Riadenie toku materiálov pomocou logistiky

	Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta Mechatroniky
	Riadenie toku materiálov pomocou logistiky Bakalárska práca

Autor:	Martin Mazán
Pedagogický vedúci:	Ing. Radoslava Striežencová
Študijný odbor:	Manažérstvo kvality produkcie
Akademický rok	2010/2011

Obsah práce

1.	Logistika
2.	Konkrétna náplň logistiky obehových procesov
3.	Logistické reťazce

Abstrakt Táto práca sa zaoberá tokom materiálu od nákupu režijných a výrobných materiálov cez skladovanie až po výdaj materiálu do výrobnej haly. V prvých troch kapitolách je definovaný pojem logistika, popísané základné logistické funkcie, systémy a reťazce. V nasledujúcej časti sú zmienené teoretické poznatky zo súčasnej situácie vo vybranom podniku. V závere práce sú zosumarizované určité návrhy odporučenia, ktoré by firma v budúcnosti mohla aplikovať.

Abstract This work deals with the flow of material from the purchase of materials and production overheads through storage to issue material to the production hall. In the first three chapters of the logistics concept is defined, described the basic logistics functions, systems and chains. In the following are mentioned theoretical knowledge of the current situation in selected enterprises. In conclusion, some suggestions are summarized recommendations that the company would in future apply.

Úvod

Logistika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá fyzickými tokmi materiálu od dodávateľa k zákazníkovi a tiež informačnými tokmi. Najprudší rozvoj logistiky bol zaznamenaný v druhej polovici minulého storočia a bol spôsobený predovšetkým rýchlym rozvojom technológií a to hlavne technológií informačných. S rozvojom technológií ide ruka v ruke aj rozvoj a zrýchlenie logistických procesov. V bakalárskej práci s názvom „Riadenie toku materiálov pomocou logistiky“ sa budem zaoberať predovšetkým tokom materiálu od nákupu materiálu cez skladovanie až po výdaj materiálu do výroby.

Cieľom tejto práce je zanalyzovať súčasný stav spomínaných produkčných procesov vo firme Delta electronics a na základe poznatkov z teoretickej časti práce navrhnúť zlepšenia, ktoré by v budúcnosti mohli zvýšiť efektivitu týchto procesov. Na začiatku práce sa zoznámime s pojmami ako logistika, materiálový tok, logistické funkcie, logistické reťazce, logistické systémy atď. Ďalej si uvedieme popis súčasného stavu vo vybranom podniku, kde rozoberieme rôzne produkčné procesy. Nakoniec sme načrtli určité návrhy na zlepšenie týchto procesov, ktoré by v budúcnosti mohli byť aplikované.

Logistika

Pojem a vývoj logistiky

Existuje celá rada definícií vzťahujúcich sa k pojmu logistika. Stručne sa dá povedať ,že logistika sa zaoberá pohybom materiálu z miesta vzniku do miesta spotreby a s tým súvisejúcim informačným tokom. Týka sa všetkých komponentov obehového procesu ,to znamená predovšetkým dopravy, riadenia zásob, manipulácie s materiálom, balenia, distribúcie a skladovania. Zahrňuje tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy. Ich úlohou je zaistiť správne materiály na správnom mieste, v správnom čase, v požadovanej kvalite, s príslušnými informáciami a s odpovedajúcim finančným dopadom.

V histórií používali pojem logistika najskôr grécki filozofovi , neskôr sa vyskytoval v aritmetike a znamenal praktické počítanie s číslami [8]. Už od 9. storočia je potom možné stretnúť sa s týmto pojmom vo vojenstve. Logistika zaisťovala rôzne potreby vojska, zásobovanie potravou, zbraňami, muníciou, logistickí dôstojníci pripravovali vojenské akcie, kontrolovali pohyby vojenských jednotiek a podobne. Ako predmet skúmania sa logistika objavuje až na počiatku 20. storočia, a to v súvislosti s podporou obchodnej stratégie podniku dosahovaním užitočnej hodnoty času a miesta.

Výrazná pozornosť sa začala venovať logistike po druhej svetovej vojne, na začiatku predovšetkým v USA. Efektívna distribúcia a zásobovanie významne prispeli k úspechu spojencov. Zásobovacie problémy viedli k širokému používaniu matematických metód pre riešenie procesov so zásobovaním spojených. Tieto metódy našli svoje uplatnenie po vojne v podnikovej logistike, či už sa jedná o určenie optimálneho množstva produkcie, rozmiestnenie skladov, alebo problémy spojené s dopravou a inými nákladmi.

