KVALITA VZDELÁVANIA

Obsah práce

1.	VZDELÁVANIE
2.	KVALITA VZDELÁVANIA
3.	APLIKÁCIA HODNOTIACICH METÓD KVALITY

KVALITA VZDELÁVANIA

Kvalita vzdelávania predstavuje poskytovanie takého vzdelania, po ktorom sa absolvent zaručene uplatní na trhu práce. Ďaľším parametrom kvality vzdelávania je spokojnosť zákazníkov teda zamestnávateľov s absolventmi. Koniec koncov i úspešné uplatnenie sa na trhu práce predstavuje spokojnosť prvotných zákazníkov – študentov s kvalitou poskytnutej služby.

Turek [9] hovorí o kvalite vzdelávania následovné: „Kvalitné vzdelávanie je podmienkou na zabezpečenie permanentných inovácií stále kvalitnejších výrobkov a služieb.“

Kvalita vzdelávania teda priamo ovplyvňuje konkurencieschopnosť nášho trhu vo svete, čo je ďaľším dôvodom vyhodnocovania kvality poskytovaného vzdelávania.

Základné pojmy

Norma systémov manažérstva kavlity, základy a slovník definuje následujúce termíny [2]:

• Kvalita je miera s akou súbor vlastných charakteristík spĺňa požiadavky.
• Organizácia je firma, podnik, združenie, alebo skupina pracovníkov s usporiadanou právomocou, zodpovednosťou a vzťahmi.
• Organizačná štruktúra predstavuje usporiadanie zodpovednosti, právomocí a vzťahov medzi pracovníkmi.
• Zákazníkom môže byť organizácia alebo osoba, ktorá prijíma produkt.
• Proces identifikuje súbor vzájomne súvisiacich alebo vzájomne sa ovplyvňujúcich činností, ktoré transformujú vstupy na výstupy.

Vzdelávanie ako služba

Vzdelávcie inštitúcie sa vo vyspelých štátoch zvyknú vnímať ako súčasť služieb verejnosti a študenti prípadne rodičia (v závislosti od inštitúcie) sa nachádzajú v pozícii klientov a to nie len na pôdach súkromných škôl ale i štátnych a verejných. Ďaľším zákazníkom sú podniky a firmy, ktoré sú v podstate “odberateľmi“ absolventov.

Mateides [3] definuje službu takto: „Služba je proces, ktorého výsledkom nieje nový materiálový statok, ale zmena objektu, na ktorý služba pôsobí pričom táto zmena sa môže prejaviť až po určitom časovom odstupe.“

Vzdelávací proces ako služba mení vlastnosti osoby – študenta, ktorý sa priamo zúčastňuje na procese. Táto osoba je podľa Mateidesa objektom poskytovania služby [3].

Vzdelávanie ako proces

Keďže sa zameriavame na poskytovanie vzdelávania ako na službu zákazníkom, vnímame ho ako proces, výsledkom ktorého by malo byť dosiahnutie príslušného vzdelania. Do procesu vzdelávania je zapojených množstvo vstupov a výstupov, ktoré spoločne vytvárajú navzájom prepojené procesy. Preto je potrebné honotiť nielen výsledok procesu, ale podľa TQM aj samotný proces, vstupy a výstupy ktoré sa na ňom podieľajú.

Tak ako každý výrobý podnik, aj vysoká škola je tvorená riadiacimi, podpornými a hlavnými procesmi, ktorých príklad môžeme vidieť v prílohe B Mapa procesov. Jedným z hlavných procesov vzdelávacej organizácie je výchovno-vzdelávací proces. Je to proces, ktorý produkuje „výrobky“, teda vzdelaných študentov, pripravených svojou kvalifikáciou pre trh práce.

Hlavným cieľom vzdelávania by malo byť poskytovanie takých absolventov, ktorý sa zaručene uplatnia na trhu práce. V ďaľšej časti práce navrhnem niektoré možné kritériá na základe ktorých a ako výchovno-vzdelávací proces hodnotiť.

Indikátory kvality vysokoškolského vzdelávania

V Slovenskej republike sú jedinými hodnoteniami vzdelávacích inštitúcií výsledky pravidelných externých meraní pomocou ktorých sa zostavujú rebríčky úspešnosti škôl. Takéto údaje neposkytujú skutočný prehľad o kvalite. K dispozícii sú len informácie a počte študentov, vyučujúcich, počte škôl, úspešnosť študentov na súťažiach. Školy taktiež podstupujú pravidelne proces sebahodnotenia vo forme výročných správ, no v ňom uvádzajú opäť len vízie, plnenie cieľov, počty študentov, počty vyučujúcich. Pritom klientov zaujímajú celkom iné fakty, a to či sú vyučujúci dobre pripravení, či je na škole dobrá atmosféra, bezpečie, či funguje komunikácia, či je inštitúcia dostatočne vybavená, či sú študenti motivovaní.

