|
|
| Riadok 121: |
Riadok 121: |
| | | | |
| | Vyššie zmienená systematizácia je charakteristická pre priemyselný (výrobný) podnik. V obchodných podnikoch chýba výrobná logistika a do toku tovaru patrí iba obchodný materiál a prevádzkový materiál. Naopak v podnikoch služieb existuje iba nákupná logistika a tok tovaru predstavuje iba prevádzkový materiál [7]. | | Vyššie zmienená systematizácia je charakteristická pre priemyselný (výrobný) podnik. V obchodných podnikoch chýba výrobná logistika a do toku tovaru patrí iba obchodný materiál a prevádzkový materiál. Naopak v podnikoch služieb existuje iba nákupná logistika a tok tovaru predstavuje iba prevádzkový materiál [7]. |
| − | = =
| |
| − | =Logistické reťazce=
| |
| − | Pojem logistický reťazec je možno považovať za kľúčový pojem logistiky. Rozumie sa ním previazaná postupnosť všetkých aktivít, ktorých uskutočnenie je nutnou podmienkou k dosiahnutiu daného konečného efektu, ktorý má synergickú povahu. Hmotná stránka logistického reťazca spočíva v uchovaniu a premiestňovaniu všetkých vecí schopných uspokojiť prianie zákazníka. Nehmotná stránka sa stáva z premiestňovania a uchovávania všetkých informácií potrebných k realizácií hmotných tokov [6].
| |
| − | Z ekonomického hľadiska majú mať všetky procesy prebiehajúce v logistickom reťazci hodnotu tvorivý charakter (pričom pridávanie hodnoty sa stupňuje v smere hmotného toku, čím bližšie ku konečnému zákazníkovi procesy prebiehajú).
| |
| − | Prvky, ktoré logistickým reťazcom prebiehajú s cieľom uspokojiť zákazníka nazývame pasívnymi prvkami (pasívne preto, že na svojej ceste od vzniku až ku spotrebe sú premiestňované pomocou iných- aktívnych- prvkov). Jedná sa o:
| |
| − |
| |
| − | * suroviny, základný a pomocný materiál, diele, nedokončené a hotové výrobky,
| |
| − | * obaly a prepravné prostriedky, ktoré podmieňujú pohyb vlastných výrobkov, dielov či surovín, pokiaľ sa ich premiestňovanie uskutočňuje samostatne (napr. ako spätný zvoz k opakovanému použitiu),
| |
| − | * odbyt, pokiaľ jeho odvoz (recyklácia, likvidácia) je tiež predmetom starostlivosti výrobcu alebo distribútora tovaru,
| |
| − | * informácie, ktorých pohyb (resp. pohyb peňazí) je nutným predpokladom uskutočnenia materiálových pohybov.
| |
| − |
| |
| − |
| |
| − | Medzi aktívne prvky patria technické prostriedky a zariadenia pre manipuláciu, prepravu, skladovanie, balenie a fixáciu a iné pomocné prostriedky, z ktorých pomocou je zaisťovaná zmena miesta alebo uchovanie hmotných pasívnych prvkov. K aktívnym prvkom radíme tiež technické prostriedky a zariadenia slúžiace k operáciám s informáciami, ako prostriedky pre automatické sledovanie a identifikáciu pasívnych prvkov, počítačov, prostriedkov pre diaľkový prenos dát a ďalšie. Tie zaisťujú zber, zmenu miesta alebo uchovania informácií, bez ktorých by operácie s hmotnými pasívnymi prvkami nemohli prebiehať. Za dôležitú súčasť aktívnych prvkov považujeme súčasne pracovníkov, ktorí technické prostriedky a zariadenia obsluhujú, riadia a kontrolujú [6].
| |
| − |
| |
| − | Strategicky najdôležitejšou požadovanou vlastnosťou logistických reťazcov je ich flexibilita. K dosiahnutiu vysokej pružnosti je nutné odstránenie nadbytočných článkov a operácií z reťazca a potom zladenie činnosti všetkých aktívnych prvkov s pasívnymi. Podmienkou pre dosiahnutie vysokej pružnosti je odpovedajúce technické vybavenie a dokonale zvládnuté riadenie výrobných a hlavne obehových procesov.
