovom prostredí súčasnej doby medzi pilierové požiadavky, a preto je považovaná za jednu zo základných vlastností podniku. Najúspešnejším sa stáva ten podnik, ktorému sa podarí uplatniť určitú konkurenčnú výhodu a získať tak prevahu nad ostatnými podnikmi. Konkurencieschopnosť teda predstavuje schopnosť podniku ponúknuť zákazníkom rovnaké alebo lepšie podmienky ako konkurencia. Základným nástrojom na udržanie a zvyšovanie konkurencieschopnosti je kvalita výrobkov každej organizácie [32].

O pojme kvalita výrobku sa hovorí, že je to najstaršia ekonomická kategória. Kvalita, to nie sú iba vlastnosti, ktoré tvoria daný výrobok, ale aj ľudia, ktorí sa podieľajú na jeho zhotovení. Zabezpečovanie kvality výrobkov je v súčasnosti už neodmysliteľnou súčasťou riadenia každého podniku. Treba si však uvedomiť, že dôležitou súčasťou zabezpečovania kvality produkcie v organizáciách je ich zákazník. Výrobok je v súčasných podmienkach predajný nie vtedy, ak vyhovuje technickým podmienkam (výrobok, ktorý týmto podmienkam nevyhovuje, je nezhodný výrobok), ale ak má vlastnosti zhodné s požiadavkami zákazníka. Podstata kvalitných výrobkov je teda v navrhnutí takých vlastností výrobku, ktoré budú uspokojovať ich požiadavky. Preto orientácia na zákazníka a identifikovanie jeho požiadaviek a želaní je jednou z podmienok úspešného riadenia podniku. Len podniky, ktoré včas identifikujú a splnia požiadavky zákazníka sú v konečnom dôsledku úspešné [3].

Z toho vyplýva, že kvalita sa stala prioritnou stratégiou prežitia každého podnikateľského subjektu v trhovom prostredí. [13], [33].

Teoretický prehľad poznatkov

Kvalita ako kritický faktor úspešnosti organizácie

Medzi manažérmi našich i zahraničných organizácií panuje v súčasnej dobe pomerne vzácna zhoda v pohľade na to, čo sú tzv. kritické faktory úspešnosti. Obvykle sú udávané v takejto súvislosti: kvalita, náklady, čas a znalosti [1]. Kvalita je stupeň splnených požiadaviek súborom inherentných charakteristík. Táto definícia nemusí byť pre každého okamžite zrozumiteľná, a preto sa dá stručne vysvetliť [1]:

• v definícii je uvedený výraz „stupeň“, čo robí z kvality merateľnú kategóriu, ktorej úroveň sme schopní rozlišovať;
• požiadavky sú obvykle dané kombináciou požiadaviek externých zákazníkov (tzn. ich potrieb a očakávaní), ďalších zainteresovaných strán a tiež legislatívy;
• výraz „inherentná charakteristika“ patrí takému znaku výrobku, služby a pod., ktorý je pre daný produkt typický (napr. výkon pre akýkoľvek motor).

Kvalita výroby je v súčasnosti rozhodujúci fenomén podnikania. Je nielen základom komerčnej úspešnosti na trhu, ale aj nositeľom celkovej podnikateľskej prosperity, pretože v súčasnosti iba kvalitou možno zaručiť ekonomicky efektívny predaj výrobkov na konkurenčne náročných trhoch [12].

Súvzťažnosti kvality a podnikateľskej prosperity sú [12]:

1. kvalita verzus komerčná úspešnosť na trhu a u zákazníka – nízka kvalita je hlavnou príčinou neúspešnosti výrobkov na trhu. Kritéria kvality nestačí používať separátne, ale je potrebné ich syntetizovať do určitého celku tak, ako reálne slúžia zákazníkovi. Nepredávajú sa už jednotlivé výrobky, ale tzv. spotrebiteľské systémy, ktoré zahrňujú okrem substrátu výrobku aj obchodné, technické, softvérové, údržbárske, servisné a ostatné služby pre používateľa.
2. kvalita verzus ekonomická prosperita – kvalita má nielen uspokojovať požiadavky odberateľa a tým zabezpečiť predajnosť výrobkov na trhu, ale má zabezpečovať aj efektívne zhodnocovanie vložených prostriedkov do výroby. Od kvality závisí komerčná úspešnosť na trhu, cena výrobkov a teda ziskovosť produkcie. Vysoká kvalita je zdrojom vyššej ceny a zároveň znamená zníženie nákladov výroby tým, že redukuje objem spotrebných výrobkov. Kvalita vedie k prosperite tak na strane výrobcu ako aj na strane zákazníka, odberateľa.
3. kvalita verzus perspektívnosť výroby – vo výrobe nestačí dosiahnuť iba momentálnu ziskovosť, ale je potrebná orientácia na dlhodobú a trvalú podnikateľskú úspešnosť, ktorú môže zaručiť len výroba s dlhodobou perspektívou a dobrou stratégiou. Dlhodobý výhľad umožňuje vytvoriť podmienky na náležitú kvalitu, ktorá zaručuje perspektívne úspešné fungovanie firmy. Pri voľbe kritérií kvality je preto potrebné zohľadniť nielen súčasné, ale aj budúce, perspektívne kritéria kvality. Odstupňovanie kritérií kvality treba v podniku diferencovať podľa zvolenej výrobkovej stratégie a podľa požiadaviek trhu. Treba brať do úvahy:
   • náročnosť požiadaviek trhu na kvalitu výrokov,
   • schopnosť podniku zabezpečiť požadované parametre kvality výrobkov (vlastný alebo dostupný externý rozvojový potenciál),
   • výsledný podnikateľský efekt, t.j. porovnanie nákladov na dosiahnutie požadovanej kvality a prínosov z predaja týchto výrobkov na trhu.
4. kvalita verzus kvantita výroby – hromadenie a narastanie kvantity spôsobuje nakoniec prechod k novej kvalite, ale platí tiež, že kvality prispieva k zvyšovaniu obratu bez zvýšenia vecného objemu výroby tým, že zvyšuje predajné ceny. Objem výroby sa môže dokonca zmenšiť, pretože kvalitnejších výrobkov treba na uspokojenie daných potrieb zákazníkov menej. Zabezpečenie určitých potrieb zvýšeniu kvality je spravidla niekoľkonásobne ekonomicky výhodnejšie ako sa to dá dosiahnuť zvýšením objemu výroby, rozšírením výrobných kapacít, príp. novou výstavbou. Zvyšovanie kvality má teda prednosť pred zvyšovaním kvantity.
5. kvalita verzus konkurencieschopnosť – kvalitatívne vlastnosti nových výrobkov sú hlavným nástrojom konkurencie na domácom i zahraničnom trhu.
6. kvalita verzus dobré meno podniku – tento vzťah syntetizuje celkový vplyv kvality výrobkov do dobrého mena firmy, do jej profilu, dobrého zvuku výrobnej značky, proste do množstva pozitívnych ocenení výrobku i výrobcu.

Pojem kvalita je komplexným pojmom, pretože kvalitu môžeme vyjadriť rôznymi definíciám, a preto ju nemožno zhrnúť do jednej myšlienky. Požiadavky zákazníka sú často nereálne, pretože sa riadia heslom „chcem všetko za čo možno najnižšiu cenu“. A naopak výrobca chce vytvoriť čo najmenej za čo možno najväčší zisk [13].