Všeobecné zásady tvorby programov - analýza

Z Kiwiki
Verzia z 07:53, 23. jún 2010, ktorú vytvoril Juraj (diskusia | príspevky) (Vytvorená stránka „Pri tvorbe programu je potrebné dodržiavať všeobecné zásady tvorby programov. Je potrebné mať založený pracovný zošit do ktorého sa zapisujú zadania úloh, an…“)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Pri tvorbe programu je potrebné dodržiavať všeobecné zásady tvorby programov. Je potrebné mať založený pracovný zošit do ktorého sa zapisujú zadania úloh, analýza, poznámky, vývojové diagramy, schémy a všetky veci súvisiace s programovaním tvorbou programu. Pre lepší prehľad je potrebné používať farebné perá, ceruzky. V zošite si dátumom alebo verziou označujeme každú prácu, úlohu, projekt. Papierové dokumenty katalogizujeme aby sa dalo k ním prehľadne a rýchlo vrátiť späť aj za dlhšie obdobie.

Stránky, texty z elektronických materiálov si môžeme vytlačiť a následne vlepiť do pracovného zošita na dané miesto. Taktiež používame katalogizáciu elektronických materiálov (názov, dátum, verzia a pod.)

Tvorbu programu rozdeľujeme na 4 základné postupy:

  1. Zadanie problému, úlohy a analýza
  2. Návrh
  3. Implementácia
  4. testovanie a ladenie programu


1. Zdanie problému, úlohy a analýza

Prvým krokom na začatie práce je formulácia problému od zadávateľa. Keďže zadávateľ je málokedy programátorom, tak programátor, ktorý bude pracovať na danom probléme sa opýta na všetky detailnejšie veci. Zadanie sa sformuluje a zhotoví sa dokument v ktorom sa taktiež dohodnú podmienky medzi oboma stranami napr. cena, dátum do ktorého je možné projekt realizovať a pod. Cena z toho dôvodu aby si zadávateľ postupom času nechcel viac od toho projektu ako bolo spísané na začiatku bez zmeny ceny.

Analýza

Analýza je vedecká metóda založená na dekompozici celku na elementárne časti. Definícia analýzy sa dá chápať, ako vysvetlenie určitého pojmu, úkolu alebo metódy pomocou zrozumiteľných pojmov a súborov úloh vedúcich k realizácii celku.

Analýza úlohy je previazaná s 1. krokom, pretože sa môžu vyskytnúť ďalšie problémy, neštandardné stavy systému, štart a nábeh sýtemu, chybové stavy a reakcie na ne, ku ktorým sa musí vyjadriť aj zadávateľ. Vraciame sa na miesto kde by mal byť implementovaný náš program, pozorujeme okolie, ľudí ktoré budú pracovať s vytvorením projektom, zapisujeme si všetky potrebné veci ktoré sme spozorovali napr. kde bude umiestnené naše výsledné zariadenie, či to je vonku, vnútri, na daždi na slnku a pod., kto ho bude používať...

Pri analýze si zostrojíme vývojový a stavový diagram, ktorý popisuje zadanú úlohu. Označíme si jednotlivé celky a funkcie. Zhromažďujeme katalógové listy komponentov, aplikačné poznámky výrobcov, hľadáme podobné riešenia na internete, v knihách časopisoch a všetky dostupné informácie si katalogizujeme.

Výsledkom analýzy je detailný a jasný popis úlohy, ktorý je podkladom pre návrh riešenia a je odsúhlasený oboma stranami.