Dôvodov k uplatneniu logistiky v hospodárskej sfére bol celý rad. Predovšetkým bolo nutné riešiť stále zložitejšie výrobné a distribučné procesy. Bolo treba zaistiť náväznosť jednotlivých dielčích procesov tak, aby boli efektívne využité všetky kapacity. Stále náročnejšie boli požiadavky na dopravu. Optimalizácia zásobovania mohla znížiť prostriedky v zásobách viazané [8]. Význam logistiky neustále rastie spolu s narastajúcou globalizáciou. Firmy sú vystavované silným konkurenčným tlakom a logistika má v tejto situácií strategické postavenie. Napomáha zdokonaleniu zákazníckeho servisu, na ktorý je od počiatku deväťdesiatych rokov kladený dôraz predovšetkým. Umožňuje znižovanie nákladov a tým dosahovanie vyšších ziskov. Účinnosť logistiky sa zvyšuje s rozvojom informačných technológií. Pre úspešnosť logistiky je veľmi dôležitý systémový prístup. Pochopenie vzájomných súvislostí hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti systému ako celku [8].

Existuje celá rada definícií vzťahujúcich sa k pojmu logistika. Stručne sa dá povedať ,že logistika sa zaoberá pohybom materiálu z miesta vzniku do miesta spotreby a s tým súvisejúcim informačným tokom. Týka sa všetkých komponentov obehového procesu ,to znamená predovšetkým dopravy, riadenia zásob, manipulácie s materiálom, balenia, distribúcie a skladovania. Zahrňuje tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy. Ich úlohou je zaistiť správne materiály na správnom mieste, v správnom čase, v požadovanej kvalite, s príslušnými informáciami a s odpovedajúcim finančným dopadom. V histórií používali pojem logistika najskôr grécki filozofovi , neskôr sa vyskytoval v aritmetike a znamenal praktické počítanie s číslami [8].

Už od 9. storočia je potom možné stretnúť sa s týmto pojmom vo vojenstve. Logistika zaisťovala rôzne potreby vojska, zásobovanie potravou, zbraňami, muníciou, logistickí dôstojníci pripravovali vojenské akcie, kontrolovali pohyby vojenských jednotiek a podobne. Ako predmet skúmania sa logistika objavuje až na počiatku 20. storočia, a to v súvislosti s podporou obchodnej stratégie podniku dosahovaním užitočnej hodnoty času a miesta. Výrazná pozornosť sa začala venovať logistike po druhej svetovej vojne, na začiatku predovšetkým v USA. Efektívna distribúcia a zásobovanie významne prispeli k úspechu spojencov. Zásobovacie problémy viedli k širokému používaniu matematických metód pre riešenie procesov so zásobovaním spojených. Tieto metódy našli svoje uplatnenie po vojne v podnikovej logistike, či už sa jedná o určenie optimálneho množstva produkcie, rozmiestnenie skladov, alebo problémy spojené s dopravou a inými nákladmi.

Dôvodov k uplatneniu logistiky v hospodárskej sfére bol celý rad. Predovšetkým bolo nutné riešiť stále zložitejšie výrobné a distribučné procesy. Bolo treba zaistiť náväznosť jednotlivých dielčích procesov tak, aby boli efektívne využité všetky kapacity. Stále náročnejšie boli požiadavky na dopravu. Optimalizácia zásobovania mohla znížiť prostriedky v zásobách viazané [8].

Význam logistiky neustále rastie spolu s narastajúcou globalizáciou. Firmy sú vystavované silným konkurenčným tlakom a logistika má v tejto situácií strategické postavenie. Napomáha zdokonaleniu zákazníckeho servisu, na ktorý je od počiatku deväťdesiatych rokov kladený dôraz predovšetkým. Umožňuje znižovanie nákladov a tým dosahovanie vyšších ziskov. Účinnosť logistiky sa zvyšuje s rozvojom informačných technológií. Pre úspešnosť logistiky je veľmi dôležitý systémový prístup. Pochopenie vzájomných súvislostí hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti systému ako celku [8].

Systémové poňatie logistiky

Toto poňatie vychádza z predpokladu, že riešenie jednotlivých dielčích opatrení na úseku celého logistického reťazca nevedie k optimálnemu riešeniu, ale že je treba dosiahnuť toho, aby jednotlivé časti boli podriadené vyššiemu celku, systému [8].

