Význam spokojnosti zamestnancov
Obsah
Pracovné prostredie je jedným z najdôležitejších faktorov pre hodnotenie spokojnosti s prácou. „Podľa jedného výskumu z oblasti human resource sa až 42% opýtaných, ktorí sa zaradili medzi stredný manažment, rozhodlo opustiť zamestnanie, pretože im nevyhovovala atmosféra na pracovisku“ [3]. Plné rozvinutie osobnosti človeka a radosť z práce sú podmienené viacerými okolnosťami. Medzi tieto okolnosti patrí napríklad vhodne upravené pracovné prostredie, kde človek strávi väčšinu svojho života. V čistom, hygienicky bezchybnom, vhodne upravenom pracovnom prostredí sa každý pracovník cíti lepšie, má väčšiu chuť do práce, menej sa unaví, robí menej chýb. To má vplyv aj na výkon pracovníka a celú psychickú činnosť. „Bezpečnostné a hygienické normy, napríklad vzdušnosť priestorov a veľkosť plôch vzhľadom na počet pracovníkov, osvetlenie, hluk a pod. určujú vyhlášky, nariadenia a iné zákonné opatrenia“ [1].
Režim práce a odpočinku
K prekonaniu následkov únavy a niektorých typov zvýšenej záťaže často stačí vhodný režim práce a odpočinku. Jeho základ tvorí presne stanovený priebeh pracovného dňa a pre optimalizáciu výkonnosti pracovníkov nutné vhodné časové rozdelenie práce a odpočinku. Výkon každej práce je tak prirodzene prerušovaný prestávkami. Ich zaradenie v práci má vychádzať z jej zložitosti a je treba s nimi počítať v situácii, keď výkon začne klesať [2]. Okrem zákonom stanovenej prestávky, ktorá je zaradená približne v polovici pracovnej zmeny, sa zvyčajne uplatňujú aj kratšie oddychové prestávky, ktorých zaradenie a dĺžka trvania sa prispôsobujú typu pracovnej činnosti. Fyzicky namáhanú prácu je pritom nutné prerušovať častejšie než stredne ťažkú alebo ľahkú, podobne je nutné zariaďovať viac kratších prestávok tam, kde sa jedná o prácu jednotvárnu a monotónnu. Tam, kde má práca svoje tempo, bývajú zvyčajne aj mikropauzy, počíta sa s nimi napríklad pri regulácii rýchlosti výrobného pásu [2].
Svetelná úprava pracoviska
Svetelná a farebná úprava pracoviska je veľmi dôležitá, ale i zložitá vec. Správne volené osvetlenie závisí od viacerých činiteľov, najmä od druhu práce. Najlepšie a najpríjemnejšie je denné svetlo. Má vyhovujúcu intenzitu, je biele a neskresľuje farby. Do miestnosti vniká zväčša nepriamo od okolitých predmetov a od polohy, čím sa rozptyľuje. Preto pri dennom svetle nevznikajú veľmi tmavé tiene ani ostro osvetlené plochy, ktoré unavujú oči [1]. Hoci na každú prácu by sa malo čo najviac využiť prirodzené denné svetlo, nie je to vždy možné. Prevažná väčšina ľudí musí aspoň občas pracovať pri umelom svetle. Ako najvhodnejšie sa odporúča osvetlenie biele, pričom intenzita svetla má byť dostatočne silná pri správnom umiestnení svetelného zdroja. Na kvalitnú prácu pri pracovnom stole je potrebná 60- wattová žiarovka. Okolie môže byť osvetlené rovnako alebo o niečo slabšie. Nikdy však nesmie byť osvetlené viac ako pracovná plocha. Pri čítaní a písaní treba dať prednosť mierne rozptýlenému svetlu žiarovky s matným sklom. Rozptýlené svetlo však nie je vhodné na každú prácu [1]. Zlé a nedostatočné osvetlenie pri práci spôsobuje únavu zraku. Tá sa prejavuje bolesťami očí a hlavy, oslabením rýchlosti vnímania a celkovou únavou. Tá znovu znižuje reakčnú schopnosť, utlmuje psychické a motorické funkcie a po dlhšej dobe vznikajú stavy únavy. Tieto vplyvy spôsobujú pokles výkonnosti, rast počtu chýb pri práci, úrazovosti. Nedostatočné osvetlenie je príčinou väčšiny úrazov v priemyslových podnikoch. Pri navrhovaní strojov, ovládacích panelov, pracovných miest a pracovných plôch je treba zaistiť také osvetlenie, ktoré by zaručovalo dobré podmienky videnia - ľahké, rýchle a spoľahlivé čítanie údajov na sledovanie výrobného procesu, a uspokojovalo psychické a fyzické nároky pracujúceho človeka na jeho zrakovú činnosť [10]. Rovnako škodlivé je aj veľmi silné svetlo, ktoré mieri priamo do očí. Vzniká oslnenie, zvieranie mihalníc, pred očami sa zjavujú tmavé škvrny, pridružia sa bolesti očí a migrény. Citlivosť na slabé osvetlenie i na silné osvetlenie je však individuálna a rozmanitá, príznačná je najmä pre neurotikov a krátkozrakých ľudí [1].