| |
| − | Ďalším údajom vypovedajúcim o vlastnostiach logistického reťazca je tzv. stupeň zrelosti logistického reťazca. Stupeň zrelosti reťazca sa meria pomocou metodiky posudzujúcej, ako efektívne podniky aplikujú metódy ku strategickému uspôsobovaniu, k optimalizácií procesov a organizácií, ku spolupráci s partnermi v reťazci i k meraniu výkonu (viď tab.1). V roku 2005 sa špičkové podniky nachádzali väčšinou už v tretom stupni, ktorý sa vyznačuje vysokou integráciou interných a externých kľúčových procesov [6].
| |
| − |
| |
| − | V obidvoch prípadoch musia logistické aktivity vzťahujúce sa k výstupu hotových výrobkov so sféry výroby do sféry spotreby obsiahnuť všetky distribučné, veľkoobchodné a maloobchodné články reťazca, to znamená, že musia končiť až u konečného zákazníka, spotrebiteľa [6].
| |
| − | Porovnanie špičkových a priemerných podnikov ukazuje, že pri utváraní dodávateľského reťazca sa u nich zreteľne líšia priority. Firmy s pokročilou zrelosťou reťazca sú schopné rýchlo reagovať na zmeny a preto dbajú na náklady. Podniky s menej vyzretými reťazcami sa oproti tomu sústreďujú skôr na zabezpečenie základných schopností, k nim patrí zvyšovanie spokojnosti zákazníkov vysokým a spoľahlivým termínovým dodržiavaním dodávok ale tiež znižovanie obežného kapitálu optimalizáciou procesov. Tieto podniky sa vyznačujú procesmi dodávateľského reťazca a štruktúrami veľmi sústredenými na oddelenie.
| |
| − |
| |
| − | Vrcholná prax však vyžaduje štruktúry presahujúce oddelenia alebo firmy, integrujúcich zákazníkov, partnerov a dodávateľov. Podniky so zrelým dodávateľským reťazcom dosahujú stabilné služby zákazníkom už dnes a sú schopné obmedziť zásoby. Zatiaľ čo firmy s menej zrelým reťazcom chcú tento stav najskôr dosiahnuť, špičkové podniky sa už môžu venovať novým vyspelejším cieľom, aby zdokonalili svoju konkurenčnú schopnosť (viď tab. 2).
| |
| − | V rokoch so slabým hospodárskym rastom po roku 2001 viedlo zosilené sústredenie na znižovanie nákladov a zásob v mnohých priemyselných odboroch k predlžovaniu dodacích lehôt a ku strate pružnosti. To malo za následok nespokojných zákazníkov a stratu zákaziek. Špičkové podniky však včas spoznali, ako je dôležité dosiahnuť vysokú pružnosť reťazca, pretože tým získavajú konkurenčnú výhodu a zväčšia tržný podiel [6].
| |
| − | =Delta electronics s.r.o.=
| |
| − |
| |
| − | Spoločnosť Delta Electronics (Slovakia), s.r.o., pôsobí na Slovensku od roku 1994, keď vzniklo predajné zastúpenie v Bratislave a začala sa spolupráca na výrobe našich produktov s lokálnym partnerom v Novej Dubnici. V roku 2001 bola založená výrobná spoločnosť v Novej Dubnici. Za posledné roky prešla spoločnosť niekoľkými zmenami, z ktorých najvýznamnejšie bolo začlenenie sa do skupiny Delta a zlúčenie dvoch sestier - výrobnej a predajnej divízie do jednej jednotky.
| |
| − | Dňa 4. mája 2007 bola v Dubnici nad Váhom oficiálne otvorená vlastná výrobná prevádzka. Toto rozhodnutie bolo založené na prísľube Delty čo najlepšie slúžiť svojim európskym zákazníkom. Nový podnik je vybavený modernými technológiami na výrobu komplexného portfólia produktov napájacích zdrojov, komponentov napájacích systémov (usmerňovače, invertory a kontrolné jednotky), ako aj kompletných napájacích systémov. Tieto produkty poskytujú napájanie pre telekomunikácie, IT, priemyselnú automatizáciu a medicínske zariadenia. Postupne sme zaviedli výrobu solárnych invertorov, ktorá patrí v súčasnosti k najdynamickejšie rastúcim odvetviam.
| |
| − | Ich výrobný koncept je založený na realizácii spoľahlivých a inovatívnych riešení ušitých podľa potrieb zákazníkov. Moderný podnik so sídlom v Dubnici nad Váhom, ktorého fungovanie vystihuje súčinnosť kvalitných zariadení, štruktúrovaných procesov a skúsených kvalifikovaných zamestnancov, má ambície stať sa východoeurópskou centrálou Delty pre výrobu a servis.
