Metódy a techniky projektového manažérstva

Metódy a techniky projektového manažérstva

Techniky, metódy a nástroje, ktoré pomáhajú projektovému manažmentu, tvoria jadro projektového manažmentu. Všeobecne sa kritizujú tieto technické pomôcky ako príliš mechanistické, resp. byrokratické a ich neúčinnosť sa zdôrazňuje. Príčiny ich neefektívneho uplatňovania zvyčajne spočívajú v zanedbávaní štruktúry, resp. úlohy. Kontrolné a plánovacie metódy sa nepriamo alebo priamo tákajú problému neistoty. Rutinné projekty neistoty s malým stupňom (napr. opakovaná výstavba budov) možno pri rešpektovaní získaných skúseností a štruktúrovaných postupov plánovať veľmi podobne. Prínos z plánovacích štruktúrovaných metód (napr. PERT, GANTT, GERT, CPM ) klesá s rastúcim stupňom novosti a variability a zvyšuje s rastúcim stupňom zložitosti [2].

Klasifikácia metód projektového manažérstva

V uplynulých rokoch dosiahli metódy projektového manažérstva značný rozvoj a aj praktické uplatnenie. Podľa Majtána (2009, s.165) ich možno rozdeliť :

„ Podľa uplatnenia vo fáze:

• Stratégie.
• Taktiky.
• Zavedenia.
• Vyhodnotenia.
• A podobne.

Podľa koncipovania projektov sú:

• Ideové.
• Obchodno-inžinierske.
• Technické.

Prípadne aj podľa iných hľadísk. Realizácia jednotlivých metód je však podmienená ďalšími oblasťami, a to najmä komunikáciou a technickou podporou. Z uvedeného dôvodu možno považovať za vhodné členenie podľa schémy na obrázku 1.

Obr. 1 Klasifikácia metód projektového manažmentu z hľadiska ich vzťahu ku komunikácii a technickej podpore, zdroj: Majtán (2009), vlastné spracovanie

Sieťová analýza

Podľa Závodného (2006, s.77) je sieťová analýza zadefinovaná nasledovne: „Na zosúladenie časovej nadväznosti rôznych, vzájomne sa podmieňujúcich činnosti pri riadení rozsiahlych projektov sa najčastejšie využívajú metódy sieťovej analýzy. Sú vhodným nástrojom hlavne na vyjadrenie podmienenosti činnosti medzi sebou navzájom a nájdenie tých činnosti, na ktoré sa z hľadiska dokončenia celého projektu treba sústrediť. Nástrojom na zobrazenie týchto činností sú sieťové grafy. Základnými prvkami sieťového grafu sú uzly a orientované hrany. Záleží na používateľovi, ako tieto prvky využije pri modelovaní jednotlivých činností, nadväzností a vzťahov medzi nimi.“

Pravidlá zostavovania sieťových grafov

Základné pravidlá na zostavenie sieťových grafov sú tieto:

• Každá činnosť má vždy jeden začiatočný a jeden koncový uzol.
• Diagram sa normalizuje (pokiaľ má projekt niekoľko koncových alebo východiskových uzlových bodov).
• Žiadne činnosti sa nemôžu začať skôr ako sú dokončené všetky činnosti, ktoré jej bezprostredne predchádzajú.
• Závislosť jednotlivých činností musí správne opisovať každý sieťový diagram.
• V sieťovom grafe sa oddeľujú súbežné činnosti fiktívnymi činnosťami.
• Fiktívne činnosti sa používajú na:
  • oddelenie súbežných činností,
  • oddelenie závislých, nezávislých činností,
  • vytvorenie jedného koncového a začiatočného uzla grafu.
• Pri zobrazovaní grafických akcií sa do sieťových diagramov zaraďujú tzv. predstihové (prípravné) činnosti (lead-time aktivity).
• Agregácia činností.
• Dĺžka úsečky, ktorou znázorňujeme fiktívne, prípadne reálne činnosti, nie je v žiadnom vzťahu k dĺžke trvania príslušnej činnosti.
• Sieťový diagram nemôže obsahovať cyklus [2].

Členenie sieťových grafov

1. Hranovo definovaný sieťový graf Podľa Závodného (2006, s.77) je hranovo definovaný sieťový graf zadefinovaný ako: „Činnosti hranovo definovaného sieťového grafu sú vyjadrené orientovanými hranami príslušného grafu. Činnosť má určité trvanie a reprezentuje spotrebu zdrojov (finančné prostriedky, suroviny, pracovné sily, energia a podobne). Z vecného hľadiska je činnosť ohraničená začiatočným a koncovým uzlom. Orientáciou hrany je vyjadrené, ktorý uzol je začiatočný a ktorý koncový.

Obr. 2 Zobrazenie činnosti pri hranovo definovanom sieťovom grafe , zdroj: Závodný (2006), vlastné spracovanie

Obr. 3 Bezprostredne predchádzajúca a nasledujúca činnosť , zdroj: Závodný (2006), vlastné spracovanie

Činnosť končiacu sa v uzle, ktorý je začiatočným uzlom nasledujúcej činnosti, voláme bezprostredne predchádzajúca (i, j) činnosť a činnosť začínajúcu sa v uzle, ktorý je koncovým uzlom predchádzajúcej činnosti, nazývame bezprostredne nasledujúca (j, k). Orientovanými hranami vyjadrujeme technicko organizačné závislosti jednotlivých činností.

2. Uzlovo definovaný sieťový graf Rovnako ako aj pri hranovo definovaných sieťových grafoch aj tu sú modelovacími prvkami uzly a hrany. Uzlami sú vyjadrené činnosti uzlovo definovaných sieťových grafov. Orientačné hrany slúžia len na vyjadrenie väzieb (technologickú závislosť) medzi uzlami.“

Obr. 4 Činnosti pri uzlovo definovaných sieťových grafoch , zdroj: Závodný (2006), vlastné spracovanie