Systém manažérstva merania
Obsah
Rozvoj výroby, vyžaduje okrem efektívnych manažérskych systémov aj efektívne využívanie meracej techniky a metrologického zabezpečenia.[25] Preukazovania kvality spočíva aj na dôveryhodnosti meraní významných faktorov výrobkov, služieb a procesov. Merania sú základom objektívneho hodnotenia javov a podkladom pre prijímanie rozhodnutí na základe faktov. Dôležitosť zabezpečovania kvality meracích zariadení a meracích procesov je súčasťou noriem rady ISO 9000: 2001.[26]
Požiadavky na systémy manažérstva merania sú zahrnuté v norme STN EN ISO 10012:2004 Systémy manažérstva merania – Požiadavky na meracie procesy a meracie zariadenia.[20]
Norma STN EN ISO 10012:2004 nahradila normu ISO 10012 Požiadavky na zabezpečenie kvality meracieho zariadenia, ktorá sa skladala z dvoch častí: prvá časť ISO 10012-1:1992 Metrologický konfirmačný systém a druhá časť ISO 10012-2:1997 Riadenie meracích procesov. Norma zlúčením týchto dvoch častí predstavuje ucelený systém manažérstva merania, ktoré špecifikujú všeobecné požiadavky na systémy riadiace meracie procesy a na konfirmáciu meradiel používaných na potvrdenie zhody s požiadavkami.[26] Norma zavádza procesný prístup. V rámci procesného prístupu sú meracie procesy považované za osobitné procesy, ktorých cieľom je podporiť kvalitu produktov vytvárané v organizácii.[20]
Cieľom systému manažérstva merania je riadenie rizika, že meracie zariadenie a meracie procesy by mohli uvádzať nepravdivé výsledky, ktoré by ovplyvnili kvalitu výrobku organizácie.
Norma STN EN ISO 10012:2004 má podporovať normu STN EN ISO 9001:2009. Ich štruktúry sú si veľmi podobné, rozdiel je v ich aplikáciách. Norma ISO 9001 sa týka celej organizácie, norma ISO 10012 sa zameriava na všetky aspekty metrologickej funkcie organizácie. Obidve normy sa sústreďujú na všetky aspekty, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu produkcie. Sú vzájomné previazané, podporujú sa, motivujú a vyvolávajú synergický efekt.[26] Systém manažérstva merania je podľa normy ISO 10012:2004 „súbor vzájomné súvisiacich alebo vzájomné previazaných prvkov potrebných k dosiahnutiu metrologickej konfirmácie a neustáleho riadenia procesu merania.“[27] Efektívny systém manažérstva merania zabezpečuje spôsobilosť meracieho vybavenia a procesov merania k zamýšľanému použitiu a z hľadiska dosiahnutých cieľov kvality výrobku a riadenia rizika nesprávnych meraní je významný.[25]
Model systému manažérstva merania
Systém manažérstva merania má zabezpečiť, že meracie zariadenie a meracie procesy vyhovujú svojmu zamýšľanému použitiu, čo je dôležité pri dosahovaní cieľov kvality výroby.[20] Systém manažérstva merania sa dá následne zobraziť (obr. 4) ako procesný prístup v metrológií, ktorý vychádza z procesného prístupu v systéme manažérstva kvality.[25]
Metrologický konfirmačný systém
Súčasťou realizácie systému manažérstva merania je zavedenie metrologického konfirmačného systému.[26] Definícia metrologickej konfirmácie je nasledujúca: „metrologická konfirmácia je množina činností požadovaných na zaistenie toho, že meracie zariadenie je v stave zhody s požiadavkami kladenými na jeho zamýšľané použitie.“[27]
Jeho cieľom je teda zabezpečiť, že metrologické charakteristiky meracieho zariadenia budú vyhovovať metrologickým požiadavkám, [20] budú fungovať tak ako sa požaduje, čiže sa musí minimalizovať riziko, že meracie zariadenie bude vykazovať výsledky s neprijateľnými chybami.[26] Metrologické charakteristiky meracieho zariadenia môžu byť[20]:
- rozsah
- systematická chyba
- opakovateľnosť
- stabilita
- hysterézia
- drift
- účinky ovplyvňujúcich veličín
- citlivosť
- rozlíšiteľnosť
- chyba
- pásmo necitlivosti
Obmedzenia konfirmačného systému
Úlohou metrologického konfirmačného systému je zabezpečiť splnenie požiadaviek na meracie zariadenie. Predpokladá sa pritom, že meracie zariadenie vrátane etalónov sa musí konfirmovať v príslušných intervaloch. Aj keď sa na základe skúseností dá predpokladať, že na konci konfirmačného intervalu bude ešte činnosť meracieho zariadenia správna, nedá sa vylúčiť vznik náhodnej poruchy alebo neočakávaného poškodenia. Okrem toho samotný metrologický konfirmačný systém neposkytuje žiadnu záruku, že sa meracie zariadenie používa správne. Nesprávne používanie môžu spôsobiť napríklad nesprávne meracie postupy, nevhodné podmienky merania, nevyhovujúci personál. Správne opísané meracie postupy majú slúžiť ako poistka, nedá sa však vždy zabezpečiť, aby sa predpísaný postup skutočne dôsledne dodržiaval.
Operácie metrologického konfirmačného systému si tiež často vyžadujú premiestnenie meracieho zariadenia z jeho obvyklého pôsobiska do ústredného metrologického laboratória kde sa zvyčajne vykonáva jeho kalibrácia, justovanie alebo oprava, prípadne overenie a rekonfirmácia. Často sa pritom zistí, že zariadenie dodané na rekonfirmáciu kvôli uplynutiu konfirmačného intervalu v skutočnosti pracovalo správne a neboli potrebné žiadne zásahy. Takéto zariadenie sa mohlo ponechať v činnosti, čo by znamenalo úsporu nákladov.
Naopak, ak sa používa meracie zariadenie v rámci konfirmačného intervalu a jeho činnosť už nie je správna, výrazne narastie možnosť získania nesprávnych údajov, čím narastá riziko využívania chybných výsledkov merania. Hľadajú sa preto nástroje na posúdenie stavu meracieho zariadenia, ktoré by vylúčili obidve uvádzané možnosti. Informácie získané pri riadení meracích procesov pomocou kontrolných etalónov sa dajú využiť pri určení kalibračných intervalov.[26]
