Riadenie toku materiálov pomocou logistiky

	Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta Mechatroniky
	Riadenie toku materiálov pomocou logistiky Bakalárska práca

Autor:	Martin Mazán
Pedagogický vedúci:	Ing. Radoslava Striežencová
Študijný odbor:	Manažérstvo kvality produkcie
Akademický rok	2010/2011

Obsah práce

1.	Logistika
2.	Konkrétna náplň logistiky obehových procesov
3.	Logistické reťazce
4.	Delta electronics

Abstrakt Táto práca sa zaoberá tokom materiálu od nákupu režijných a výrobných materiálov cez skladovanie až po výdaj materiálu do výrobnej haly. V prvých troch kapitolách je definovaný pojem logistika, popísané základné logistické funkcie, systémy a reťazce. V nasledujúcej časti sú zmienené teoretické poznatky zo súčasnej situácie vo vybranom podniku. V závere práce sú zosumarizované určité návrhy odporučenia, ktoré by firma v budúcnosti mohla aplikovať.

Abstract This work deals with the flow of material from the purchase of materials and production overheads through storage to issue material to the production hall. In the first three chapters of the logistics concept is defined, described the basic logistics functions, systems and chains. In the following are mentioned theoretical knowledge of the current situation in selected enterprises. In conclusion, some suggestions are summarized recommendations that the company would in future apply.

Úvod

Logistika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá fyzickými tokmi materiálu od dodávateľa k zákazníkovi a tiež informačnými tokmi. Najprudší rozvoj logistiky bol zaznamenaný v druhej polovici minulého storočia a bol spôsobený predovšetkým rýchlym rozvojom technológií a to hlavne technológií informačných. S rozvojom technológií ide ruka v ruke aj rozvoj a zrýchlenie logistických procesov. V bakalárskej práci s názvom „Riadenie toku materiálov pomocou logistiky“ sa budem zaoberať predovšetkým tokom materiálu od nákupu materiálu cez skladovanie až po výdaj materiálu do výroby. Cieľom tejto práce je zanalyzovať súčasný stav spomínaných produkčných procesov vo firme Delta electronics a na základe poznatkov z teoretickej časti práce navrhnúť zlepšenia, ktoré by v budúcnosti mohli zvýšiť efektivitu týchto procesov. Na začiatku práce sa zoznámime s pojmami ako logistika, materiálový tok, logistické funkcie, logistické reťazce, logistické systémy atď. Ďalej si uvedieme popis súčasného stavu vo vybranom podniku, kde rozoberieme rôzne produkčné procesy. Nakoniec sme načrtli určité návrhy na zlepšenie týchto procesov, ktoré by v budúcnosti mohli byť aplikované.

