Konkrétna náplň logistiky obehových procesov

Obsah práce

1.	Logistika
2.	Konkrétna náplň logistiky obehových procesov
3.	Logistické reťazce

Konkrétna náplň logistiky obehových procesov

Náplň logistiky obehových procesov je integrálne riadenie všetkých komponentov tohto obehového procesu. Je tým myslená doprava, riadenie zásob, manipulácia s materiálom, balenie, distribúcia, skladovanie a tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy [4].

Doprava

V oblasti dopravy začala logistika naberať na význame na prelome 70. a 80. rokov, kedy došlo k deregulácií dopravného priemyslu. Nastal nárast konkurencie v rámci jednotlivých druhov dopráv a medzi druhmi navzájom. Prepravcovia získali viac možností dopravy, stali sa pružnejší a konkurencieschopnejší. Doprava ako taká zaisťuje presun výrobkov v priestore, z miesta výroby do miesta spotreby, a zvyšuje tak ich hodnotu. Ďalej potom ovplyvňuje rýchlosť a spoľahlivosť, s akou sa tento presun uskutoční. Včasné a kvalitné dodanie výrobkov zvyšuje pridanú hodnotu pre zákazníka a tým aj úroveň zákazníckeho servisu. Náklady spojené s prepravou sú ale jedny z najväčších v logistike často sa významnou mierou podieľajú na cene výrobkov.

Zaisťovanie požadovanej úrovne zákazníckeho servisu je významnou súčasťou logistického riadenia. Dopady prepravy na zákaznícky servis sú jedny z najdôležitejších. Prepravný servis musí byť predovšetkým spoľahlivý, významnú úlohu hrá doba prepravy a pokrytie trhu. Pre zákazníkov je tiež významná pružnosť v poskytovaní prepravných služieb a riešenie strát či poškodzovania. Využitie logistiky vo výrobných a obchodných organizáciách kladie na dopravné firmy, ktoré chcú logistické služby poskytovať, viaceré požiadavky. Pokiaľ tieto firmy chcú byť na trhu úspešné, musia sa orientovať na logistické potreby svojich zákazníkov, ich výrobný proces, charakter vyrábanej produkcie a pod.

Základným poslaním nákladnej dopravy je uspokojovanie prepravných potrieb zákazníkov. Hlavnými predpokladmi spoľahlivého fungovania dopravy je vytvorenie a usmerňovanie fungujúcich dopravných systémov v rámci jednotlivých odborov dopravy a koordinovaný rozvoj dopravného systému ako celku. Cestná doprava umožňuje najširšie pokrytie trhu. Jej flexibilita je do značnej miery daná hustotou cestnej siete. Pre svoju univerzálnosť väčšinou najlepšie vyhovuje požiadavkám zákazníka, a preto sa objem materiálu prepravovaného autodopravcami stále zvyšuje [4].

Železničná sieť nie je zďaleka tak hustá ako sieť cestná, železničná doprava je obmedzená na pevne dané trate, a preto nedosahuje pružnosť cestnej dopravy. Jednou z výhod železničnej dopravy je skutočnosť, že je lacnejšia ako doprava cestná či letecká. Býva s ňou však spojené väčšie percento strát či poškodení. Letecká doprava je stále ešte považovaná za nadštandardný spôsob prepravy. Je schopná realizovať najkratšiu dobu prepravy, ale vysokými nákladmi. Býva využívaná pre produkty s vysokou hodnotou, a to práve z dôvodov vysokej ceny za prepravu. Poskytovaný servis je relatívne spoľahlivý. Pod pojem lodná doprava je možné zahrnúť dopravu po vnútrozemských vodných cestách, lodnú dopravu po jazerách, námornú dopravu a medzinárodnú lodnú dopravu. Na rozdiel od leteckej dopravy, vodná doprava je využívaná predovšetkým pre produkty s nízkou hodnotou, hlavne pre hromadné substráty. Uplatňuje sa v prípadoch , kedy rýchlosť prepravy nie je určujúca. Zo všetkých druhov dopravy je hlavne najlacnejšia. Potrubná doprava je vhodná na prepravu látok kvapalných, plynných, prípadne takých, ktoré sa dajú skvapalniť. Najčastejšie sa prepravuje zemný plyn, ropné produkty, chemikálie či voda. Tok vo vnútri potrubia je sledovaný a riadený počítačom, potrubie minimalizuje vplyv klimatických podmienok na prepravu, takmer nedochádza ku stratám a poškodeniu. Tento spôsob prepravy je spoľahlivý a z hľadiska nákladov výhodný [4]. Významné postavenie v doprave ako jedného z komponentov obehového procesu zaujíma kombinovaná doprava. Tento spôsob dopravy umožňuje využitie výhod jednotlivých dopravných odborov.

