Otvorené formáty súborov kancelárskych softvérov
|
Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Fakulta Mechatroniky |
|
| Autor: | Lukáš Krajči |
| Pedagogický vedúci: | Ing. Juraj Ďuďák |
| Študijný odbor: | Mechatronika
|
| Akademický rok |
2009/2010
|
| 1. | XML, XPath, XSLT a XQuery |
| 2. | Otvorené formáty kancelárskych softvérov |
| 3. | Aplikácia pre prezeranie dokumentov OO XML
|
Obsah
| Abstrakt
Práca sa zaoberá spôsobmi uchovávania dát v súboroch kancelárskych softvérov MS Office 2007 a Open Office 3.0. Rozoberá technológie použité pri ukladaní týchto dát a vnútornú štruktúru uložených dokumentov. Taktiež opisuje problematiku vytvorenia webovej aplikácie pre prezeranie súboru vybraného typu. |
| Abstract
The work deals with techniques of storying data in the files of the office software MS Office 2007 and OpenOffice.org 3.0. Analyzes the technologies used for the data storying and the internal structure of the stored documents.It also describes issues of creating a web-based application for viewing the selected file type. |
XML, XPath, XSLT a XQuery
Úvod
Začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia IBM, DEC a ďalšie veľké priemyselné firmy prišli k dohode o potrebe štandardu pre výmenu údajov medzi rôznymi počítačmi. Ich iniciatíva viedla k vzniku štandardu ISO (International Organization for Standardization) s číselným označením 8879 z roku 1986. Obsahuje definíciu SGML (Standard Generalized Markup Language). Je to jazyk, ktorého cieľom bolo umožniť zdieľanie informácií medzi podnikmi s rozdielnymi informačnými systémami. Umožňuje oddeliť dáta od ich spracovania. Na základe analýzy štruktúry dát sa vytvára slovník, označovaný ako DTD (Document Type Definition). Tento slovník naznačuje obsah jednotlivých objektov tzv. objektovým modelom s presne definovanou syntaxou. Pretože rôzne množiny údajov môžu mať rôzne dátové objekty, líšia sa aj ich slovníky DTD. Dokument SGML je vytváraný ako textový dokument. Jednotlivé prvky dokumentu sú oddelené značkami, ktoré sú definované v slovníku DTD. Ako text je dokument prenositeľný na rôzne systémy, ktoré majú implementovaný analyzátor SGML dokumentov. Analyzátor tento dokument načíta, s využitím slovníka DTD a značiek v dokumente je schopný určiť štruktúru dokumentu a spracovať jeho obsah. Nevýhodou štandardu SGML bolo, že nebol schopný reagovať na požiadavky webu. Vznikol v dobe pomalých a drahých počítačov. Aby bolo možné z týchto systémov získať maximum, štandard SGML bol vybavený minimalizačnými nástrojmi. Tie mali výsledné textové súbory dokumentov stlačiť na čo najmenšiu veľkosť. Dôsledkom boli zložité, drahé a pomalé analyzátory a veľká finančná náročnosť zavádzania SGML do praxe. Skutočnosť, že SGML je štandardom ISO, sa premietla do odmietnutia zmien, ktoré smerovali k jeho zjednodušeniu. Zjednodušenia boli požadované pre možnosť použitia štandardu pri výmenu údajov vo webe a pre možnosť zobrazenia dokumentov prehliadačmi. Namiesto priameho použitia štandardu SGML ako celku veľké rozšírenie získala iba jeho aplikácia HTML - HyperTextMarkup Language. Pôvodcom jazyka je Tim Berners-Lee. Veľký ohlas mala verzia 2.0, ktorú Berners-Lee a D. Connolly zverejnili v novembri 1995 ako RFC1866. Ďalším medzníkom je január 1997. Bolo zverejnené odporúčanie W3C (World Wide Web Consorcium) HTML 3.2. Ale ani vtedy sa vývoj HTML neskončil. Pokračovalo pridávanie nových značiek. Objavila sa možnosť tvorby skriptov. Doplnené boli kaskádové štýly, formuláre, rámce. Popri statických HTML dokumentoch, čím ďalej tým viac údajov na webových serveroch sa ukladá v databázach. Čím ďalej tým viac dokumentov sa vytvára dynamicky programami alebo skriptami s využitím údajov v databázach. Rozširuje sa eBusines, eLearning, eBanking. Narastajú požiadavky na výmenu údajov medzi strojmi. HTML bolo pôvodne určené pre prezentáciu textov. Človek, čitateľ, si z textu potrebnú informáciu vyberie. Aby to však mohli robiť aj stroje, je potrebné dôslednejšie formátovať údaje a treba mať jasné pravidlá, podľa ktorých je možné zistiť, či sú údaje úplné. HTML k tomu nestačí, SGML je zložité a z tohto dôvodu vzniklo XML. V roku 1996 bola pod záštitou W3C vytvorená pracovná skupina, ktorej cieľom malo byť zjednodušenie SGML pre potreby webu. Okrem širokej akceptovateľnosti výsledného štandardu pre potreby webu sa mala dosiahnuť aj možnosť jednoduchej tvorby programov pre spracovanie XML dokumentov. Prvá verzia odporúčania XML bola zverejnená vo februári 1998. V októbri roku 2000 bola zverejnená revízia tohto odporúčania pod názvom Extensible Markup Language (XML) 1.0 (Second Edition). Odporúčanie definuje, čo je to XML dokument, čo je prvok (element), jeho počiatočné a koncové ohraničenie, značka, atribúty aj obsah prvku. Určuje pravidlá pre voľbu názvov prvkov - značiek, atribútov. Stanovuje tiež, kedy je dokument dobre sformovaný (well-formed - niekedy prekladané tiež správne sformátovaný) a tiež kedy je dokument platný (valid). Následne vznikla špecifikácia XHTML 1.0. Špecifikácia XHTML 1.0 je v podstate prepracovaným HTML 4.01 tak, aby splňovalo obmedzenia kladené na jazyk XML. Takže XHTML je aplikáciou XML. Množina elementov a atribútov je plne zdedená z HTML 4.01. Okrem obmedzení, ktoré vznikli z dôvodu dodržovania prísnejšej syntaxe jazyka XML, ďalej definuje špecifikáciu niekoľkých doporučených postupov, ktoré majú zaistiť spätnú kompatibilitu XHTML dokumentov s HTML prehliadačmi.
Obrázok 1.1 Vzťah SGML, XML, HTML a XHTML