Farebná úprava pracoviska
Aj keď si to každý neuvedomuje, farby veľmi výrazne vplývajú na našu náladu a emócie. Niektoré farby majú pozitívny účinok na psychiku človeka, iné naopak negatívny. Nepriaznivý vplyv napr. modrej farby pociťujú tak zamestnanci, ako aj riadiaci pracovníci a manažéri, nakoľko medzi zamestnancami môže začať narastať nespokojnosť s prácou a podráždenosť. Pozitívne duševné naladenie zamestnancov pracujúcich v pracovnom prostredí v modrých farbách bolo o 72% nižšie ako na pracoviskách s inými farbami. Pracovníci vykonávajúci prácu v modro zafarbených pracovných priestoroch negatívnejšie vnímali vlastný pomer práce a voľného času (64%), svoj plat a ďalšie výhody (51%) i pocit istoty práce(40%). Z opačného konca farebného spektra sa testovali účinky žltej farby, pri ktorých sa zistilo, že žltá naozaj prináša do atmosféry na pracovisku efekt teplých slnečných lúčov. Psychologická pohoda zamestnancov pracujúcich v žltom pracovnom prostredí bola o 72% priaznivejšia, pričom 85 % opýtaných uviedlo, že pociťujú viac energie a dokážu sa lepšie sústrediť na prácu. Zamestnanci v žltom pracovnom prostredí zároveň pozitívnejšie vnímali pomer práce a voľného času [3]. Ostrá červená farba rozhodne splnila povesť vášnivej farby a mala spomedzi farieb najväčší účinok na zamestnanecké vzťahy i emócie zamestnancov. Aj keď niektorí účastníci uviedli, že sa v červeno sfarbenej kancelárii cítili podráždene, výsledky potvrdili pozitívnejšie pracovné vzťahy(65%). U testovaných pracovníkov sa zvýšila motivácia prostredníctvom kolegov (58%), manažérov (43%) i spätnej väzby (30%), z čoho možno vyvodiť záver, že červená sa hodí pre prostredie tímovej práce. Kancelária v čiernych farbách vyvolávala u zamestnancov dojem zasadacej miestnosti a účastníci výskumu sa v takomto prostredí cítili prísni a neoblomní. Vnímanie motivácie formou finančnej odmeny a profesionálneho rastu bolo o 40% intenzívnejšie. Väčšina testovaných respondentov (52%) pociťovala najväčší pokles výkonnosti v šedej kancelárii, ktorú považovali za nevýraznú a nudnú. Zo všetkých skúmaných farieb mala šedá najslabšiu odozvu vo všetkých kategóriách, mohla by sa tak stať ideálnou voľbou pre administratívne alebo úradnícke prostredie. Podľa najnovších trendov sa v súčasnosti za neutrálne považujú jantárová, okrová, antracitová či farba pálenej hliny. Sú to takzvaní diplomati, pretože sa so žiadnou inou farbou nebijú a ladia so všetkým [3].
Hluk
Pri hodnotení zvukových podmienok pracoviska môžeme vyčleniť 3 typy zvukových podnetov pôsobiacich na pracovníka [2]:
- tzv. zvuková kulisa: zvyčajne ju tvoria slabé akustické podnety bez signálového významu pre jednotlivca - nemôže byť príliš intenzívna, aby neprerušovala prípadné zvukové podnety
- zvukové podnety: majú signálový význam, napríklad rôzne zvukové signály slúžiace k dorozumievaniu, nepravidelný chod stroja a podobne
- hluk: zvukové podnety nadmernej intenzity. Zdrojom hluku môžu byť určité technologické procesy, chod strojov a technických zariadení a podobne. Hodnotí sa hluk, berie sa do úvahy, predovšetkým jeho intenzita (v decibeloch). Vedľa intenzity je sledovaná taktiež frekvencia (vysoké či skôr hlboké tóny ).
Je zistené, že hluk vo vyššej frekvencii sa znáša omnoho horšie než hluk s nižšou frekvenciou. Ďalej je možné hodnotiť pravidelnosť vnímaného hluku. Nepravidelný hluk je znášaný horšie ako pravidelný. Účinky hluku sú škodlivé v mnohých smeroch. Hluk predovšetkým znemožňuje dorozumievanie medzi ľuďmi v práci, zhoršuje sústredenie a urýchľuje vznik únavy. Ovplyvňuje aj zdravie pracovníka: môže spôsobiť tzv. čiastočnú alebo úplnú hluchotu tým, že poškodí sluchové orgány, pôsobí však škodlivo na celý nervový systém a môže tak vyvolať neurotické symptómy. Čím je práca psychicky náročnejšia, tým viac hluk znemožňuje jej kvalitné vykonávanie [2]. Ochrana proti hluku môže spočívať v zmene technologického postupu, v úprave strojov a technických zariadení, v obložení zdroja hluku materiálom, ktorý hluk pohlcuje (korok, sklená vata a podobne) alebo v použití osobných ochranných pomôcok (vložky do uší, ušné kvapky ) [2]. Metódy znižovania hlučnosti:
- metóda redukcie - úplne odstránenie zdroja hluku alebo zníženie jeho hlučnosti. Najekonomickejšie opatrenie.
