Podsystémy IMS
Obsah
Podsystémy IMS
Medzi podsystémy integrovaného manažérskeho systému zaraďujeme systém manažérstva kvality, ochranu životného prostredia, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a bezpečnosť informácií.
Systém manažérstva kvality
Systém manažérstva kvality je súčasťou IMS. Jeho zavádzanie je dlhodobý proces, ktorý by mal viesť k zlepšovaniu spokojnosti zákazníkov a zainteresovaných strán, znižovaniu nákladov, efektivite, zvyšovaniu produktivity, obmedzeniu rizík, určeniu zodpovednosti a zvyšovaniu celkovej kvality produktov.
Systém manažérstva kvality (nenormované tvary: systém manažmentu kvality, staršie systém riadenia kvality, systém riadenia akosti, skr. SMK) je systém manažérstva na usmerňovanie a riadenie organizácie s ohľadom na kvalitu.
Požiadavky na systémy manažérstva kvality sa rozoberajú v norme STN EN ISO 9001: 2000 a STN EN ISO 9004: 2000. Okrem toho existujú niektoré špeciálne normy a predpisy pre určité oblasti, napr. pre medicínu alebo armádu.
Rozhodnutie a motivácia pre zavedenie systému manažérstva kvality
Rozhodnutie pre zavedenie systému kvality v podniku a výber vhodného modelu je dôležité strategické rozhodnutie, ktoré musí spraviť vedenie firmy. Výsledok rozhodnutia sa bude odvíjať od toho, ako si vedenie zodpovie kľúčové otázky pred jeho prijatím ako napr.:
• vieme konkrétne vymenovať dôvody pre zavedenie systému kvality ?
• koľko zdrojov sme ochotní (môžeme si dovoliť) vyčleniť na zavedenie systému a potom na jeho chod a udržiavanie?
• máme vlastné know-how, alebo budeme musieť angažovať externú konzultačnú spoločnosť ?
• ktoré zákaznícke požiadavky musíme v definovaní vlastného pojmu kvality zohľadniť ?
• ktoré interné požiadavky a očakávania musia byť zohľadnené ?
• aké výrobky ponúkame a ako rýchlo chceme byť schopní pružne reagovať na zmeny špecifikácií ?
• aké sú plány na ďalší rozvoj podniku? chceme rásť? ak áno, ako rýchlo a akým smerom ? atď…
Prínosy z implementácie SMK
Účinný, efektívny a kvalitne implementovaný systém manažérstva kvality podľa normy ISO 9001:2008 organizácii garantuje:
- maximálnu spokojnosť a lojalitu zákazníkov
- minimalizovať výdaje s tým spojené
- podporovať činnosť neustáleho zlepšovania
Účinný, efektívny a kvalitne implementovaný systém manažérstva kvality
podľa normy ISO 9001:2008 organizácii prinesie:
- zvýšenie spokojnosti zákazníkov
- zvýšiť kvalitu produktov ( výrobkov a služieb)
- posilniť dôveru a vzťahy medzi organizáciou a zákazníkmi
- zvýšenie prestíže firmy, zlepšenie postavenia na trhu, zvýšenie dôveryhodnosti - skvalitnenie jej fungovania (zvýšenie efektivity činnosti)
- sprehľadnenie činností, zavedenie poriadku v organizácii, zníženie výskytu nepodarkov a nezhôd
- vytvorenie základov pre neustále zlepšovanie QMS v organizácii
- zlepšenie funkčnosti a produktivity organizácie
- otvorenie nových príležitostí a udržovanie podielu na trhu [6]
Princípy SMK
-Orientácia na zákazníka
-Vodcovstvo
-Zapojenie ľudí
-Procesný princíp
-Systémový prístup k manažérstvu
-Neustále zlepšovanie
-Orientácia na fakty pri rozhodovaní
-Vzájomná prospešnosť vzťahov s dodávateľmi
Orientácia na zákazníka
Budúcnosť každej organizácie je bytostne závislá na chovaní jednotlivých skupín zákazníkov a maximalizácie miery spokojnosti a loajality zákazníkov. Pre dosiahnutie maximálnej spokojnosti a loajality zákazníkov je potrebné:
• systematické preskúmavanie požiadaviek zákazníkov
• rýchle a efektívne uspokojovanie týchto požiadaviek
• previazanosť cieľov kvality s potrebami a očakávaním zákazníkov
• systematické meranie spokojnosti a loajality zákazníkov
• rozvoj a riadenie vzťahov so zákazníkmi
• rozvoj vzťahov i s ďalšími zainteresovanými stranami ( verejná správa, úrady a pod.)