Logistika

Pojem a vývoj logistiky

Existuje celá rada definícií vzťahujúcich sa k pojmu logistika. Stručne sa dá povedať ,že logistika sa zaoberá pohybom materiálu z miesta vzniku do miesta spotreby a s tým súvisejúcim informačným tokom. Týka sa všetkých komponentov obehového procesu ,to znamená predovšetkým dopravy, riadenia zásob, manipulácie s materiálom, balenia, distribúcie a skladovania. Zahrňuje tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy. Ich úlohou je zaistiť správne materiály na správnom mieste, v správnom čase, v požadovanej kvalite, s príslušnými informáciami a s odpovedajúcim finančným dopadom. V histórií používali pojem logistika najskôr grécki filozofovi , neskôr sa vyskytoval v aritmetike a znamenal praktické počítanie s číslami [8]. Už od 9. storočia je potom možné stretnúť sa s týmto pojmom vo vojenstve. Logistika zaisťovala rôzne potreby vojska, zásobovanie potravou, zbraňami, muníciou, logistickí dôstojníci pripravovali vojenské akcie, kontrolovali pohyby vojenských jednotiek a podobne. Ako predmet skúmania sa logistika objavuje až na počiatku 20. storočia, a to v súvislosti s podporou obchodnej stratégie podniku dosahovaním užitočnej hodnoty času a miesta. Výrazná pozornosť sa začala venovať logistike po druhej svetovej vojne, na začiatku predovšetkým v USA. Efektívna distribúcia a zásobovanie významne prispeli k úspechu spojencov. Zásobovacie problémy viedli k širokému používaniu matematických metód pre riešenie procesov so zásobovaním spojených. Tieto metódy našli svoje uplatnenie po vojne v podnikovej logistike, či už sa jedná o určenie optimálneho množstva produkcie, rozmiestnenie skladov, alebo problémy spojené s dopravou a inými nákladmi. Dôvodov k uplatneniu logistiky v hospodárskej sfére bol celý rad. Predovšetkým bolo nutné riešiť stále zložitejšie výrobné a distribučné procesy. Bolo treba zaistiť náväznosť jednotlivých dielčích procesov tak, aby boli efektívne využité všetky kapacity. Stále náročnejšie boli požiadavky na dopravu. Optimalizácia zásobovania mohla znížiť prostriedky v zásobách viazané [8]. Význam logistiky neustále rastie spolu s narastajúcou globalizáciou. Firmy sú vystavované silným konkurenčným tlakom a logistika má v tejto situácií strategické postavenie. Napomáha zdokonaleniu zákazníckeho servisu, na ktorý je od počiatku deväťdesiatych rokov kladený dôraz predovšetkým. Umožňuje znižovanie nákladov a tým dosahovanie vyšších ziskov. Účinnosť logistiky sa zvyšuje s rozvojom informačných technológií. Pre úspešnosť logistiky je veľmi dôležitý systémový prístup. Pochopenie vzájomných súvislostí hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti systému ako celku [8]. Existuje celá rada definícií vzťahujúcich sa k pojmu logistika. Stručne sa dá povedať ,že logistika sa zaoberá pohybom materiálu z miesta vzniku do miesta spotreby a s tým súvisejúcim informačným tokom. Týka sa všetkých komponentov obehového procesu ,to znamená predovšetkým dopravy, riadenia zásob, manipulácie s materiálom, balenia, distribúcie a skladovania. Zahrňuje tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy. Ich úlohou je zaistiť správne materiály na správnom mieste, v správnom čase, v požadovanej kvalite, s príslušnými informáciami a s odpovedajúcim finančným dopadom. V histórií používali pojem logistika najskôr grécki filozofovi , neskôr sa vyskytoval v aritmetike a znamenal praktické počítanie s číslami [8]. Už od 9. storočia je potom možné stretnúť sa s týmto pojmom vo vojenstve. Logistika zaisťovala rôzne potreby vojska, zásobovanie potravou, zbraňami, muníciou, logistickí dôstojníci pripravovali vojenské akcie, kontrolovali pohyby vojenských jednotiek a podobne. Ako predmet skúmania sa logistika objavuje až na počiatku 20. storočia, a to v súvislosti s podporou obchodnej stratégie podniku dosahovaním užitočnej hodnoty času a miesta. Výrazná pozornosť sa začala venovať logistike po druhej svetovej vojne, na začiatku predovšetkým v USA. Efektívna distribúcia a zásobovanie významne prispeli k úspechu spojencov. Zásobovacie problémy viedli k širokému používaniu matematických metód pre riešenie procesov so zásobovaním spojených. Tieto metódy našli svoje uplatnenie po vojne v podnikovej logistike, či už sa jedná o určenie optimálneho množstva produkcie, rozmiestnenie skladov, alebo problémy spojené s dopravou a inými nákladmi. Dôvodov k uplatneniu logistiky v hospodárskej sfére bol celý rad. Predovšetkým bolo nutné riešiť stále zložitejšie výrobné a distribučné procesy. Bolo treba zaistiť náväznosť jednotlivých dielčích procesov tak, aby boli efektívne využité všetky kapacity. Stále náročnejšie boli požiadavky na dopravu. Optimalizácia zásobovania mohla znížiť prostriedky v zásobách viazané [8]. Význam logistiky neustále rastie spolu s narastajúcou globalizáciou. Firmy sú vystavované silným konkurenčným tlakom a logistika má v tejto situácií strategické postavenie. Napomáha zdokonaleniu zákazníckeho servisu, na ktorý je od počiatku deväťdesiatych rokov kladený dôraz predovšetkým. Umožňuje znižovanie nákladov a tým dosahovanie vyšších ziskov. Účinnosť logistiky sa zvyšuje s rozvojom informačných technológií. Pre úspešnosť logistiky je veľmi dôležitý systémový prístup. Pochopenie vzájomných súvislostí hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti systému ako celku [8].

Systémové poňatie logistiky

Toto poňatie vychádza z predpokladu, že riešenie jednotlivých dielčích opatrení na úseku celého logistického reťazca nevedie k optimálnemu riešeniu, ale že je treba dosiahnuť toho, aby jednotlivé časti boli podriadené vyššiemu celku, systému [8].

Funkcie logistiky

Globálnou funkciou logistiky je zabezpečovanie optimálneho toku služieb a výrobkov na všetkých dielčích úrovniach (nákup, skladovanie, plánovanie a riadenie výroby, riadenie zákazok, doprava, podnikové plánovanie hmotných tokov).

Logistické funkcie bývajú väčšinou štruktúrované do štyroch úrovní:

• strategické: dlhodobo platné rozhodovanie o zdrojoch a postupoch
• dispozičné: krátkodobé rozhodovanie o spôsobe uspokojenia vzniknutých potrieb
• administratívne: sú to informačné procesy, vystavovanie a evidovanie dokladov
• operatívne: realizácia hmotnej stránky logistických reťazcov podľa dispozícií alebo príkazov z nadriadených úrovní [5].