Základným prvkom kombinovanej dopravy sú unifikované prepravné jednotky, ktorými sú v našich podmienkach kontajnery a výmenné nadstavby. Intermodálna doprava je založená na preprave materiálu v jednej a tiež nákladovej jednotke, alebo vozidle postupným použitím rôznych druhov dopravy bez manipulácie so samotným materiálom pri zmene druhu dopravy. Kombinovanú dopravu podľa použitej ložnej jednotky členíme na :

• prepravu na paletách
• prepravu v kontajneroch
• prepravu vo výmenných nadstavbách
• prepravu celých cestných návesov jazdných súprav na železničnom voze
• prepravu pomocou podvojných návesov

Technológie prepravného procesu v kombinovanej doprave a špecializované parametre technických prostriedkov vrátane prepravných jednotiek umožňujú účelnejšie riešenie miest styku jednotlivých druhov dopravy. Súčasne zaisťujú aj vyššiu kvalitu prepojenia dopravných systémov s manipuláciou materiálu a skladovaním. Kombinovaná doprava je vhodná pre prepravu prakticky všetkých materiálov, ktoré sa prepravujú v ktoromkoľvek dopravnom prostriedku. S vlastnou prepravou sú spojené ďalšie logistické služby, ktoré sú zaisťované operátormi kombinovanej dopravy [4].

Kombinovaná doprava predstavuje kvalitatívny posun v uspokojovaní požiadaviek zákazníkov a je súčasne príkladom riešenia komplexného dopravno- logistického problému. V určitom slova zmysle môžeme povedať, že kombinovaná doprava predstavuje základ dopravnej logistiky.

K ťažisku logistiky určite patria špedičné služby. Zasielatelia majú široké možnosti pri logistickom riadení. V súčasnej dobe predstavuje špedícia alebo zasielateľstvo určitý spojovací článok medzi dodávateľom alebo odberateľom a dopravcom. Ide vlastne o organizovanie, riadenie a koordinovanie celého priebehu prepravy, o zaistenie dodania materiálu v pravý čas na správne miesto. Zasielateľ organizuje dopravu materiálu pre obchod a priemysel na základe logistických princípov a tým minimalizuje dopravné náklady a riziká, ďalej radí príkazcovi vo všetkých dopravných otázkach, pomáha pri preprave, zaisťuje prepravu prevádza účelné opatrenia, aby zásielka došla k príjemcovi včas a riadne. Pre prepravu je zvolená najvýhodnejšia trasa a dopravné prostriedky [4].

Zásoby-riadenie zásob

Zásobovanie je jednou z najdôležitejších podnikových aktivít. Zaisťuje hmotné i nehmotné výrobné činitele potrebné k činnosti podniku. Pre podnik majú zásoby tak pozitívny, ako aj negatívny význam. Negatívny spočíva predovšetkým v tom, že váži kapitál, spotrebováva prácu a prostriedky a nesie so sebou riziko znehodnotenia, nepoužiteľnosti alebo nepredajnosti. Na druhej strane ale zásoby riešia časový, miestny, kapacitný a sortimentný nesúlad medzi výrobou a spotrebou, zaisťujú plynulosť výrobného procesu a kryje rôzne nepredvídané výkyvy.