Vodcovstvo
Manažéri organizácií musia viesť a vytvoriť také prostredie pre svojich pracovníkov, aby všetky skupiny zamestnancov podávali v práci maximálne výkony v záujme naplňovania vytýčených cieľov. Realizácia tohto princípu vyžaduje:
• deklarovanie vízie, politiky, cieľov organizácie v súlade s požiadavkami zákazníkov a zainteresovaných strán
• vytváraním pracovného prostredia vzájomnej dôvery medzi zamestnancami a manažmentom
• poskytovaním príležitostí zamestnancom k vlastnej aktívnej a tvorivej práci, vrátane určenia zodpovednosti a právomoci
• motiváciou svojich zamestnancov k tímovej práci a k zlepšovaniu
Zapojenie ľudí
Ľudské zdroje sú najvýznamnejšie pre činnosť organizácie. Pre zapojenie ľudí musí vedenie organizácie:
• vysvetľovať dôležitosť všetkých činností svojich zamestnancov pre dosahovanie výsledkov organizácie
• viesť zamestnancov k otvorenej diskusií o ich nedostatkov a hľadať riešenia
• trvale vzdelávať zamestnancov na všetkých úrovniach
• odmeňovať zamestnancov za pracovné výkony
• motivovať zamestnancov k lepším výkonom [2]
Procesný princíp
Procesný prístup v organizácií zahŕňa :
• definovanie procesov pre dosiahnutie požadovaných výsledkov,
• identifikácia a meranie vstupov a výstupov z procesov za súčastného identifikovania externých a interných dodávateľov a zákazníkov,
• vyhodnotenie možných rizík, súvislosti a vplyvov procesov na zákazníkov a všetky ostatné zúčastnené strany,
• stanovenie jasných zodpovedností a právomoci pre riadenie procesov,
• identifikovanie interných a externých zákazníkov, dodávateľov a ostatných účastníkov procesov
Systémový prístup k manažérstvu
Identifikovanie, porozumenie a riadenie systému vzájomne súvisiacich procesov zameraných na daný ciel prispieva k efektívnosti a účinnosti organizácie pri dosahovaní jej cieľov. Systémový prístup k manažérstvu v organizácií vyžaduje činnosti ako pochopenie vzájomných väzieb medzi procesmi v rámci systému ďalej vytvorenie krízového manažmentu vo firme s ohľadom na procesy a neustále zlepšovanie systému prostredníctvom merania a vyhodnocovania [14]
Neustále zlepšovanie
Neustále zlepšovanie výkonnosti by malo byť chápané ako základný cieľ akejkoľvek organizácie. Pre zabezpečenie tohoto princípu je potrebné:
• bolo sústavne rozvíjané prostredie k tvorivej práci zamestnancov
• bola výsledkom preskúmania vedením, rozhodnutia o smeroch zlepšovania a nie len o nápravných opatreniach
• bolo internými aj externými auditmi a všetkými riadiacimi pracovníkmi identifikované príležitosti k zlepšovaniu
• boli uvoľňované potrebné zdroje pre kontinuálne zlepšovanie a hodnotená ich efektívnosť
• bola pre zlepšovanie obecne prijatá metodológia
Orientácia na fakty pri rozhodovaní
Objektívne rozhodovanie je možné iba na základe využitia vhodne analyzovaných dát a informácií. Pre úspešné zvládnutie princípu je potrebné:
• zber dostatočne presných a spoľahlivých dát z jednotlivých procesov v organizácií
• využitie vhodných štatistických metód zberu a analýzy
• výcvik ľudí k využitiu štatistických metód
• ochota manažérov analyzované dáta využívať pri rozhodovaní
• pokiaľ možno sprístupnenie výsledkov analýzy dát zamestnancom
Vzájomná prospešnosť vzťahov s dodávateľmi
Každá organizácia je previazaná so svojimi dodávateľmi, preto je potrebné, aby medzi nimi bolo dosiahnuté obojstranné vyvážených a prospešných vzťahov. Kľúčovými aktivitami pre naplnenie tohoto princípu je:
• výber kľúčových, resp. strategicky významných dodávateľov
• pravidelné hodnotenie dodávateľov
• poskytovanie rôznych druhov pomoci
• efektívna komunikácia a obojstranná dôvera
• motivácia dodávateľov k zlepšovaniu a pod. [2]
