Informačný systém
Obsah
Definícia informačného systému
Informačné systémy možno deliť z dvoch hľadísk, ktoré odborná literatúra vymedzuje. V širšom chápaní rozumieme informačným systémom systém na zabezpečovanie informácií potrebných na riadenie, a v užšom chápaní je to označenie systému programov pre prácu s údajmi. V širšom význame ide o spracovanie, prenos, uchovávanie, zhromažďovanie, výber a distribúciu údajov pre potreby riadiaceho subjektu. V užšom význame je hlavnou úlohou spracovanie údajov, ktoré vznikajú v organizácii, ale nerieši problémy týkajúce sa ďalšej úpravy údajov. Preto možno označiť spracovanie údajov iba ako jeden z podsystémov informačného systému. Informačný systém pozostáva z ľudí, technických a programových prostriedkov na zabezpečenie zhromažďovania, prenosu, spracovania, distribúcie, ukladania, výberu a prezentácie informácií pre potrebu riadiacich pracovníkov tak, aby mohli vykonávať svoje riadiace funkcie vo všetkých zložkách riadiaceho systému. Zložkami informačného systému sú:
- zhromažďovanie údajov,
- výber údajov,
- spracovanie údajov,
- prenose údajov,
- prezentácia údajov,
- archivácia údajov,
- distribúcia údajov.
Veľmi dôležitou časťou informačného systému je automatizovaný informačný systém, ktorý je zaisťovaný prostriedkami výpočtovej techniky. Hlavným cieľom informačného systému je aj dosiahnutie čo najvyššej kvality, v čo najkratšom čase a za čo najnižšie náklady. Informačný systém v súčasnosti významne ovplyvňuje reálne ľudské poznanie v rôznych sférach existencie. Jednotlivec pre svoj spôsob riadenia a svoje rozhodovanie potrebuje nové informácie, ktoré mu musia byť poskytované neustále, potrebnom množstve a kvalite.[4] K. Kačír [5] definuje informačný systém takto: „Informačný systém môže byť definovaný ako procedúry, metodológie, organizácie, prvky technického a programového vybavenia potrebné na ukladanie a výber vybraných dát podľa požiadaviek riadenia podniku.“ M. Kokles [6] zase definuje informačný systém: „Sieť informačných prúdov zistených a zakreslených pre príslušné skupiny rozhodnutí tvorí sysém. Každá sieť je sústredená na informačné prúdy, každú takúto sieť možno nazvať informačným systémom.“ Jadrom informačného systému je podľa neho skupina rozhodnutí, ktoré majú tieto tri vlastnosti:
- spoločnú oblasť, ktorej sa rozhodnutia týkajú,
- rovnaké časové parametre rozhodovacieho procesu,
- podobné požiadavky na informácie pre rozhodovací proces.[5]
História informačných systémov
Na začiatku komerčného využitia výpočtovej techniky stáli v 60. rokoch minulého storočia autonómne aplikácie. Problémy, ktoré tieto aplikácie sprevádzali, viedli v 70. rokoch k vzniku prvých systémov riadenia bázy dát a dátových modelov, ktoré umožnili vzájomné využívanie dát. Postupne sa pre súbor aplikácií obsahujúcich podnikové data, vrátane týchto dát, zaužíval pojem informačný systém. Počas 70. až 90. rokov 20. storočia sa použitie informačných systémov rozširovalo do rôznorodých oblastí. Zdokonaľoval sa softvér aj hardvér, hlavná filozofia systémov však bola de facto nemenná. V druhej polovici 90. rokov minulého storočia však dochádza k masovému rozšíreniu internetu, pretože počítače sa už dávno nevyužívajú len na spracovanie dát, ale predovšetkým na správu dát. Netrvalo dlho a internet prerástol aj do sféry informačných systémov. Tie začínajú byť nielen obsahovo integrované, ale na druhej strane aj teritoriálne distribuované – hovoríme o integrovano-distribuovaných systémoch. Do popredia sa dostávajú takzvané portálové riešenia, ktoré môžeme charakterizovať ako informačný system, ktorého vstupnou bránou je webová aplikácia – internetový portál. Najväčšie zmeny v rámci informačných systémov sa udiali počas 90. rokov. Nešlo pritom len o zlepšenie celkovej dostupnosti technických hardvérových prostriedkov, ktoré navyše charakterizoval trvalý trend zvyšovania rýchlosti, rastúcej kapacity pamätí, či skvalitnenie používateľského rozhrania.[6]
Zložky informačného systému
Základné zložky informačného systému sa delia na 6 častí a možno ich popísať nasledovne (Obr. 1).
Podsystém zhromažďovania údajov zahŕňa:
- zhromažďovanie údajov pomocou rozličných zariadení a prostriedkov a záznam na príslušné pamäťové médium,
- kontrolu správnosti údajov.
Podľa miesta vzniku a miesta zhromažďovania údajov rozlišujeme centralizované a decentralizované zhromažďovanie.