Zásoby predstavujú veľkú a nákladnú investíciu. Ich kvalitným riadením sa dá dosiahnuť zlepšenie ako cash- flow, tak aj návratnosť investícií. Predmetom riadenia sú prakticky všetky suroviny, polotovary a výrobky, ktoré prechádzajú podnikom [4]. Cieľom riadenia stavu zásob je zvyšovať rentabilitu podniku, predvídať dopad podnikových stratégií na stav zásob a minimalizovať celkové náklady logistických činností pri súčasnom uspokojovaní požiadaviek na zákaznícky servis. Rentabilita môže byť zvyšovaná buď znižovaním nákladov, alebo zvýšením predaja. Zníženie nákladov spojených so zásobami je možné dosiahnuť napríklad znížením počtu nevybavených objednávok a urýchlením dodávok, odstránením mŕtvych zásob, presnejším prognózovaním dopytu, kvalitnejším plánovaním a pod.

Častým problémom býva udržiavanie nadnormatívnych objemov zásob. Nadmerná hladina zásob znižuje rentabilitu podniku, a to dvojakým spôsobom. Znižuje sa čistý zisk a hotovostné náklady spojené s udržiavaním zásob (poistenie, skladovanie, poškodenie atd. ),ale na druhej strane sa zvyšuje imanie o čiastku viazanú v zásobách. To znižuje obrat imania a výsledkom je zníženie výnosnosti čistého imania. Pokiaľ však chce podnik objednávať menšie množstvo zásob a potrebuje zistiť, aký to bude mať vplyv na rentabilitu podniku, musí porovnať úspory v nákladoch na udržiavanie zásob so zvýšenými nákladmi na objednávanie a prepravu. S tým súvisí logistika s najmenšími celkovými nákladmi. Je to taký stav, kedy sa minimalizuje súčet nasledujúcich logistických nákladov : náklady na udržiavanie zásob , náklady podľa množstva, náklady na vybavovanie objednávok a informatiku, skladovacie náklady a prepravné náklady. Súčasne však musí byť dosiahnutá stanovená úroveň zákazníckeho servisu. Ako už bolo vyššie uvedené, požadovaná úroveň logistických služieb sa stáva prioritná a v spojitosti s jej dosiahnutím hovoríme skôr o optimálnych logistických nákladoch, než o nákladoch najnižších. Dosiahnutie optimálneho stavu medzi nákladmi na udržiavanie zásob a úrovňou zákazníckeho servisu vyžaduje nepretržité a komplexné plánovanie závislé na dostupnosti informácií. Ku skvalitneniu riadenia zásob dochádza teda vtedy, keď má manažment k dispozícií relevantné informácie použiteľné pri plánovaní stratégie zásob. Automatizovaný a integrovaný logistický informačný systém znižuje možnosť vzniku mylných správ časových meškaní [4].

Veľmi dôležitou súčasťou procesu riadenia zásob je prognózovanie pravdepodobného nákupu jednotlivých typov produktov. Prieskum zámeru kupujúcich sa môže prevádzať napr. pomocou dotazníkov či pohovorov. Táto metóda je však nákladná a pomerne neistá. Ďalšou metódou sú kvalifikované odhady, tzn. názory príslušných expertov. Budúce predaje je možné plánovať aj na základe údajov o predaji minulých. Presnosť predpovedí môže byť zlepšená tým , že manažment urobí prognózu na vyššej úrovni a táto predpoveď sa potom na základe minulého vývoja predaja rozkladá smerom dole [4].