| |
| − | ==Súčasná situácia vo firme Delta Electronics s.r.o.==
| |
| − | Cieľom tejto kapitoly je definícia postupov pri nakupovaní a skladovaní výrobných a režijných materiálov .
| |
| − | ==Nákup režijných materiálov==
| |
| − | Tento proces je zaisťovaný sériou jednotlivých úkonov v presnej náväznosti s rôznym rozsahom zodpovednosti a presne danými činnosťami.
| |
| − | ===Požiadavky na zaistenie materiálu===
| |
| − | Žiadatelia predkladajú požiadavky na nákupné oddelenie v písomnej alebo e-mailovej podobe na formulári „Požiadavka na zásobovanie“. V prípade telefonickej požiadavky sú povinný dodať správne vyplnenú písomnú požiadavku dodatočne. Vstupom aj výstupom je v tomto kroku formulár „Požiadavka na zásobovanie“ a zodpovednou osobou v tomto kroku je žiadateľ.
| |
| − | ===Evidencia požiadaviek===
| |
| − | Spraví sa formálna kontrola úplnosti požiadaviek, prípadne ich doplnenie v spolupráci so žiadateľom a ich následné zaevidovanie. Vstupom je tu formulár „Požiadavka na zásobovanie“ a výstupom z tohto procesu je evidencia požiadaviek na PC. Zodpovednými osobami v tomto bode sú referant nákupu, vedúci nákupu a žiadateľ.
| |
| − | ===Vystavenie objednávky===
| |
| − | V tomto kroku slúži ako vstup samostatná evidencia požiadaviek a výstupom je tu objednávka (informačný systém). Zodpovednými osobami tu sú opäť referant nákupu a vedúci nákupu.
| |
| − | ===Evidencia objednávky===
| |
| − | Evidencia vystavenej objednávky a zaistenie jej včasného odoslania. Originál objednávky a originál požiadavky sú uložené na nákupnom oddelení. Vstupom je tu samotná objednávka a výstupom z tohto kroku je samostatná evidencia objednávok na PC (Informačný systém). Zodpovednosť sa tu nemení.
| |
| − | ===Dodanie režijných materiálov===
| |
| − | Kvantitatívnu príjemku dodaného materiálu robia poverení zamestnanci skladu, ktorí prevedú príjem do skladovej evidencie. Postup sa riadi podľa príslušnej smernice. Vstupom v tomto kroku je dodací list (faktúra), výstupom je skladová evidencia. Medzi zodpovedné osoby sa tu zaradí tiež skladník a vedúci skladu.
| |
| − | ==Cyklické zaisťovanie materiálu pomocou informačného systému==
| |
| − | ===Naplánovanie zákazky===
| |
| − | Na základe plánu výroby sú vygenerované zákazky a automaticky sa vytvorí požiadavka na nákup, ktorý je spracovaný na základe podkladov. Vstupom je objednávka zákazníkov a kusovníky a výstupom je plán výroby a informačný systém. Zodpovednými osobami sú vedúci výroby a koordinátor predaja.
| |
| − | ===Vystavenie objednávky materiálu===
| |
| − | Na základe požiadavky sa vytvorí objednávka, vyplnená vo všetkých rubrikách. Vystavená objednávka sa odošle a uloží. Nákupné oddelenie musí priebežne kontrolovať stav minimálnych zásob a prihliadať k týmto údajom pri objednávaní. Vstupom aj výstupom tu je informačný systém podniku.
| |
| − | ===Nákup materiálu===
| |
| − | Prevádza priebežnú kontrolu plnenia objednávok a informuje vedúceho výroby a nákupu o priebehu a zmenách termínu ich plnenia. O nákupe chemických látok a prípravkov musí byť vždy informovaný bezpečnostný technik a o nákupe meradiel hlavný technik. Vstupom je evidencia objednávok a výstupom informačný systém podniku.
| |
| − | ===Dodávka materiálu na sklad===
| |
| − | Pri dodávke materiálu na sklad sa urobí kvantitatívna a kvalitatívna príjemka dodaného materiálu, potom príjem materiálu do skladovej evidencie. Ako vstup tu slúži dodací list (faktúra) a výstupom je účtovná skladová evidencia, skladová karta.
| |
| − | ===Reklamačné riadenie===
| |
| − | V prípade zistenia chybného materiálu je potrebné postupovať podľa príslušného pokynu. Zodpovednosť za tieto kroky má reklamačný technik.