Pri centralizovanom zhromažďovaní údajov ide o to, že údaje sa na prvotných dokladoch odovzdávali mimo podniku, kde sa uskutočnil ich záznam na príslušné médium pre vstup do počítača a v súčasnosti sa uplatňuje veľmi málo. Decentralizované zhromažďovanie údajov spočíva v tom, že údaje sa z prvotných dokladov zaznamenajú prostredníctvom technických prostriedkov na príslušné pamäťové médium priamo v podniku (alebo mieste) ich vzniku. Podsystém prenosu údajov predstavujú fyzický alebo elektronický presun zaznamenaných údajov na miesto ich uchovania, prípadne spracovania. Podsystém pamätania a uchovávania údajov zabezpečuje zapamätanie a uchovávanie údajov, ktoré vstúpili do systému a budú sa spracovávať. Zapamätanie a uchovávanie údajov sa musí riešiť tak, aby bol umožnený ich výber na ďalšie spracovávanie. Podsystém spracovanie údajov zabezpečuje funkčné spracovanie údajov vytýčené cieľom spracovania. Spracovanie údajov zahŕňa aktualizáciu údajov, ich agregáciu a výpočty, ktoré treba urobiť, aby sa dosiahol požadovaný výsledok. Výsledkom spracovania údajov sú výstupné informácie. Podsystém prezentácie a distribúcie zabezpečuje prezentáciu informácií vo vhodnej forme a ich distribúciu na príslušné riadiace miesta v určených termináloch. Aby informačný systém mohol racionálne plniť svoje poslanie, musí byť zabezpečený zo stránky:
- personálnej (kvalifikovaní pracovníci),
- technickej (výpočtová a ostatná technika),
- programovej (software),
- organizačnej (opatrenia na praktické využitie informačného systému).
Informačné systémy musia spĺňať niektoré základné požiadavky odrážajúce ich kvalitu. Medzi ne patrí hlavne potreba aby informácie zodpovedali podstate a potrebám jednotlivých stupňov riadenia. Ďalej frekvencia a rýchlosť získavania informácií musia umožňovať ich efektívne využívanie pri rozhodovaní, kanály odovzdávania informácií sa musia prispôsobiť organizačnej štruktúre zohľadnením požiadavky najkratšej cesty medzi odosielateľom a príjemcom. Pri odovzdávaní informácií sa treba podľa možnosti čo najviac vyhýbať sprostredkujúcim článkom, ktoré informácie deformujú a narúšajú. Formy prezentácie informácií musia byť komunikatívne a prispôsobené možnostiam ich pochopenia zainteresovanými príjemcami. V neposlednom rade musí informačný systém plniť integračnú funkciu a navzájom prepájať všetky vnútropodnikové útvary a zabezpečovať spätnú väzbu, musí byť schopný dostatočne sa prispôsobovať meniacim sa podmienkam vo vnútornom i vonkajšom prostredí firmy.[7]
Súčasné IS
V súčasnej dobe je využitie informačných systémov veľmi rôznorodé a využívajú sa vo všetkých sférach, počnúc výrobou až po bankovníctvo. Medzi základné informačné systémy patrí napríklad IS podniku SAP, redakčný systém CMS alebo výukový systém LMS. Informačný systém SAP - SAP produkty sú podnikové a medzipodnikové softvérové riešenia založené na systéme klient – server a architektúre podporujúcej Internet. SAP systém R/3 je rozsiahly programový model otvorený distribuovaný trojvrstvový systém:
- databázový server (stredisko – správa dát),
- aplikačný server (stredisko – správa aplikácií),
- X – terminál server (správa prezentácií, klientov).
pričom jednotlivé vrstvy môžu byť kdekoľvek na svete, spojenie (WAN) je bezpečné a môže byť aj cez Internet, čo sa v súčasnosti najviac využíva. V prípade potreby pri malých podnikoch, či organizáciach môže byť nakonfigurovaný ako jednostupňový centrálny, resp. dvojstupňový.[9] Redakčný systém CMS - Redakčný systém (Content Management System) umožňuje pridávať a aktualizovať obsah priamo na web stránke bez vedomosti programovacieho jazyka. Formátovanie textu a vkladanie obrázkov je podobné ako v programe Word. Redakčný systém (CMS) charakterizuje najvyšší komfort používateľského prostredia s intuitívnym ovládaním a online pomocníkom. Na svete je niekoľko stoviek redakčných systémov avšak medzi najpoužívanejšie patrí Drupal, WordPress, Joomla!, Typo3.[10] Výukový systém LMS – je riadiaci výukový systém, teda aplikácia ktorá rieši administratívu a organizáciu výuky v rámci e-learningu. LMS sú aplikácie ktoré v sebe zahrňujú najrôznejšie online nástroje pre komunikáciu a riadenie štúdia (fórum, nástenka, chat, evidencia atd.) a súčasne sprístupňujú študentom učebné materiály. LMS aplikácií je niekoľko, od jednoduchých až po rozsiahle komerčné aplikácie (Adobe Connect, Fronter). Medzi obľúbený systém patrí voľne šíriteľný Moodle, ktorý využíva mnoho vysokých škôl na Slovensku[11].