Manipulácia s materiálom

Manipulácia s materiálom je ďalším článkom obehového procesu. Kapitálové investície spojené s manipulačným zariadením bývajú pre podnik jedny z hlavných. Pri plánovaní a realizácií manipulácie s materiálom je potrebný systémový prístup. Spôsob skladovania určuje, koľkokrát bude treba s materiálom manipulovať, kupované množstvo má vplyv na výber manipulačných metód. Na základe druhu obalu sa rozhoduje o zariadení, ktoré bude k manipulácií použité a stanovuje sa časová náročnosť. Spôsob dopravy potom ovplyvňuje priestorové usporiadanie manipulačného zariadenia a pomocné vybavenie.

Pre zefektívnenie manipulácie s materiálom a zlepšenie produktivity v tejto oblasti sa používajú progresívne technológie, predovšetkým automatické uskladňovanie a vyhľadávanie materiálu, zariadenie na preberanie kusových položiek, pásové dopravníky, roboti či snímacie systémy. Aj tak však na význame nestrácajú ani klasické manuálne neautomatizované zariadenia [4].

Balenie

Balenie je v úzkej súvislosti s nákupom a dopravou. Vhodne zvolené obaly môžu významnou mierou zlepšiť úroveň zákazníckeho servisu, znížiť náklady a zefektívniť manipuláciu s materiálom. Ovplyvňujú tiež stupeň vyťaženia skladu. V podniku je balenie spojené s marketingom a logistikou. Z pohľadu logistiky je jeho hlavnou funkciou usporiadanie, ochrana a identifikácia výrobkov. Obal predovšetkým uzatvára výrobok pred vlastným premiestnením z miesta na miesto a chráni ho pred poškodením vonkajšími vplyvmi a stratou. Pri balení sa rozdeľujú hromadné výstupy výroby na spotrebiteľsky vhodnejšie množstvo a zjednocujú sa jednotlivé veľkosti. Obal by mal umožňovať čo najjednoduchšie použitie výrobku a uľahčovať komunikáciu použitím rôznych symbolov [4].

Skladovanie

Skladovanie je jednou z najdôležitejších častí logistického systému. Zabezpečuje uskladnenie produktov ( napr. surovín, dielov, hotových výrobkov) v miestach ich vzniku a medzi miestom vzniku a miestom spotreby a poskytuje manažmentu informácie o stave, podmienkach a rozmiestnení skladovaných produktov. Sklady umožňujú preklenúť priestor a čas. Výrobné zásoby zaisťujú plynulosť výroby. Zásoby obchodného materiálu zaisťujú plynulé zásobovanie obyvateľstva.

Rozoznávame tri základné funkcie skladovania:

• Presun produktov:
  • Príjem materiálu – vyloženie, vybalenie, aktualizácia záznamov, kontrola stavu materiálu, prekontrolovanie sprievodnej dokumentácie
  • Transfer či ukladanie materiálu – presun produktov do skladu, uskladnenie a iné presuny
  • Kompletácia materiálu podľa objednávky – preskupovanie produktov podľa požiadaviek zákazníka
  • Prekladanie materiálu (cross- docking) – z miesta príjmu do miesta expedície, vynechanie uskladnenia
  • Expedícia materiálu – zabalenie a presun zásielok do dopravného prostriedku, kontrola materiálu podľa objednávok, úpravy skladových záznamov

• Uskladnenie produktov:
  • Prechodné uskladnenie – uskladnenie potrebné pre doplňovanie základných zásob
  • Časovo obmedzené uskladnenie – týka sa zásob nadmerných

Dôvody držania :

• sezónny dopyt
• kolísavý dopyt
• úprava výrobkov
• špekulatívne nákupy
• zvláštne podmienky obchodu

Prenos informácií:

Prenos informácií sa týka stavu zásob, stavu materiálu v pohybe, umiestnenia zásob, vstupných a výstupných dodávok, zákazníkov, personálu a využitia skladových priestorov (elektronická výmena dát, technológie čiarových kódov). Využitie technológie čiarových kódov výrazným spôsobom uľahčuje evidenciu materiálu na sklade. Po odčítaní čiarového kódu sa zobrazí informácia o danom druhu materiálu, ktorý je automaticky odčítaný či pričítaný na sklad. Osobné počítače hrajú pri výmene dát dôležitú úlohu. Najrôznejšie informačné systémy značne urýchľujú, zefektívňujú a skvalitňujú prenos informácií, potrebných k zaisteniu všetkých funkcií skladovania. Nenahraditeľné je v tejto oblasti pochopiteľne prepojenie počítačov do siete [4].