- metóda dispozície - vhodné situovanie zdrojov hluku vzhľadom k chráneným priestorom.
- metóda zvukovej izolácie - zdroj hluku oddelíme od chráneného priestoru ohraničujúcimi prvkami s dobrými zvukoizolačnými vlastnosťami.
- používanie osobných ochranných prostriedkov - posledný variant(slúchadlá, zátky do uší,... ) [4].
Mikroklimatické podmienky pracoviska
„Na pracoviskách, kde sú prekračované hodnoty prípustných mikroklimatických podmienok v dôsledku záťaže teplom z technologických zdrojov a na ostatných pracoviskách za mimoriadne teplých dní, sa doba práce musí upravovať tak, aby neboli prekračované dlhodobo a krátkodobo únosné podmienky teplotnej mikroklímy. Únosné mikroklimatické podmienky sú určené dlhodobo a krátkodobo únosnou záťažou teplom“[3]. Klimatické podmienky pracovného priestoru majú vytvoriť prostredie vyhovujúce ako chodu výroby a požadovanej kvality výrobkov, tak aj človeku. Nie vždy sa obidve tieto požiadavky – technologické a hygienické – zhodujú. Optimálny stav mikroklimatických pomerov ( príjemné ovzdušie) má priaznivý účinok na duševnú a telesnú činnosť človeka, poskytuje subjektívne uspokojenie a zvyšuje akosť a efektívnosť pracovného výkonu. Nepriaznivé mikroklimatické podmienky pri práci narušujú pracovnú pohodu, spôsobujú ochorenia a podporujú infekcie, vyvolávajú únavu organizmu, ohrozujú bezpečnosť práce, zvyšujú úrazovosť, zmenšujú pozornosť a bystrosť zmyslov, reakčnú pohotovosť a rýchlosť. Optimálne parametre týchto činiteľov možno zaisťovať klimatizáciou [10]. „Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v záujme ochrany zamestnancov v súvislosti so zvýšenou záťažou teplom úrady verejného zdravotníctva odporúčajú, aby zamestnávatelia zabezpečili na pracoviskách následné preventívne a ochranné opatrenia“:
- Zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná a presklené plochy ich zatienením.
- Zabezpečiť, aby v klimatizovaných priestoroch boli dodržané požadované optimálne hodnoty všetkých faktorov mikroklimatických podmienok. V priestoroch bez klimatizácie zvýšiť prevetrávanie pracovísk takým spôsobom, aby zamestnanci neboli vystavený prievanu.
- Ak to plnenie pracovných úloh dovoľuje, upraviť pracovný čas posunutím jeho začiatku resp. ukončenia [3].
Vibrácie a otrasy
Vibráciami rozumieme pohyb pružného telesa alebo prostredia, ktorého jednotlivé pohyby mechanicky kmitajú. Otras je jednorazový dej, pri ktorom sa mení poloha mechanickej sústavy v krátkom čase. Vibrácie meriame pomocou snímajúcich čidiel. Protiopatrenie: zlikvidovať zdroj vibrácií alebo aspoň oddialiť človeka z vibračného poľa. Ďalej znižujeme citlivosť vibrácií antivibračnými technickými prostriedkami napríklad tlmiče a osobné ochranné prostriedky (antivibračné rukavice a pod.) [4]. Človek je pri kontakte s pracovným zariadením a mechanickými nástrojmi často vystavovaný otrasom, kmitaniu a chveniu, ktoré sú ľudskému zdraviu škodlivé, presahujúce určité hodnoty. Vibrácie zvyšujú únavu človeka, pretože veľké množstvo svalov sa snaží zachytiť ich účinky. Poškodenia, ktoré vibrácie vyvolávajú, sú závislé na veľkosti amplitúdy, na frekvencii kmitov, energie zrýchlenia a počte kmitov. Úprava hotových zariadení a strojov pre stlmenie ich vibrácií je zložitá a nákladná. Je potrebné preto zasahovať proti vibráciám už pri vývoji a konštrukcii nových zariadení takto:
- Likvidáciou zdrojov vibrácií
- Znižovaním počtu vibrácií
- Zmenšovaním amplitúdy kmitov
- Zmenou technológie
- Vylúčením ľudského činiteľa - diaľkové ovládanie z izolovaného pracoviska [10].
