Posúdenie zhody výrobku

Posúdenie zhody výrobku

Šalgovičová (2004) uvádza, že proces posudzovania zhody znamená súbor navzájom súvisiacich činností, ktorých výstupom je zistenie či reálne vlastnosti určeného výrobku zodpovedajú ustanoveným technickým požiadavkám na určený produkt. Zákon č. 264/1999, zákon o zhode, charakterizuje jednotlivé postupy posudzovania zhody technických vlastností výrobku. Tieto postupy sa týkajú produktov, na ktoré sa vzťahujú preberané smernice EÚ. Zahŕňajú právne, technické a procesné problémy posudzovania zhody s tým, že podrobná charakteristika postupov pre jednotlivé skupiny určených výrobkov je určená v NV SR. Tým sa súčasne umožnil súvislý prechod od rozdielnych postupov posudzovania zhody, ktoré boli účinné od času vypracovania a prijatia celého súboru NV k zákonu o zhode [3]. Skákala (1999) vo svojej publikácií píše, že ochranu opravárenských celospoločenských záujmov zabezpečuje štát svojou legislatívou a aktivitou príslušných štátnych orgánov a nimi autorizovaných subjektov. Tieto aktivity označujeme ako zákonmi regulovaná oblasť, v iných prípadoch hovoríme o zákonmi neregulovanej, teda voľnej, oblasti ochrany záujmov. Medzi hlavné prvky neregulovanej oblasti patrí riziko menejcenného výrobku alebo služby, riziko produktu nespĺňajúceho požiadavky alebo výrobku nefunkčného [4]. V regulovanej aj v neregulovanej oblasti vystupujú tri základné prvky ochrany proti nežiadúcim rizikám:

• skúšanie
• certifikácia
• inšpekcia [4].

Posudzovanie zhody v regulovanej oblasti

V regulovanej oblasti hovoríme o tzv. povinnom skúšaní a povinnej certifikácií. Kontrolu vykonávanú orgánmi štátnej správy voláme inšpekcia. Spoločným názvom pre skúšanie, certifikáciu a inšpekciu je posudzovanie zhody. Tento termín vychádza zo skutočnosti, že pre všetky s týmto spojené činnosti sú určené požiadavky a úlohou posudzovania zhody je určenie, prehlásenie, kontrola resp. potvrdenie, že v danom prípade sú požiadavky na proces, výrobok alebo službu splnené [4]. Požiadavky na posudzovanie zhody sú obsiahnuté:

• v záväzných právnych predpisoch ( ako sú zákony, vyhlášky a pod.)
• v technických normách
• v technických špecifikáciách
• v dokumentácií (ako sú pokyny, návody a pod.), vydané medzinárodnými organizáciami [4].

Pre regulovanú oblasť sú určené požiadavky obsiahnuté v právnych predpisoch a v technických normách, ktoré určí kompetentný orgán štátnej správy ako normy vhodné na posudzovanie zhody [4]. Posudzovanie zhody v regulovanej oblasti konajú orgány štátnej správy, a nimi podľa zákona autorizované subjekty [4].

Posudzovanie zhody v neregulovanej oblasti

V neregulovanej sfére posudzovanie zhody môže v zásade vykonávať:

• dodávateľ (výrobca, dovozca, distribútor, predajca)
• odberateľ (zákazník)
• nezávislá tzv. tretia osoba (nezávislá skúšobňa, certifikačný orgán a pod.) [4].

V tejto oblasti má významnú úlohu dôvera zákazníka v spôsobilosť a objektivitu vykonávateľa posudzovania. Nedostatok dôvery pre posudzovanie u dodávateľa vedie k jeho vlastnej aktivite, alebo požiadavke vykonať posudzovanie treťou osobou. Posúdením a potvrdením spôsobilosti subjektu vykonávať špecifikované činnosti v oblasti posudzovania zhody sa zaoberajú akreditačné orgány a príslušná činnosť sa nazýva akreditácia subjektov posudzujúcich zhodu [4].

Základné dokumenty v oblasti odstraňovania prekážok obchodu a jednotného prístupu k posudzovaniu zhody

Všeobecne za tieto dokumenty môžeme považovať:

• Nový prístup k technickej harmonizácii a normám a smernice Nového prístupu
• Globálny prístup k posudzovaniu zhody a globálna koncepcia certifikácie a skúšobníctva
• Modulárne posudzovanie zhody
• PECA- Protokol k Európskej dohode o pridružení (uzatvorená medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi) [3].