Funkcie logistiky

Globálnou funkciou logistiky je zabezpečovanie optimálneho toku služieb a výrobkov na všetkých dielčích úrovniach (nákup, skladovanie, plánovanie a riadenie výroby, riadenie zákazok, doprava, podnikové plánovanie hmotných tokov).

Logistické funkcie bývajú väčšinou štruktúrované do štyroch úrovní:

• strategické: dlhodobo platné rozhodovanie o zdrojoch a postupoch
• dispozičné: krátkodobé rozhodovanie o spôsobe uspokojenia vzniknutých potrieb
• administratívne: sú to informačné procesy, vystavovanie a evidovanie dokladov
• operatívne: realizácia hmotnej stránky logistických reťazcov podľa dispozícií alebo príkazov z nadriadených úrovní [5]

Ciele logistiky

Logistické ciele musia byť odvodzované od podnikovej stratégie a od podnikových cieľov. Cieľom logistických činností je optimalizácia logistických výkonov s ich komponentmi – logistickými službami a logistickými nákladmi [1] .

Logistické služby

Prvky logistických služieb sú:

• dodací čas (lehoty)- vyjadruje dobu od odovzdania objednávky zákazníkom po okamžik, kedy je tovar u zákazníka,
• dodacia spoľahlivosť- dodržiavanie lehôt objednávok,
• dodacia pružnosť (flexibilita) – vyjadruje schopnosť pružne reagovať na požiadavky zákazníka,
• dodacia kvalita – vyjadruje presnosť, podľa spôsobu, množstva a stavu objednaného výrobku [1].

Logistické náklady

Logistické náklady sa dajú rozdeliť do piatich nákladových blokov:

• náklady na riadenie a systém- náklady na formovanie, plánovanie a kontrolu hmotných tokov, výrobných programov, riadenie výroby atď.,
• náklady na zásoby- vznikajúce udržiavaním zásob a viazaním kapitálových prostriedkov pre ich financovanie, poistenie, straty a znehodnotenie,
• náklady na skladovanie- skladovacie kapacity, uskladňovacie a vyskladňovacie procesy,
• náklady na dopravu- vnútropodniková a mimo podniková doprava, náklady s ňou spojené (energie, palivá, atď.),
• náklady na manipuláciu- náklady na balenie, manipulačné procesy, etikety, atď.

K dosiahnutiu optimalizácie logistických výkonov je možné zvoliť :

• sledovanie optimálneho stupňa logistických služieb,
• sledovanie žiaduceho stupňa logistických služieb pri minimalizácii logistických nákladov nutných k jeho dosiahnutiu [1].

Logistické systémy

Ako už bolo naznačené, logistika je systémovo orientovaná disciplína. Jednotlivé články systému sú na sebe závislé, nadväzujúce, dávajú spätnú väzbu a tvoria jeden celok. Logistika predpokladá systémové myslenie a systémový prístup. Preto tiež logistický prístup sleduje celkové riešenie problému. Nesleduje jednotlivé činnosti samostatne, ale analyzuje hospodárnosť celkového priebehu materiálového pohybu. Zmyslom logistiky je dosiahnuť konečný synergický efekt, čo je celkový efekt systému vznikajúci vzájomným pôsobením častí systému. Pojem systém je chápaný ako účelovo definovaná množina prvkov- elementov a množiny väzieb- relácií medzi nimi, ktoré spolu určujú vlastnosti, funkcie a ciele systému ako celku. Logistický systém môžeme považovať za multisystém, pretože zahrňuje viac podsystémov. Jednotlivé systémy sa nedajú skúmať jednotlivo, ale len z pohľadu synergického efektu [7].

Logistický multisystém je vymedzený nasledovne:

• systém technicky- technologický- ako dynamický systém umožňujúci premiestňovať osoby a veci.
• systém riadenia- účelné pôsobenie vedúceho systému na systém technický- technologický určené k vyvolaniu takého stavu, ktorý vedie k dosiahnutiu konečného efektu s minimálnou potrebou času s čo najvyššou možnou hospodárnosťou.
• systém informačný- získava, spracováva, prenáša a uchováva informácie pre potreby systému riadenia.
• systém komunikačný- je sústavou technických prostriedkov a zariadení prenosovej, organizačnej, automatizačnej a výpočtovej techniky a ľudí, slúžiacich potrebám informačného systému [6].

