Umelá inteligencia - aký vplyv má na budúcnosť?

Toto je esej z predmetu

Expertné systémy

	Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta Mechatroniky
	Krajčíková Katarína Manažérstvo kvality produkcie, druhý ročník, II. stupeň

Autor:	Ing. Andrea Julény
Pedagogický vedúci:	2010/2011
Študijný odbor:	{{{6}}}
Akademický rok	esej

Abstrakt Téma, ktorou sa vo svojej práci budem zaoberať, je umelá inteligencia. Budem sa snažiť vysvetliť čo je to umelá inteligencia, čo je schopná robiť dnes a čo bude schopná robiť v budúcnosti.

Abstract The theme, which in my work I deal with is artificial intelligence. I will try to explain what is artificial intelligence, what is capable of doing today and what will be able to do in the future.

Úvod:

Umelá inteligencia je v súčasnej dobe vo svete veľmi diskutovaný pojem. Veľa ľudí očakáva od umelej inteligencie určité nahradenie človeka. Napriek tomu nemožno a ani nebude možné nahradiť charakter ľudského zmýšľania. Umelá inteligencia je však exaktná veda s ďaleko rozsiahlymi dôsledkami pre budúcnosť ľudstva. Technika by nám mala slúžiť na to, aby nám život uľahčovala a nie nás ovládala.

Umelá inteligencia a jej vplyv na budúcnosť ľudstva

V začiatkoch umelej inteligencie bolo potrebné vyriešiť problém komunikácie stoj – človek a zabezpečiť komunikáciu v ich prirodzenom jazyku. Tak vznikli prvé programovacie jazyky, používajúce štatistické modely a prezentácie znalostí. Najväčší dôraz sa kládol na prácu so symbolmi. Aj keď práca so symbolmi bola zložitá, napriek tomu sa začali využívať symbolické subsystémy. Vznikali expertné systémy, ktoré dláždili cestu umelej inteligencii. Začala sa vo veľkom rozrastať výpočtová technika a medzi prvé praktické výsledky patrí zautomatizovanie výrobnej linky. Kladie sa množstvo otázok, či v budúcnosti bude možné, aby ľudí nahradili stroje a či vôbec tieto stroje budú schopné napodobniť človeka. Ako prvý sa touto témou zaoberal zakladateľ informatiky a počítačový špecialista Alan Turing. Presadzoval názor, podľa ktorého by myslenie človeka bolo možno imitovať programom v počítači a tak dal základ vednej disciplíne o umelej inteligencii. V roku 1950 vytvoril test, ktorý pozostáva s testovacej osoby a počítača. Testovacia osoba, čiže človek kladie sériu otázok a vypočúva dvoch neznámych respondentov, ľudskú bytosť a počítač a snaží sa určiť, ktorý z nich je počítač. Tento test sa zakladá na myšlienke, že stroj možno považovať za inteligentný, pokiaľ osoba komunikujúca s týmto počítačom nie je schopná rozlíšiť reakciu počítača a človeka. Niektorí tento test berú ako konečný cieľ umelej inteligencie. Existujú však už dosť sofistikované programy, ktoré dokážu množstvo neskúsených ľudí zmiasť. Preto je dôležité sa zamyslieť nad tým, čo to vlastne inteligencia je. Je to niečo, čo meriame pomocou IQ testov? Ak to nevieme presne definovať ako potom vieme čo je to inteligencia umelá? Preto sa často umelá inteligencia popisuje len ako Turingov test, ktorý ale nedáva odpoveď na to, čo vlastne inteligencia je. Môže to byť kopírovanie ľudských kognitívnych procesov bez ľudskej inteligencie? Alebo je to schopnosť človeka myslieť? Odpovede na tieto otázky nie sú jednoznačné a je to len hra pojmov. Ale ak sa zaoberáme hlbšie týmito pojmami, môže sa nám naskytnúť otázka či sme len sme len stroje s dobrým algoritmom, silným paralelným procesorom, alebo sme ľudia ktorí dokážu niečo viac ako milovať, dávať, odpúšťať. Napriek všetkému pri slove umelá inteligencia si ľudia prestavujú humanoidných robotov, alebo nejaký chytrí program na hranie šachu, či čiernu skrinku, ktorá sa sama učí. Ale presne definovať čo je inteligentné a čo už inteligentné nie je presne nevieme a ani to nie je definovať ľahké. V spojení umelá inteligencie slovko umelá môžeme chápať ako niečo neprirodzené, respektíve vytvorené človekom. Inteligencia môže byť funkcia získavať a aplikovať vedomosti, mentálna schopnosť ako uvažovanie, plánovanie, riešenie problémov, myslenie, spracovanie myšlienky, jazyk a učenie sa, schopnosť prispôsobiť sa prostrediu, spracovať, pochopiť a profitovať so skúseností. Niet pochýb o tom, že vzniká úplne nová situácia, kedy sme schopní vytvárať umelú inteligenciu. Jej vývoj a aplikácie budú mať ďalekosiahle dôsledky nielen na prostredie ale aj na človeka. Vytvárame si konkurenta a ak s ním chceme držať krok budeme sa musieť či sa nám to páči alebo nie meniť aj my sami. Pán predsa nemôže byť hlúpejší ako sluha a tvorca hlúpejší ako jeho výtvor. Samozrejme umelá inteligencia bude mať v istých veciach navrch ale posledné slovo musí mať vždy človek. 21. storočie je možno posledné storočie, v ktorom bude žiť človek ako taký, a možno aj jedno z posledných, v ktorých bude existovať človek ako ľudská bytosť, alebo bude mať aspoň niečo s ňou spoločné. Človek je to, čo chodí vzpriamene a po dvoch nohách, v hlave má mozog, správne reaguje, komunikuje, vie čítať a písať, má city a zmysel pre humor. Dnešné umelé inteligencie a roboty majú veľa vlastností, ktoré sa doteraz pripisovali iba človeku. Dôležitou filozofiou výskumu bolo vytvoriť tvar tela a na základe toho vyvinúť vnútorné myslenie a reč. Preto umelú inteligenciu bolo možné vytvoriť iba v robotovi, ktorý sa bude podobať na človeka. Väčšina vedcov nepochybuje o tom, že niektoré stroje, teda roboty s umelou inteligenciou sú schopné vnímať, učiť sa, komunikovať, reagovať, hovoriť a tvoriť ako ľudia a už dnes im nemožno odoprieť vedomie a internacionalitu. Neexistuje žiadna prekážka, ktorá by im bránila dosiahnuť úroveň inteligencie človeka. Samozrejme momentálne existuje veľké množstvo nádherných robotov, agentov, umelých bytostí, ktoré si v nejakom virtuálnom svete žijú svojím životom, problém je iba v tom, že momentálne je to skôr vedecká hračka, ktorá sa dá veľmi úspešne zostrojiť. Umelá inteligencia ktorá budí dojem že je naozaj živá - komunikuje, reaguje na okolie, môže mať dokonca pocity a tak ďalej, je to však iba prvý dojem a funguje to dobre len za veľmi obmedzených podmienok. A ako bude vyzerať človek na konci 21. storočia má už teraz vplyv vývoj technológii a vedeckých odborov ako nanotechnológia, genetika a molekulárna biológia, medicína, neurovedy. Svoje zohrá aj prostredie kde budú ľudia žiť. Je dosť pravdepodobné že ľudstvo začne používať inteligentných nanorobotov v mozgu, ktorí budú priamo komunikovať s neurónmi a spravia nás odolnejšími voči chorobám, budeme myslieť rýchlejšie, žiť lepšie a staneme sa transparentnými. Spoja sa stroje a ľudia. Budú to inteligentné stroje, ktoré nás vymenia. Už teraz robia stovky vecí, ktoré robili ľudia a to na rovnakej, ba až vyššej úrovni. Teraz sme ľudská civilizácia strojov – využívame techniku na rozšírenie svojich fyzických i psychických obzorov. Stroje robia veci rýchlejšie ako ľudia, ale zároveň neexistuje nič, čo stroj dokáže a človek nie. Strojom v prvom rade chýba to, čomu my hovoríme zdravý ľudský rozum. Nie je mysliteľné, aby sme sa stali závislými na strojoch, aby sa z nás stala záhaľčivá a tupá civilizácia, ktorá nemá prehľad, nevie robiť kompetentné rozhodnutia a ktorá stratila zmysel svojej existencie.