Pre príklad je možné uviesť hodnotenie vysokých škôl nezávislým občianskym združením ARRA ktoré používa dáta zo správ Ministerstva školstva Slovenskej republiky, z ústavu informáií a prognóz školstva a databázy Web of Knowledge. ARRA uvádza vo svojej výročnej správe hodnotie kvality vzdelávania na základe:

• pomeru počtu študentov na vyučujúceho,
• zvlášť pomeru študentov k docentom a profesorom,
• pomeru počtu docentov a profesorom k všetkým učiteľom,
• pomeru počtu záujemcov o štúdium k plánovánému počtu prijatých študentov,
• pomeru počtu zapísaných študentov k počtu prijatých,
• podielu zahraničných študentov.

Ďalej hodnotí výskum takto:

• počet publikácií na pracovníka,
• počet citácií na pracovníka,
• podiel počtu absolventov doktorandského štúdia na počet všetkých študentov doktorandského štúdia,
• suma grantov na jedného pracovníka,
• suma zahraničných grantov na pracovníka.

Ďaĺšou hodnotriacou organizáciou je Akreditačná komisia ktorá je poverená ministerstvom školstva. Organizácia sleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďaľšej tvorivej činnosti vysokých škôl. Taktiež samotné ministerstvo školstva vypracuváva hodnotiacu správu, ktorá obsahuje správy o počtoch študentov, počtoch škôl, počet nezamestnaných spomína len komplexne, počete prihlásených študentov, počte zamestnancov, platoch zamestnancov, veku zamestnancov, vyčelnených finančných prostriedkoch, sociálnej podpore, hospodárení.

Tieto kritériá sa zameriavajú na všeobecné fakty, ktoré vytvárajú obraz len o malej časti celého procesu. Podľa Humajovej a Marošiovej by do vnútorného hodnotenia mala byť zapojená celá vzdelávacia komunita ako vedenie, pedagogický tím, zriadovateľia, školská rada, rada študentov, rodičov, miestna samospráva, partneri školy ale i potencionálny zamestnávatelia, ktorí sú taktiež klientmi.[4] Takéto hodnotenie by bolo najčitateľnejším, kedy sa všetci zúčastnení vzdelávacieho procesu orientujú na kvalitu nie len na dobré čísla v štatistikách.

Pavlov [5] tvrdí následovné: „Na strane škôl chýba ochota ktritického hodnotenia vlastnej práce vyučujúcich i vedenia.“

Je teda dostupných mnoho rôznorodých ukazovateľov kvality vzdelávania, no ich doplnením by bolo možné vytvoriť dokonalejší obrázok o každej jednej škole, ktorý by disponoval väčšou vypovedajúcou schopnosťou.

Teba sa zamerať na hlavné znaky kvality služieb ktoré podľa L. L. Berryho ovplyvňujú [6]:

• Hmotné prvky – vybavenie, priestory.
• Spoľahlivosť – dodávať službu presne, za dohodnutých podmienok.
• Vnímavosť – ochota voči zákazníkom, rýchlosť vyhovieť, pomoc zákazníkom.
• Kompetentnosť – kvalifikovanosť zamestnancov, odborné vedomosti, zdvorilosť voči zákazníkom, úcta.
• Citlivosť – individuálny prístup k zákazníkom, starostlivosť.

Je potrebné vybrať také ktiréria kvality, ktoré o kvalite vzdelávacej organizácie naozaj vypovedajú. Návrh možných kritérií obsahuje následujúca tabuľka.

Tabuľka obsahuje kritériá ktoré je možno vyhodnocovať. Kritériá sú zatrieďované k študentom, zamestnancom, zamestnávateľom, zabezpečovaniu podmienok pre štúdium a k študijným programom.

V ďaľšej časti práci za budem zaoberať hodnotením samotného výchovnovzdelávacieho procesu, preto vyberiem také kritéria, ktoré zodpovedajú jednotlivým podprocesom výchovnovzdelávacieho procesu (Obr.2 Príklad výchovno-vzdelávacieho procesu vysokej školy).

