Metódy a techniky projektového manažérstva
Obsah
Metódy a techniky projektového manažérstva
Techniky, metódy a nástroje, ktoré pomáhajú projektovému manažmentu, tvoria jadro projektového manažmentu. Všeobecne sa kritizujú tieto technické pomôcky ako príliš mechanistické, resp. byrokratické a ich neúčinnosť sa zdôrazňuje. Príčiny ich neefektívneho uplatňovania zvyčajne spočívajú v zanedbávaní štruktúry, resp. úlohy. Kontrolné a plánovacie metódy sa nepriamo alebo priamo tákajú problému neistoty. Rutinné projekty neistoty s malým stupňom (napr. opakovaná výstavba budov) možno pri rešpektovaní získaných skúseností a štruktúrovaných postupov plánovať veľmi podobne. Prínos z plánovacích štruktúrovaných metód (napr. PERT, GANTT, GERT, CPM ) klesá s rastúcim stupňom novosti a variability a zvyšuje s rastúcim stupňom zložitosti [2].
Klasifikácia metód projektového manažérstva
V uplynulých rokoch dosiahli metódy projektového manažérstva značný rozvoj a aj praktické uplatnenie. Podľa Majtána (2009, s.165) ich možno rozdeliť :
„ Podľa uplatnenia vo fáze:
- Stratégie.
- Taktiky.
- Zavedenia.
- Vyhodnotenia.
- A podobne.
Podľa koncipovania projektov sú:
- Ideové.
- Obchodno-inžinierske.
- Technické.
Prípadne aj podľa iných hľadísk. Realizácia jednotlivých metód je však podmienená ďalšími oblasťami, a to najmä komunikáciou a technickou podporou. Z uvedeného dôvodu možno považovať za vhodné členenie podľa schémy na obrázku 1.
Sieťová analýza
Podľa Závodného (2006, s.77) je sieťová analýza zadefinovaná nasledovne: „Na zosúladenie časovej nadväznosti rôznych, vzájomne sa podmieňujúcich činnosti pri riadení rozsiahlych projektov sa najčastejšie využívajú metódy sieťovej analýzy. Sú vhodným nástrojom hlavne na vyjadrenie podmienenosti činnosti medzi sebou navzájom a nájdenie tých činnosti, na ktoré sa z hľadiska dokončenia celého projektu treba sústrediť. Nástrojom na zobrazenie týchto činností sú sieťové grafy. Základnými prvkami sieťového grafu sú uzly a orientované hrany. Záleží na používateľovi, ako tieto prvky využije pri modelovaní jednotlivých činností, nadväzností a vzťahov medzi nimi.“
Pravidlá zostavovania sieťových grafov
Základné pravidlá na zostavenie sieťových grafov sú tieto:
- Každá činnosť má vždy jeden začiatočný a jeden koncový uzol.
- Diagram sa normalizuje (pokiaľ má projekt niekoľko koncových alebo východiskových uzlových bodov).
- Žiadne činnosti sa nemôžu začať skôr ako sú dokončené všetky činnosti, ktoré jej bezprostredne predchádzajú.
- Závislosť jednotlivých činností musí správne opisovať každý sieťový diagram.
- V sieťovom grafe sa oddeľujú súbežné činnosti fiktívnymi činnosťami.
- Fiktívne činnosti sa používajú na:
- oddelenie súbežných činností,
- oddelenie závislých, nezávislých činností,
- vytvorenie jedného koncového a začiatočného uzla grafu.
- Pri zobrazovaní grafických akcií sa do sieťových diagramov zaraďujú tzv. predstihové (prípravné) činnosti (lead-time aktivity).
- Agregácia činností.
- Dĺžka úsečky, ktorou znázorňujeme fiktívne, prípadne reálne činnosti, nie je v žiadnom vzťahu k dĺžke trvania príslušnej činnosti.
- Sieťový diagram nemôže obsahovať cyklus [2].
Členenie sieťových grafov
1. Hranovo definovaný sieťový graf Podľa Závodného (2006, s.77) je hranovo definovaný sieťový graf zadefinovaný ako: „Činnosti hranovo definovaného sieťového grafu sú vyjadrené orientovanými hranami príslušného grafu. Činnosť má určité trvanie a reprezentuje spotrebu zdrojov (finančné prostriedky, suroviny, pracovné sily, energia a podobne). Z vecného hľadiska je činnosť ohraničená začiatočným a koncovým uzlom. Orientáciou hrany je vyjadrené, ktorý uzol je začiatočný a ktorý koncový.