Logistický multisystém nie je statický, ale dynamický- vyvíjajúci sa v čase. Vďaka reakciám na spätné väzby sa snaží dosahovať efektívnejšieho chovania. Medzi jeho ďalšie znaky patrí schopnosť samo organizovať sa- teda zlepšovať vlastnú štruktúru a organizáciu, samo opravovať sa- v prípade potreby nahradiť svoje už nevyhovujúce prvky a väzby. Je to systém otvorený- založený na výmene informácií s okolím. Prvky logistického systému môžu byť ako zákazníci, od ktorých multisystém prijíma požiadavky a uspokojuje ich akceptovaním hľadiska kvality a včasnosti, tak aj dodávatelia, prípadne poskytovatelia logistických služieb. V obidvoch prípadoch môžu byť zákazníci i dodávatelia integrovaní do logistického multisystému, pokiaľ sa napr. podieľajú na vývoji, montáži či kontrole výrobku. V tomto prípade sú považovaní za prvky logistického multisystému. Logistický systém má zákaznícky orientované chovanie. Dodávateľské podsystémy sa v ňom musia prispôsobiť odberateľským podsystémom [6].

Inštitucionálne vymedzenie logistických systémov

V prípade inštitucionálneho pohľadu rozlišujeme systémy podľa druhu a počtu inštitúcií, ktoré sa v systéme vyskytujú. V náväznosti na národohospodárske delenie úrovní agregácie, si môžeme definovať mikro-, makro-, a medzilogistiku.

• systémy makrologistiky- riešia všetky logistické reťazce, ktoré sú potrebné k zaisteniu určitého produktu a jeho následného dodania konečnému zákazníkovi.
• systémy mikrologistiky- sú logistické systémy jednotlivých verejnoprávnych a súkromných organizácií [5].

Podľa druhu organizácií vo vzťahu k ich cieľom patrí medzi mikrologistické systémy :

• vojenská logistika
• logistika v zdravotníctve
• logistika ostatných organizácií
• logistika organizácií s hospodárskou činnosťou- podniková logistika

Podniková logistika sa dá ďalej deliť podľa účelu organizácie na :

• priemyslovú logistiku
• logistiku obchodu
• logistiku služieb

Priemyslová logistika a logistika obchodu sa ďalej štepí na logistiku vnútropodnikovú a medzipodnikovú . U logistiky služieb rozlišujeme, či je poskytovanie logistických služieb hlavnou úlohou organizácie- (špedície) , potom sa jedná o podniky logistických služieb. Pokiaľ je logistický výkon iba druhotným výkonom, ktorý ma zabezpečiť naplnenie hlavného cieľa ( v prípade priemyslových, obchodných podnikov alebo bánk), jedná sa o logistiku služieb ostatných podnikov [5].

• systémy medzilogistiky- leží medzi makrologistickými a mikrologistickými systémami. Ich funkcie sa nedajú vymedziť výhradne mikro- alebo makrologisticky. Tieto systémy operujú na úrovni spolupracujúcich organizácií.

V prípade medzilogistických systémov sa pri delení zohľadňujú podniky spolupracujúce pri naplňovaní logistických služieb- do úvahy pripadá kooperácia medzi podnikmi zasielateľských služieb (napr. užitie spoločného systému prerozdeľovania tovaru medzi zasielateľmi z rôznych či rovnakých odborov). U podnikov logistických služieb sa môže jednať o spoluprácu medzi špedičnými organizáciami orientovanými na určitý región, alebo podniky zaoberajúce sa určitým typom dopravy (diaľničnou nákladnou prepravou a železnicou) Existuje aj varianta spolupráce medzi podnikmi logistických služieb a zasielateľskou organizáciou (zasielateľ poverí podnik logistických služieb poslaním produktov) [5].

Funkčné vymedzenie logistických systémov

Pri riešení materiálových tokov vzniká zložitý problém, kedy je nutné vytvoriť ucelený reťazec, ktorý dáva do vzájomných vzťahov nákup- výrobu- dopravu- sklady- spotrebiteľa. Z funkčného hľadiska sa teda logistické systémy dajú vymedziť podľa jednotlivých fáz materiálového toku v podniku.

Z hľadiska logistickej systematiky rozoznávame nasledujúce systémy:

• Zásobovacia (nákupná, opatrovacia) logistika
• Výrobná logistika
• Odbytová logistika
• Logistika likvidácie a recyklácie odpadu

Vyššie zmienená systematizácia je charakteristická pre priemyselný (výrobný) podnik. V obchodných podnikoch chýba výrobná logistika a do toku tovaru patrí iba obchodný materiál a prevádzkový materiál. Naopak v podnikoch služieb existuje iba nákupná logistika a tok tovaru predstavuje iba prevádzkový materiál [7].