Nástroje pre meranie a vyhodnocovanie kvality

Ak sa kvlaita vzdelávania skúma v širšom zábere ako iba z hľadiska dosiahnutých študijných výsledkov, narazíme na nedostatok vhodných možností, ktorými by bolo možné merať a vyhodnocovať kvalitu vzdelávania, preto sa budeme zaoberať hľadaním nástrojov SMK často používaných vo výrobných podnikoch a snažiť sa v nich nájsť spôsoby aplikácie pre službu poskytovania vzdelávania.

Metóda kritických udalostí

Podľa Nenadála [7]: „ide o najlepší spôsob definovania požiadaviek zákazníkov a znakov ich spokojnosti.“

Táto metóda spočíva v definovaní negatívnych a pozitívnych skúseností spôsobených používaním určitého produktu.

Definovanie kritických udalostí predstavuje náročnosť na zdroje a je prácne, no podáva najspoľahlivejšie výsledky. Cieľom tejto metódy je čo možno najdokonalejšie vymedziť požiadavky zákazníkov. Prostrednícvom pozitívnych a negatívnych vyjadrení je potrebné zostaviť súbor takých znakov spokojnosti/nespokojnosti ktoré priamo ovplyvnili pocit zákazníka.

Požiadavky na kritické udalosti:

• interpretujú správanie sa produktu,
• udalosť by mala byť jasne špecifikovaná,
• nezameniteľná,
• musí predstavovať skúsenosť zákazníka.

Mystery Shopping

Predstavuje metódu skúmania zaobchádzania so zákazníkom. Pre túto metódu je určený človek, ktorý nieje skutočným zákazníkom, ale javí sa tak aby bolo možné zistiť zaobchádzanie so zákazníkmi. Touto osobou môže byť napríklad vedúci organizácie ale aj špeciálny konzultant s odbornými znalosťami v danom odbore.

Mystery shopper by sa mal venovať hlavne hodnoteniu procesu. Tento postup pozorovania sa opakuje niekoľkokrát aby sa predišlo skresleným informáciám. Je vhodné ak sa mystery shopper vžije do role rôznych zákazníkov s rôznymi požiadavkami, aby bol schopný objektívne zhodnotiť situáciu.

Tento spôsob hodnotenia môže priniesť obraz celkovom fungovaní a kvalite prostrednia v organizácii.

Postup pri realizácii mystery shopping:

• Treba zadefinovať čo chceme zisťovať. Napríklad čas obslúženia, vedomosti pracovníka o službe, zvorilosť pracovníka, prístup k neštandradným problémom.
• Je potrebné určiť časovú periódu počas ktorej budú dáta zbierané aby mali skutočnú vypovedajúcu hodnotu. Tie môžu byť zozbierané za mesiac ale i za pol rok v závislosti od intenzity poskytovania danej služby.
• Do dnotenia by malo byť zapojených čo možno najviac ľudí s požadovanou kvlaifikáciou, napríklad vrcholový manažmenť, špecialisti atď.
• Treba zostaviť kontrolný hárok pre mystery shoppers, do ktorého budú zaznamenávať pozorované informácie.
• Je vhodné použiť zozbierané informácie pre skutočný cieľ, nedovoliť vznik pochybností o špehovaní.

Treba brať do úvahy aj nedostatky tejto metódy, kedy zamestnanci, ak sa o monitorovaní dozvedia, môžu mať pocit prílišnej kontroly, špehovania. Ak mystery shopper nieje pozorný a správa sa podozrivo, zamestnanci ho môžu odhaliť a správať sa inak, čo pokazí konečný cieľ úlohy. Mysterry shoper môže byť tiež zaujatý a mať svoje postoje, ktoré niesú pri takomto pozorovaní vítané a môžu taktiež pokaziť konečný cieľ úlohy. V konečnom dôsledku môže byť externý špecialista z daného oboru drahý, čo treba brať do úvahy pri plánovaní metódy. Túto metódu môžeme v literatúre nájsť aj pod názvom silent shopping.

Brainstorming

Je metódou tvorby nápadov. Ide o kolektívnu metódu, kedy všetci jej účastníci besprostredne vyjadrujú svoje nápady a návrhy na riešenie určenej situácie.