Nový prístup k technickej harmonizácii a normám

Začiatkom svojho zrodenia sa snažila EÚ zjednotiť predpisy (národné predpisy, ktoré boli vynútené potrebou chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov ako sú bezpečnostné normy, rôzne špecifikácie) charakterom záväzných spoločných výrobkových štandardov, resp. noriem, ktoré by presne vymedzovali ich technické špecifikácie. Bol to takzvaný Starý prístup, ibaže v praxi a vyznačoval ako komplikovaný, obšírny a nepružný. O niekoľko rokov neskôr ho nahradil Nový prístup, pričom Starý prístup sa zachoval iba pri niektorých vybraných výrobkoch (potraviny, farmaceutické výrobky) [3]. Spočívanie Nového prístupu je v tom, že vymedzuje základné požiadavky alebo želaný prístup legislatívy (bezpečnostné, hygienické, ergonomické požiadavky). Jeho hlavným pravidlom je obmedzenie harmonizácie právnych predpisov len na základné požiadavky, ktoré sú stanovené v prílohách smerníc [3].

Globálny prístup k posudzovaniu zhody a globálna koncepcia

Globálna koncepcia zavádza zjednotený spôsob a postupy preukazovania zhody. Jej princíp spočíva v tom, že prostredníctvom svojich základných prvkov (nasledovný dohľad a posudzovanie zhody) potvrdzuje zhodu výrobku so stanovenými špecifikáciami [3]. Nové prvky Globálnej koncepcie, ktoré sa zahrnuli v Novom prístupe:

• vymedzenie zásadnej role výrobcu v procese posudzovania zhody
• očakávanie obojstrannej dôvery účastníkov procesu
• plná transparentnosť všetkých použitých postupov
• zvýraznenie úlohy podnikovej sféry [3].

Modulárne posudzovanie zhody

Modulárne posudzovanie zhody je súčasťou Globálnej koncepcie a je podrobným rozpisom ôsmich modulov (viď Obr. 1,2), ktoré obsahujú postupy ako je posúdenie výrobcom konať vnútornú kontrolu výrobku a vyhlásiť zhodu, až po posúdenie všetkých kusov výrobku treťou stranou, resp. notifikovanou osobou [3].

PECA- Protokol k Európskej dohode o pridružení

Protokol PECA znamená Európsku zmluvu o pridružení medzi Slovenskou republikou a EÚ, ako aj medzi ostatnými krajinami Európy a EÚ o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov. Etapové približovanie administratívy a legislatívy Slovenskej republiky ku členským krajinám EÚ si vyžiadalo, aby si krajiny vzájomne akceptovali výsledky skúšok posúdenia zhody. Jedná sa o vybrané sektory, zodpovedajúce k zákonu zhody (strojové zariadenia, osobné ochranné pomôcky, elektrické zariadenia, elektromagnetická kompatibilita, zariadenia do prostredia s nebezpečenstvom výbuchu) [3].

Postupy posudzovania zhody

Ak určený výrobok spĺňa všetky technické požiadavky ktoré sa naň vzťahujú, zhoda sa považuje za preukázanú [3]. Postupy posudzovania zhody sú:

• posúdenie zhody výrobcom alebo dovozcom
• posúdenie zhody vzorky typu (prototypu) výrobku A.O. a vydanie certifikátu A.O. (certifikácia typu výrobku)
• posúdenie zhody výrobku s certifikovaným typom výrobku
• posúdenie systému kvality výroby alebo jeho zložiek v podniku A.O. a vykonávanie inšpekcie nad jeho riadnym fungovaním,
• overovanie zhody výrobku s certifikovaným typom výrobku alebo s ustanovenými požiadavkami, ktoré vykonáva výrobca alebo dovozca alebo A.O. na každom výrobku alebo na štatisticky vybratej vzorke
• overovanie zhody každého výrobku s technickými požiadavkami A.O.
• inšpekcia riadneho fungovania SMK v podniku A. O. a v prípade potreby overenie zhody výrobku s požiadavkami technických predpisov v etape návrhu výrobku
• iné postupy posudzovanie zhody, ak je to nevyhnutné na prevzatie obsahu technického predpisu vydaného orgánmi Európskeho Spoločenstva [3].