| |
| − | ==Vystavenie objednávky==
| |
| − |
| |
| − | Objednávka obsahuje tieto údaje:
| |
| − | * Číslo objednávky,
| |
| − | * Dodávateľ- vyplní sa obchodné meno a adresa dodávateľa,
| |
| − | * Obchodný názov materiálu,
| |
| − | * Presná špecifikácia materiálu vrátane kvalitatívnych požiadaviek, technické údaje,
| |
| − | * Rozmery, balenie atď.,
| |
| − | * Požadované množstvo,
| |
| − | * Požiadavka na dodanie atestu, prehlásenie o zhode, bezpečnostný list atď.,
| |
| − | * Dátum vystavenia objednávky,
| |
| − | * Termín dodania,
| |
| − | * Spôsob dopravy,
| |
| − | * Žiadateľ- meno a jeho telefónny kontakt,
| |
| − | * Cena materiálu.
| |
| − | Vystavovateľ objednávky vedie evidenciu požiadaviek aj objednávok.
| |
| − | ==Komunikácia medzi výrobou a nákupom==
| |
| − | Pretože podnik vyrába prevažne na zákazku a často musí svoje produkty modifikovať podľa výkresu od zadávateľa, úlohou konštruktérov je potom len spracovanie požiadaviek na materiál, ktorý bude k realizácií objednávky potrebný. Rozhodnutie o druhu materiálu robia konštruktéri na základe svojich znalostí a skúseností. Tí majú povolený prístup do databázy skladových zásob a vedenie podniku vydalo pokyn využívať v prvom rade materiál, ktorý má podnik k dispozícií skladom. Aj tak preverovanie, či sú požadované položky skladom alebo je nutné ich objednať, prebieha až po odovzdaní požiadaviek nákupnému oddeleniu. V tejto fáze môžu nastať tri rôzne situácie:
| |
| − | * Pokiaľ je požadovaný materiál skladom, odovzdá sa konštruktérovi položka, pod ktorou sa v sklade nachádza,
| |
| − | * Pokiaľ požadovaný materiál nie je skladom, ale je na sklade vhodná náhrada, ponúkne sa táto náhrada konštruktérovi a je na jeho uvážení, či tento materiál príjme,
| |
| − | * Pokiaľ požadovaný materiál nie je skladom a nie je na sklade vhodná náhrada, pripraví nákup výberové riadenie na požadovaný materiál a na základe výsledkov tohto výberového riadenia sa požadovaný materiál objedná.
| |
| − | Vyhľadávanie vhodných substitútov teda patrí do náplne práce nákupcov, ale aj tak o použití materiálu rozhoduje konštruktér. Je tu teda viditeľný nesúlad. Navyše sa tým zbytočne predlžuje komunikácia medzi konštruktérmi a nákupným oddelením. Tiež sa čas od času stáva, že konštruktéri od nákupného oddelenia požadujú viac materiálu, ako aktuálne potrebujú. Tým tiež prispievajú k rastu celkových zásob.
| |
| − | ==Proces skladovania==
| |
| − | Spoločnosť Delta Electronics s.r.o. má k dispozícií vlastné sklady, ktoré sú umiestnené v areálu firmy. Súčasťou firmy sú priestory pre výrobu a montáž výrobkov spolu s kancelárskymi a skladovými priestormi. Vlastné sklady firma využíva k prijímaniu a skladovaniu materiálov a polotovarov a čiastočne aj k expedícií.
| |
| − | Vybavenie skladov tvoria regály a regálové zakladače, sklady hotových výrobkov obsahujú tiež pojazdné regály. Vzhľadom k vysokým stropom skladu je možné až štvorposchodové skladovanie v paletách. Manipulácia v skladoch a výrobných priestoroch prebieha ručne, pomocou paletizačného vozíka a pomocou elektrického (motorového) vysokozdvižného vozíka.
| |
| − | Samotný proces skladovania je zaisťovaný sériou jednotlivých úkonov v presnej náväznosti s rôznym rozsahom zodpovednosti a presne danými činnosťami.