Zásady brainstormingu:

• Prvou zásadou je zákaz kritiky nápadov, každý účastník má právo vyjadriť svoj návrh bez kritiky od ostatných.
• Druhá zásada je produkovať čo najviac nápadov, čím viac nápadov tým väčšia možnosť vyberať z nich najlepší, najlepšie nápady vznikajú ku koncu brainstormingu keď sa vyčerpajú nezaujímavé, ktoré však môžu viesť k tým najhodnotnejším.
• Tretia zásada spočíva z produkovania nápadov v kolektíve, pretože nápad jedného člena, môže podnietiť ďalšieho člena k inému nápadu.
• Štvrtou zásadou je rovnosť všetkých účastníkov s výnimkou človeka ktorý brainstorming vedie a zodpovedá zaň.

Postup brainstormingu podľa Mateidesa [3]:

• Vytvoriť skupinu účastníkov v počte 6 – 12 členov.
• Prizvať takých o ktorých je známe, že sú schopní byť nápadití, vynaliezaví a budú udávať tempo v uvádzaní námetov.
• Informovať účastníkov o téme tak, aby ich problém zaujal a aby sa k nemu vracali vo svojich myšlienkach.
• Na začiatku si skúsiť brainstorming na jednoduchom príklade aby sa odstránilo počiatočné napätie.
• Moderátor počas priebehu brainstormigu upozorňuje na dodržiavanie zásad.
• Námety moderátor zapisuje viditeľne pred účastníkov, aby sa mohli vzájomne inšpirovať.
• Záverečné hodnotenie námetov odborníkmi ktorí vylúčia nereálne námety . Celkový počet námetov, ktoré bývajú predmetom záverečných hodnotiacich úvah, býva okolo 10 – 15%.

Benchmarking

Benchmarking predstavuje nástroj zisťovania najlepších dosiahnutých hodnôt v danej problematike, kedy je možné podľa týchto hodnôt aj navrhnúť vhodné lepšie riešenie pre podnik. Pri tejto metóde sú indentifikované benchmarky, čo sú podľa Košturiaka referenčné body pre meranie najlepších výkonov a benchmarking je metodické porovnávanie procesov a výrobkov daného podniku s najlepšími podnikmi.

Benchmarkingové analýzy môžu podľa Košturiaka [8] predstavovať:

• Interný benchmarking – ide v podstate o pravidelné vyhodnocovanie (audit) vývoja výrobného systému – zlepšovanie alebo zhoršovanie vybraných ukazovateľov.
• Benchmarking zameraný na konkurenciu – porovnávajú sa vybrané ukazovatele s konkurentmi (priekopníkom v tomto smere bola firma Xerox).
• Benchmarking zameraný na priemyselné odvetvie (napr. Štúdia automobilových výrobcov od MIT – štíhla výroba – Womack, Ross).
• Benchmarking zameraný na najlepších na svete bez rozdielu odboru podnikania – globálny benchmarking zameraný na svetovú triedu.

Turek [9] odporúča pri benchmarkingu tento postup:

• Plánovanie
  • identifikovať na čo sa benchmarking použije,
  • indentifikovať s kým sa chce podnik porovnávať,
  • určiť vhodnú metódu ziskavania informáciia zrealizovať ju.
• Analýza
  • určiť rozdiel v sledovaných indikátoroch,
  • navrhnúť úroveň kvality sledovaných indikátorov (benchmarky).
• Integrácia
  • zverejniť výsledky benchmarkingu,
  • navrhnúť reálne ciele.
• Akcia
  • navrnúť plány na dosiahnutie cieľov (benchmarkov),
  • realizovať plány a monitorovať pokrok,
  • v prípade potreby upraviť benchmarky.
• Uvedenie do praxe
  • nové postupy ktoré viedli k dosiahnutiu benchmarkov, sa stávajú bežnou súčasťou práce.

Benchmarking je teda založený na učení sa od lepších. Nie je kreatívnou metódou o tvorení vlastných nápadov. Mal by byť pomocným nástrojom z metód manažérstva kvality. Pri benchmarkingu by mali byť dodržiavané určité zásady.

Nenadál [7] definuje zásady takto:

• Legálnosť – nevyžadovať interné informácie, obchodné tajomstvá.
• Vzájomná výmena – poskytnúť informácie o našej firme ktoré žiadame od porovnávanej firmy.
• Dôveryhodnosť – nešíriť získané informácie bez súhlasu druhej strany.
• Využitie – získané informácie by mali byť využívané k benchmarkingovému účelu, nie zneužívané.
• Príprava – benchmarking má byť plánovaný a patrične pripravovaný, je vhodné poskytnúť partnerom podklady aby sa mohli na benchmarking pripraviť.
• Ukončenie – ukončenie porovnávania a získavania informácií by malo prebiehať v dohodnutom termíne a k spokojnosti všetkých zúčastnených.