Informačné systémy

Nároky zákazníkov neustále rastú. K uspokojeniu ich požiadaviek je potrebný integrovaný logistický systém, ktorý je podporovaný integrovaným logistickým informačným systémom. Informačné technológie významným spôsobom ovplyvňujú rozvoj logistiky. Základom logistického systému je vybavovanie objednávok. Nedokonalá komunikácia môže mať za následok stratu zákazníkov, zvýšenie dopravných a skladovacích nákladov, alebo rast nákladov na udržiavanie zásob. Pre podporu logistických činností sú preto v širokej miere využívané počítače, a to ako pri prijímaní a vybavovaní objednávok, tak aj v oblasti riadenia zásob a skladov, merania výkonov, ale tiež v procese prepravy [4].

Podniková logistika výrobného podniku

Podniková logistika sa zaoberá rôznymi aktivitami, ktoré umožňujú tok materiálu, výrobkov, služieb a informácií od ich vzniku až po ich finálnu spotrebu. Úlohou podnikovej logistiky nie je len zaistenie dopravy, skladovania, manipulácie, distribúcie, ale ich spojenie do integrovaného systému – optimalizácia všetkých procesov z hľadiska celého podniku.

Nákupná logistika

Pod nákupnou logistikou sa rozumie súhrn logistických úloh a opatrení pri príprave vykonávaní nákupu. Úlohou nakupovania, ktoré je riadené dopytom, je zabezpečiť dispozíciu materiálu a služieb potrebných k prevedeniu plánovaných podnikových výkonov. Nákupná logistika je ale omnoho širším pojmom než nákup. Je chápaná ako krytie potrieb nielen hmotných statkov a služieb, ale tiež finančných prostriedkov a pracovníkov. (v najširšom význame zahrňuje získavanie zákazníkov, zákaziek, podielu na trhu, materiálu, služieb, pracovníkov, finančných prostriedkov, resp. zdrojov). Nákupom sú však len obchodné operácie, ktorými podnik (organizácia) zabezpečuje potrebný materiál určený pre ďalšie spracovanie alebo predaj (suroviny, polotovary, diely, výrobky a obaly) svojej výrobnej, obchodnej alebo inej činnosti: patrí sem tiež zabezpečenie paliva a energií a zabezpečenie externými službami. Materiál je nakupovaný v množstve, štruktúre, sortimente a kvalite odpovedajúcej dopytu (potrebe) [2]. Oddelenie nákupu zaisťuje prieskum nákupného trhu a výber dodávateľov pre zásobovanie materiálom, polotovarov a materiálu podľa tohto prieskumu. Medzi úlohy nákupu patrí tiež komunikácia s dodávateľmi vrátane ďalších jednaní a uzavieraní zmlúv s nimi. K cieľom nákupu patrí jednanie o cenách za dodávané materiály, ktoré slúžia ku znižovaniu nákupných nákladov. K ďalším povinnostiam nákupného úseku patria tiež úlohy, ako vybavovanie písomných objednávok, odvolávaní zmlúv, dopytu, atd.