Informačné technológie využívané pre realizáciu IS
V dnešnej dobe môžeme byť svedkami odlišného zmýšľania ľudí na internete. Už neberú internet ako prostredie pasívneho získavania informácií, ale už ako prostredie v ktorom je možná vzájomná interakcia. Dva najskloňovanejšie termíny z oblasti informačných technologií sa v ostatnom období stal Web 2.0 a HTML5. V nasledujúcich kapitolách sa snažím priniesť bližšie informácie práve o nich.
Web 2.0
Termín Web 2.0 prvý krát použil Eric Knorr, výkonný redaktor časopisu InfoWorld, v decembri roku 2003 v jeho článku „2004 – Rok Webových služieb―, kde Knorr písal o prichádzajúcej obchodnej revolúcii v IT priemysle. Web2.0 označuje novú generáciu webového vývoja, designu a služieb, ktoré sú charakteristické viacsmerným komunikačným tokom - t.j. aj od užívateľa k webovej doméne, medzi doménami navzájom, medzi zariadeniami a pod. Interaktivita sa stala kľúčovým pojmom, vďaka ktorému sa postupne stráca hranica medzi profesionálnymi a laickými tvorcami webového obsahu. Momentálnym trendom a cieľom Web 2.0 je dosiahnutie čo najväčšej podobnosti webovej aplikácie s aplikáciou desktopovou. Spomedzi internetových aplikácií Webu 2.0 sú najznámejšie predovšetkým pojmy blog, sociálna sieť a wiki. Prostredníctvom wiki, blogu, či sociálneho sieťovania sa každý užívateľ stáva tvorcom obsahu. Môže jednoducho vytvárať svoj elektronický denník, stretávať nových ľudí podľa príbuznosti záujmov, zdieľať poznatky, videá, fotografie a budovať osobné väzby. Stránky Webu 2.0 si našli uplatnenie v rôznych odvetviach, či už je to internetové finančníctvo, vzdelanie, sociálna práca a nechýba rovnako využitie vo vládnom sektore. Stránky, ako Twitter, YouTube, Facebook a iné, pomáhajú poskytovať možnú cestu pre občanov, ktorý sa chcú spojiť s činiteľmi vo vyššom vládnom postavení, čo bolo pred tým takmer nemožné. Novinkou medzi pojmami je termín Web 3.0. ktorý naväzuje na Web 2.0 a je označovaný ako ďaľšia fáza vývoja webu, vrátane jeho architektúry a aplikácií. Termín Web 3.0 je však ešte pomerne nový a zatiaľ nepanuje zhoda v tom čo by mal označovať. Základom nového vývoja webu by však mali byť prvky ako prístup k aplikáciam cez rôzne komunikačné nástroje ako sú mobilné telefóny, PDA a podobne, „inteligentné aplikácie“ so schopnosťou uvažovania a učenia sa, alebo prvky Sémantického webu (RDF, RSS)[12].
HTML5
HTML5 a súvisiace technológie sú budúcnosťou dnešného webu. Namiesto používania veľkého množstva nezrozumiteľného programového kódu, ktorým sa dnes snažíme docieliť často aj jednoduché funkčnosti webových aplikácií, môžeme používať nové a moderné prvky a vytvoriť tak web omnoho zaujímavejším, krajším a jednoduchším miestom pre všetkých. Najnovšia verzia HTML jazyka zaručuje nový zážitok pri práci s webom a to napríklad aj takýmto spôsobom:
- natívne prehrávať video a audio, ovládať ho z klávesnice a jednoducho ním na stránke manipulovať akýmkoľvek spôsobom,
- používať formulárové prvky s bohatšími možnosťami - napr. na výber farby, kalendárové prvky, automaticky sa dopĺňajúce textové polia a pod.,
- vytvárať oblé hrany, farebné prechody a prvky vrhajúce tieňe bez použitia obrázkov,
- pristupovať na lokálny úložný priestor v počítači, a používať tak webovú aplikáciu aj bez pripojenia k internetu,
- zisťovať geografickú polohu užívateľa a automaticky natáčať stránku podľa natočenia používaného zariadenia (mobilu, tabletu, notebooku, ...),
- hrať počítačové hry ktoré už nevyžadujú dodatočnú inštaláciu žiadneho zásuvného modulu do prehliadača,
- používať 3D grafiku a akýkoľvek font (typ písma),
- ovládať webovú aplikáciu technikou Drag and Drop (možnosť chytiť a presunúť objekty) a to aj na zariadeniach ovládaných dotykom,
- používať vo webovej aplikácii súbory z počítača rovnako ako z akejkoľvek inej aplikácie[13].