Added Value

Ide o metódu pridanej hodnoty, kedy sa skúma čo proces produktu dal. Prezentuje teda porovnanie vstupných a výstupných hodnôt, čím sa získa obraz o hodnote produktu.

Čím je pridaná hodnota vyššia, tým je prirodzene výsledný produkt kvalitnejší, pretože prinesie vyšší osoh. Pridaná hodnota môže predstaovať aj nulovú hodnotu, kedy sa pondniku nepodarilo svojou činnosťou prispieť k zveľaďovaniu produktu.

Cieľom organizácie, by mala byť maximalizácia pridenej hodnoty produktov.

Swot analýza

Turek [9] definuje swot analýzu ako „komplexnú metódu kvalitatívneho vyhodnocovania všetkých relevantných stránok fungovania organizácie“.

Touto analýzou definuje (hodnotí) organizácia svoje silné, slabé stránky, možnosti a ohrozenia. Silné stránky predstavujú v čom je organizácia dobrá, slabé hovoria o jej nedostatkoch. Možnosťami možno definovať také udalosti ktoré môže organizácia využiť a vyťažiť z nich. Pod hrozbami sú uvádzané vplyvy okolia na organizáciu. Pri identifikácii položiek pre jednotlivé stránky podniku môže byť veľmi efektívne využitá metóda brainstormingu.

Organizácia by sa mala zaoberať otázkami ako využiť silné stránky a možnosti vo svoj prospech a ako odstraňovať alebo znižovať slabé stránky a hrozby. Hlavným prínosom metódy je ohodnotenie súčasného a budúceho postavenia prostredníctvom veľkého množstva informácií. Hodnotenie swot analýzou môže viesť k výraznému skvalitneniu organizácie.

Dotazníková metóda

Je metódou zberu informácií písomnou formou, kedy respondenti odpovedajú na vopred pripravené otázky. Dotazník by mal byť premyslene zostavený, odborne overený a vhodne použitý.

Turek [9] odporúča takýto postup tvorby dotazníka:

• Určiť ciele dotazníka, určiť čo sa chceme dozvedieť.
• Vymedziť pre koho je dotazník určený, pre aký počet a typ respondentov a poznať ich charakteristiku.
• Navrhnúť položky dotazníka, zistiť čo a ako sa budeme pýtať.
• Overiť dotazník na skúšobnej vzorke, zistiť ako dlho trvá vypľňanie dotazníka, či sú položky primerané, upraviť také otázky na ktoré respondenti často odpovedali „neviem“.
• Dať vyplniť dotazník respondentom, pred samotným vypĺňaním je vhodné požiadať o pravdivosť, zodpovednosť, pozornosť, informovať na čo budú zozbierané dáta použité, dať návod na vypĺňanie.
• Analyzovať a triediť získané údaje.

Chráska [10] definuje tieto najdôležitejšie požiadavky pri konštrukcii dotazníka:

• položky musia byť zrozumiteľné, treba brať ohľad na to, akým respondentom je dotazník určený,
• formulácia položiek musí byť zrozumiteľná, nesmie nastať situácia kedy ju respondent môže chápať viacerými spôsobmi,
• ak sú formulované otázky, kde si dotazujúci pýta odpoveď na otázku prečo, je vhodné aby bola otázka preskúmaná výskumníkom,
• dotazník by nemal byť rozsiahly a mal by zisťovať len také údaje, ktoré nieje možné zistiť iným spôsobom,
• otázky by nemali byť sugestívne, to znamená nemali by svojou formuláciou nabádať ako má byť na ne odpovedané,
• úspech dotazníka zabezpečí motivácia respondentov, ktorí sú ochotní pravdivo odpovedať na položky,
• dotazník by mal obsahovať pokyny k vypĺňaniu,
• treba dbať na to aby získané údaje boli vyhonotiteľné a spracovateľné,
• dotazník by mal začínať jednoduchými otázkami, najdôležitejšie položky by sa mali umiestniť do stredu dotazníka.

Metóda pozorovania

Spočíva v sledovaní a skúmaní rozličných situácií, javov, predmetov, prostredia. Pozorovateľ by mal byť sústredený, mal by vedieť čo bude pozorovať, prečo bude pozorovať a ako. Dôležitými parametrami pozorovania sú objektívnosť, systematickosť a dôslednosť aby nedošlo k skresleniu a nedôverihodnosti sledovaných informácií. Existuje pozorovanie štuktúrované a neštuktúrované.