Medzi ciele výskumu nákupného trhu patrí predovšetkým zlepšenie priehľadnosti trhu, zabezpečenie dostatkom informácií nositeľa rozhodnutí, získanie nových zdrojov opatrovania, stanovenie substitučného materiálu a získanie bázy pre optimálne opatrovanie. Podstatný obsah informácií pre výskum nákupného trhu tvorí:

• informácie viazané k výrobku (vývoj, možnosti substitúcií, výrobné postupy, atd.)
• informácie o dodávateľoch (podiel na trhu, sídlo, technologické vybavenie, flexibilita)
• informácie o ponuke (ponúkaný druh a množstvo, ceny, dodacie lehoty, atd.)
• súhrnné hospodárske informácie a údaje o brandži (hospodársky rast, nákup, atd)
• konkurencia na nákupnom trhu, nákupné cesty
• právne rámcové podmienky (predovšetkým vo vzťahu k zahraničiu)

Deľba úloh zásobovacej logistiky závisí na veľkosti podniku, podnikovej štruktúry, význame zásobovania pre konkrétny podnik a ďalších faktoroch. Prevádzka a správa skladovacích činností ako úkol zásobovacej logistiky súvisí väčšinou výlučne s prenajímanými skladmi. Vnútropodniková doprava patrí pod zásobovaciu logistiku väčšinou len až po poskytnutí materiálu [2].

Výrobná logistika

Pod výrobnou logistikou sa rozumie súhrn logistických úloh a opatrení pre prípravu a vykonávanie výrobného procesu. Výrobná logistika sa nachádza medzi nákladnou a distribučnou logistikou a spája ich. Jej úlohou je zásobovanie nositeľov potreby, teda výrobných procesov, výrobnými prostriedkami rozlíšenými podľa druhu a množstva a v požadovanom priestore a čase, rovnako ako odstránenie odpadu. Dispozičné možnosti v rámci výrobného plánovania a riadenia sú z veľkej časti určované inštalovanými výrobnými systémami. Z toho vyplýva, že už pri rozhodovaní o týchto systémoch musí byť braná do úvahy možnosť ich implikácie do logistického usporiadania. Východiskovým bodom pozorovania sú stavy výrobných programov, postupov a objemov. Výsledkom týchto plánov je kvantitatívna a kvalitatívna štruktúra podnikového systému toku materiálu a produktov [5].

Výrobné plánovanie a riadenie zahrňuje:

• plánovanie programu
• plánovanie množstva
• plánovanie termínov
• plánovanie priebehu [5]

Distribučná logistika

Pod distribučnú (marketingovú) logistiku sa rozumie súhrn úloh a opatrení pre prípravu a vykonávanie distribúcie- odbytu. Úlohou distribučnej logistiky je poskytovať vyrobený tovar vymedzený podľa druhu, množstva, priestoru a času tak, aby mohli byť buď dodržané zadané dodacie lehoty, alebo aby mohol byť čo možno najúspešnejšie uspokojený očakávaný dopyt [5]. Vzhľadom k tomu, že odberatelia stále znižujú svoje náklady v podobe znižovania zásob a dávajú prednosť menším dodávkam v kratšom časovom úseku, sú dodávateľské úseky nútené k vyvíjaniu vhodných dodacích stratégií. Schulte v tejto súvislosti uvádza päť hlavných problémových oblastí .

1. Voľba stanovíšť skladov
2. Skladovanie
3. Komisiánorstvo a obalové hospodárstvo
4. Výstup tovaru a zaistenie nakladacích činností
5. Doprava [1]

Voľba stanovíšť skladov Dôležitú úlohu v rámci distribúcie predstavuje rozmiestnenie skladov hotových výrobkov. Štruktúru systému alokácie produktov je popisovaná tromi prvkami, medzi ktorými sú úzke väzby:

• počet rôznych skladových stupňov, kedy pri vertikálnej štruktúre rozoznávame štyri druhy skladov:
  • prevádzkové sklady, alebo sklady hotových výrobkov, ktoré sú umiestnené v rámci výrobnej jednotky a obsahuje iba materiál vyrábaný na mieste.
  • centrálne sklady sú nadradené prevádzkovým skladom a ich počet býva obmedzený, obsahujú spravidla celú šírku výrobného sortimentu podniku. Tu sa pripravuje materiál pre zákazníka v objednanom množstve k expedícií.
  • regionálne sklady vytvárajú pohotovostné sklady pre potreby odbytového trhu v rámci určitej oblasti. Tu sa skladujú iba časti celkového sortimentu.
  • expedičné (odbytové) sklady, ktoré nájdeme na najnižšom stupni hierarchie, ich úlohou je množstvo tovaru rozdeliť na jednotky, ktoré si zákazník objednal. Tieto sklady neobsahujú spravidla celú výrobnú škálu podniku, ale výrobky so značným odbytom [1].
• Horizontálna distribučná štruktúra, ktorá zahrňuje počet skladov pripadajúcich na jeden stupeň a na voľbu stanovišťa a je treba mať na pamäti i priradenie skladov k odbytovým oblastiam. Aby sme mohli stanoviť optimálnu distribučnú štruktúru, je treba presne poznať všetky ekonomické varianty s ich nákladovými i výnosovými efektmi. Voľba stanovišťa je závislá na možnosti zriadenia skladov na každom stupni, počet skladov ovplyvňuje ich veľkosť a spádovú oblasť.
• expedičné sklady pri horizontálnej štruktúre vyžadujú veľkú pozornosť, pretože sú početne najviac zastúpené a je možné ich ľahko rozširovať.
• prevádzkové sklady sa zriaďujú pri každej výrobnej jednotke, do určitej miery sa môžu združovať.
• centrálne sklady sú čo do počtu obmedzené. Nemusia byť umiestnené uprostred odbytovej oblasti, pretože dopyt nie je rovnomerne rozložená po celej oblasti, dôležitú úlohu tu hrá dopravné napojenie [1].

Priestorové priradenie skladov k jednotlivým oblastiam: výstavba centrálnych skladov závisí na rýchlosti obratu tovaru. Je treba uvažovať o stratégií skladovania, o druhu výrobkov, množstve výrobkov, intervalov doplňovania výrobkov a stratégií dodávok.

Skladovanie

S distribúciou je úzko spojené skladovanie. Tu sa riešia otázky o výške stavu zásob, objednávacie cykly, vybavenie skladov a ich priestorové usporiadanie, rozmiestnenie a vedenie zásob. Stopercentná dodacia pripravenosť nie je možná, pri veľkej úrovni zásob stúpajú fixné náklady na každú dodatočnú jednotku zásob nad proporcionálne k dodacej pripravenosti. Znížením zásob dosiahneme zvýšenie obratu produktov, čo vyžaduje kratšie objednávacie cykly pri výrobe a skrátenie ciest pri skladovaní. Tento tlak na nízke stavy zásob a krátke objednávacie cykly vyžadujú vysokú spoľahlivosť jednotlivých nadväzujúcich pracovísk. Tým dochádza i k vyšším investíciám napríklad do počítačovej techniky vo vnútri podnikov slúžiacich ku zlepšeniu a spriechodneniu komunikačných kanálov medzi jednotlivými oddeleniami a zlepšeniu a zrýchleniu komunikácie so zákazníkom [1].

Vybavovanie objednávok

Vo väčšine podnikov sú už zavedené pre vybavovanie objednávok patričné informačné technológie. Čiastočná alebo plná automatizácia vybavovania objednávok sa prejavuje na niekoľkých úrovniach:

• prvá, operatívna úroveň- najnižšia, kde sú systémy určené k získavaniu a výstupu dát
• druhá úroveň, kde dochádza prostredníctvom logistických systémov ku združovaniu jednotlivých prvkov
• tretia úroveň, na ktorej sa prepierajú jednotlivé subsystémy do určitej siete a slúži ku sledovaniu kontroly a dispozície systému a pre kontinuálne plánovanie
• štvrtá, najvyššia úroveň, kde prebieha dlhodobé plánovanie kapacít a ich vyťaženie v podobe hlavnej centrály pre logistiku, informácie a riadenie [1].