Záver

Umelá inteligencia rieši rôzne úlohy a problémy. To že je to inteligencia neznamená, že bude s nami hovoriť, ale znamená to, že vie riešiť niekedy aj špecifické problémy, pre ktoré bola navrhnutá. Súčasná umelá inteligencia je práve v tomto stupni a najbližšiu dobu nám ovládnutie Zeme super inteligentnými ľuďmi vôbec nehrozí. Zatiaľ sme my tí múdrejší čo ovládajú svet a stoje tie s ktorými pracujeme.

Literatúra

[1] BENIKOVSKÝ, Branislav. FILOZOFICKÉ ASPEKTY UMELEJ INTELIGENCIE. KOŠICE, 2003. 9 s. Semestrálna práca. TECHNICKÁ UNIVERZITA KOŠICE. Dostupné z WWW: <neuron-ai.tuke.sk/~benikovs/velka%20esej.doc>.

[2] HAVEL, Ivan M. . Přirozené a umělé myšlení jako filosofický problém. Glosy-info [online]. 2004, [cit. 2010-11-15]. Dostupný z WWW: <http://glosy.info/texty/prirozene-a-umele-mysleni-jako-filosoficky-problem/>.

[3] Turingův test [online], posledná aktualizácie 19. 9. 2010 19:38 [cit. 2010-11-15], Wikipedie. Dostupné z WWW: <http://cs.wikipedia.org/Turing%C5%AFv_test >