| |
| − | ===Príjem materiálu===
| |
| − |
| |
| − | V tomto bode procesu zodpovedá za všetky činnosti skladník. Všetky zásielky prichádzajúce do firmy Delta Electronics s.r.o. prijíma sklad. Po prevedení kvalitatívnej a kvantitatívnej príjemky materiálu, porovná zistené skutočnosti s údajmi na dodacom liste, zaeviduje materiál pod príslušným kódom do skladovej evidencie na PC, vystaví príjemku na sklad a v prípade nezrovnalosti informuje nákupné oddelenie. Ako vstup tu slúži dodací list a ako výstup informačný systém podniku.
| |
| − |
| |
| − | Presný postup pri prijímaní materiálu:
| |
| − | * Skladník príjmu prevedie kvalitatívnu a kvantitatívnu príjem materiálu podľa sprievodnej dokumentácie
| |
| − |
| |
| − | * Pokiaľ materiál zodpovedá údajom na sprievodnej dokumentácií nasleduje presun materiálu na sklad . Pracovník skladu je povinný skontrolovať skladované množstvo, porovnať ich s údajmi na skladovej karte a zapísať nový príjem
| |
| − |
| |
| − | * Pri zistení kvantitatívnej nezhody elektro materiálu v priebehu príjemky materiálu, je skladník príjmu povinný zaznamenať túto skutočnosť do sprievodnej dokumentácie a spraviť účtovný príjem materiálu, ktorý zodpovedá kvantitatívnym parametrom. Dodací list uloží do zložky reklamácií a sleduje jeho vybavenie. Pri zistení kvalitatívnej nezhody sa nezhodný materiál zapíše do programu SAP- modulu MM (materiálové hospodárstvo) a údaje sú odovzdané vedúcemu skladu, ktorý tento materiál prevedie do reklamačného skladu informačného systému a zaháji reklamačné riadenie v programe SAP- module Reklamácia.
| |
| − | * Pri zistení kvantitatívnej nezhody mechanického materiálu v priebehu príjemky materiálu, nie je materiál zaradený a zostáva na príjme tovaru. Reklamácia je oznámená príslušnému dispečerovi a ten zaistí jej okamžité vybavenie. Pri zistení kvalitatívnej nezhody sa nezhodný materiál zapíše do programu SAP- modulu MM (materiálové hospodárstvo) a údaje sú odovzdané vedúcemu skladu, ktorý tento materiál prevedie do reklamačného skladu informačného systému a zaháji reklamačné riadenie v programe SAP- module Reklamácia.
| |
| − |
| |
| − | * Po prevedení fyzického príjmu je materiál pod príslušným kódom zapísaný do skladovej evidencie na PC
| |
| − |
| |
| − | * Po dodaní faktúry dopíše manažér logistiky ceny k jednotlivým príjemkám a skontroluje údaje zapísane skladníkom príjmu
| |
| − |
| |
| − | * Potom je faktúra predložená k preplateniu
| |
| − | ===Vstupná kontrola===
| |
| − |
| |
| − | Vstupnej kontrole nepodlieha celé množstvo dodaného materiálu, ale len ktorý spadá do kategórie rizikového alebo chybného materiálu. Vstupom je tu tiež dodací list, výstupom je hlásenie o nezhode a vyhodnotenie. Zodpovednou osobou v tomto bode je vstupný kontrolór.
| |
| − | V tomto bode sa všetky činnosti rozbiehajú. Záleží na kvalite materiálu a na tom, či prejde s kladným hodnotením na vstupnej kontrole. V kladnom prípade nasleduje bod skladovanie a výdaj materiálu, v prípade negatívneho výsledku so vstupnej kontroly nasleduje bod reklamácia materiálu.
| |
| − |
| |
| − | Opatrenia k zabezpečeniu dodania zhodného materiálu do výrobných procesov:
| |
| − | * Informácie o nezhodných materiáloch, tovaroch a polotovaroch sú uvedené v programe SAP- module materiálové hospodárstvo. Informácie navádza vstupný kontrolór z vyplnených formulárov “hlásenie o nezhode“ do SAPU vždy na začiatku týždňa za týždeň predchádzajúci. Zodpovednosť za úplnosť formulára nesie príslušný prevádzkový dispečer.
| |
| − |
| |
| − | * Mesačné vyhodnotenie nezhôd robí riadiaca jednotka, ktorá informuje príslušné osoby a vedenie spoločnosti.
| |
| − |
| |
| − | * Na základe výsledkov mesačného vyhodnotenia materiálových nezhôd urobí vstupná kontrola kontrolu najrizikovejších položiek. Vstupný kontrolór priebežne kontroluje aj naskladnený rizikový materiál. Riadia sa tiež pokyny a požiadavky prevádzkových dispečerov a technológa výroby.