Pri plánovaní týchto úrovní je treba vychádzať z rešpektovania niekoľkých kritérií. Predovšetkým sa jedná o to, aké informácie a v akom rozsahu sa majú poskytovať jednotlivým pracoviskám., pritom je však potrebné zabezpečiť vysokú aktuálnosť dát, eliminovať duplicitné informácie a neprehľadnosť. Informačné toky však presahujú dnes podnikový systém. Jedná sa o spojenie medzi dopravcami, zasielateľmi a odberateľmi. Zavedením počítačových systémov dochádza k užšiemu systémovému spojeniu, a tým je možné dosiahnuť i významné úspory- nákladové aj časové.

Úloha logistiky pri výrobe na zákazku a pri výrobe na sklad

V prípade výroby na zákazku je nutná spoluúčasť logistiky na jednotlivých obchodoch, prípadne už pri uzatváraní zmlúv. Dohody o druhu dodania- napr. kompletné celky alebo demontované časti, o mieste a čase dodania môžu byť v prípade nutnosti prevedené len v súlade s logistikou. Zmysluplné je ale uzatváranie dohôd o cenách- v súvislosti s nákladmi na dohodnuté logistické výkony. Logistické výkony je potom treba organizovať tak, aby odpovedali dohodnutému rozsahu dodávky.

V prípade výroby na sklad spočíva úloha logistiky najprv v odhalení dôsledkov, ktoré majú jednotlivé varianty predajného konceptu na náklady- a síce použitie stratégie push alebo pull, priameho alebo nepriameho predaja, centrálneho alebo decentralizovaného zásobovania. Ďalej je úlohou logistiky poskytnúť potrebné informácie o odbyte na trhu, ktoré sú nutné pre stanovenie politiky predaja a distribúcie. A nakoniec musí zaistiť zásobenie vybraných ponukových miest v súlade s obchodno- politickými cieľmi dodávateľského servisu [3].

Spätná (reverzná) logistika

Hlavnou náplňou reverznej logistiky (alebo spätnej logistiky) je zber, triedenie, demontáž a spracovanie použitých výrobkov, súčiastok, vedľajších produktov, nadbytočných zásob a obalového materiálu, kde hlavným cieľom je zaistiť ich nové využitie, alebo materiálové zhodnotenie spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu a ekonomicky zaujímavý.

Záujem o spätnú logistiku sa vo väčšej miere rozvinul až behom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Podniky začali postupne rozpoznávať prínosy aktivít reverznej logistiky. Pochopili, že je to jedna z ciest ako maximalizovať hodnotu obnovených aktív a dosiahnuť konkurenčné výhody na svojich trhoch. Postupom času sa tento čisto obchodný pohľad na reverznú logistiku začal nutne rozširovať a úlohy radené pod reverznú logistiku sa stávali viac komplexnejšími. Do popredia záujmu sa dostávajú predovšetkým environmentálne otázky a neodmysliteľne tiež e- busniness.

Z pohľadu logistiky prináša riadenie spätného toku nové podnety pre distribúciu, pre plánovanie produkcie a riadenia zásob. Pokiaľ majú byť ciele reverznej logistiky naplnené, musí prísť k ich optimalizácií v rámci dodávateľských reťazcov, nie len jedného podniku. Pre manažérov sa reverzná logistika stáva činnosťou, ktorou budú musieť častejšie koncipovať v rámci strategického riadenia, nielen v operatívnej rovine [2].

Materiálový tok

Z pohľadu logistiky zahŕňa správu surovín, súčiastok, výrobných dielov, baliacich materiálov a zásob vo výrobe. Tokom materiálu sa rozumie organizovaný pohyb materiálu medzi jednotlivými technologickými úsekmi. Zahŕňa v sebe ako pochody pohybové, tak aj stavy pokoja. Na každý pohyb sa vzťahuje ako intenzita toku, tak aj podmienky ovplyvňujúce tok materiálu [10].