Štruktúrované pozorovanie O štruktúrované pozorovanie ide vtedy, ak pozorovateľ presne vie čo bude pozorovať a je na to pripravený. Takémuto pozorovaniu predchádza príprava a plánovanie, prípadne osvojenie si pozorovanej problematiky. Pripravuje sa pozorovacia tabuľka do ktorej sú vpísané všetky možné alternatívy ktoré môžu pri pozorovaní nastať. Pre lepšie štatistické vyhodnocovanie sa môžu používať posudzovacie škály, kedy sa pozorovateľ prikláňa určitou váhou k názorom. Často sa používa numerická škála kedy vyjadruje svoj názor určitým číslom. Pre objektívnosť pozorovania je vhodné ak pozorujú viacero nezávislých pozorovateľov.

Neštruktúrované pozorovanie Spočíva v pozorovaní bez predpripravených cieľov a hárkov, kedy si pozorovateľ až v priebehu pozorovania určí čo bude pozorovať podľa situácií ktoré nastanú. Takéto pozorovanie sa vykonáva ak sa ide pozorovať niečo po prvý krát alebo z iného hľadiska.

Analýza záznamov

Ide o analyzovanie záznamov nameraných benchmarkingovou metódou od oslovených organizácií.

Použitie metódy:

• ekonomické triedenie porovnávaných údajov,
• analyzovanie ukazovateľov výkonnosti,
• triedenie informácií z rozličných zdrojov,
• odhaľovanie príčin problémov.

Metóda pomáha k vytvoreniu základu informácií voči ktorému sú porovnávané iné informácie, zväčša organizácie ktorá chce zistiť svoj stav.

Histogram

Namerané dáta môžeme prezentovať vo veľmi prehľadnej forme prostredníctvom histogramu početností. Chráska [10] ho definuje takto: „Histogram je stĺpcový diagram, kedy na vodorovnú os x zobrazujeme namerané hodnoty a na zvislú os y početnosť nameraných hodnôt.“

Šírka stĺpcov histogramu zodpovedá šírke intervalu a ich výška početnosti hodnôt v danom intervale. Histogrammi možno prezentovať dáta pri analýze spôsobilosti procesov.

Box-plot

Alebo krabicový graf predstavuje grafickú metódu prezentácie dát pomocou mediánu a kvartilu. Medián je stredná hodnota. Chráska [10] o nej hovorí „ako o hodnote ktorá oddeľuje polovicu vyšších hodnôt od polovice nižších“. Kvartily poznáme horný a dolný. Dolný kvartil je hodnota, ktorá oddeľuje štvrtinu najmenších hodnôt a horný kvartil je je hodnota, ktorá oddeľuje štvrtinu najvyšších hodnôt.

Kvartilový graf nám zobrazuje informácie o najvyššej a najnižšej nameranej hodnote, vymedzuje horný a dolný kvartil ktorý určuje horná a spodná hrana krabice grafu. Medián nájdeme odelený vodorovnou čiarou v krabici. Krabica grafu má takú šírku, aká je početnosť v súbore dát. Tieto grafy sú vhodné pre porovnávanie nameraných súborov dát.

Koláčový diagram

Populárny spôsob vizuálneho prezentovania údajov ako efektívny prostriedok na znázornenie veľkosti individuálnych častí k ostatným častiam a celku. Využíva sa najmä pri prezentácii štatistických údajoch, výsledkoch ankiet a na získanie prehľadného obrazu o analyzovanej situácii.[3]

Zostrojenie koláčového diagramu:

• Zozbieranie údajov.
• Sčítanie všetkých hodnôt, tie dohromady predstavujú celý graf.
• Prepočítanie percentuálneho podielu získaných hodnôt.
• Prepočítanie rozsahu stupňov kružnice diagramu pre každú hodnotu ktorú chceme prezentovať.
• Zostrojenie diagramu.

Stĺpcový graf

Ide o graf ktrorý pozostáva zo stĺpcov vyjadrujúcich počet dosiahnutia určitých hodnôt kotoré chceme porovnávať. Šírka stĺpcov je rovnaká

Stĺpcové diagramy môžu byť užitočnou pomôckou na pochopenie skúmaného objektu. Môžu nám zobraziť objekt, ktorý podlieha nášmu záujmu a poskytnúť pohľad na skúmané procesy. [3]