| |
| − |
| |
| − | * Pokiaľ vstupný kontrolór zistí nezhodný materiál v priebehu kontroly, zapíše nezhodu do SAPU- modulu Materiálové hospdárstvo a zaistí nápravné alebo preventívne opatrenie.
| |
| − |
| |
| − | * výsledkoch kontroly vedie evidenciu, ktorá je k dispozícií na sieti spoločnosti.
| |
| − |
| |
| − | * V spolupráci s prevádzkovými dispečermi a technológom výroby identifikuje vstupný kontrolór príčiny nezhôd. Pokiaľ sa jedná o opakované nezhody zo strany dodávateľov, je informované nákupné oddelenie, ktoré zaháji jednanie s príslušným dodávateľom. Pokiaľ sa jedná o nezhody spojené s výrobnými procesmi, zaistia preventívne opatrenia vedúci pracovníci príslušných stredísk.
| |
| − |
| |
| − | * Nápravné a preventívne opatrenia sa budú priebežne vyhodnocovať s cieľom zistenia, či sa nezhody a príčiny stále vyskytujú alebo opakujú. Kontrolu nápravných a preventívnych opatrení vykonáva riadiaca jednotka.
| |
| − |
| |
| − | * Opakujúce sa príčiny a nezhody budú prejednané na porade vedúceho výroby s príslušnými vedúcimi stredísk.
| |
| − | ===Skladovanie a výdaj materiálu===
| |
| − |
| |
| − | Materiál po obdržaní príslušného skladovacieho kódu je umiestnený do skladovacích regálov. Potom podľa príslušných dokumentov je materiál vydaný do výroby, kde je pod príslušným kódom položky zaevidovaný výdaj na skladovej karte. K zaslaniu materiálu do výroby sa urobí evidencia na výdajke, ktorá je vstupom na tomto bode. Ako výstup tu je hlásenie o nezhode, výrobná zákazka- požiadavka na materiál.
| |
| − |
| |
| − | Presný postup pri výdaji materiálu
| |
| − | * Podľa aktuálneho plánu vystaví vedúci skladu limitný list a výdajku materiálu podľa príslušných zákazok
| |
| − | * Skladník podľa tohto limitného listu vychystá materiál pre jednotlivý úsek, pre každý úsek je stanovený príslušný skladník
| |
| − | * Pri vychystávaní materiálu skladník vykoná kvalitatívnu kontrolu
| |
| − | * Po vychystávaní materiálu skladník odpíše fyzické množstvo zo skladových kariet a dopraví materiál na príslušný úsek
| |
| − | * Účtovný výdaj vykonáva len vedúci skladu
| |
| − | ===Reklamácia materiálu===
| |
| − |
| |
| − | V prípade, že materiál neprejde vstupnou kontrolu nasleduje proces reklamácie materiálu. V prípade skladovania môže byť zistený nezhodný materiál. V tomto prípade sa o tomto stave musí informovať dodávateľ materiálu. V prípade oprávnenej reklamácie musí dodávateľ nahradiť. V prípade neoprávnenej reklamácie sa materiál zapíše do príslušnej zákazky. Vstupom i výstupom v týchto bodoch je vždy informačný systém podniku.
| |
| − | Posledným krokom je účtovná uzávierka materiálu. Tá sa spracováva každý polrok v súlade so zásadami účtovníctva.
| |
| − | ==Doprava materiálu==
| |
| − | Doprava je u niektorých materiálov zaisťovaná vlastnými dopravcami- dispečérmi. Ich povinnosti sú popísané v popise funkcie. U ostatných dodávateľov je doprava zaisťovaná zmluvne.
| |
| − | ==Výdaj materiálu z režijného skladu==
| |
| − | Výdaj materiálu z režijného skladu prebieha na základe samo-prepisovacieho tlačiva „výdajka- sprievodka“. Toto tlačivo musí byť pred uplatnením vždy parafované vedúcim zamestnancom. V prípade jeho neprítomnosti potvrdí tlačivo jeho zástupca respektíve vedúci iného strediska.
| |
| − | ==Kooperácia==
| |
| − |
| |
| − | Kooperačná činnosť zahŕňa:
| |
| − | * vychystávanie materiálu pre kooperantov,
| |
| − | * dovoz a odvoz materiálu kooperantom,
| |
| − | * objednávanie kooperačných prác,
| |
| − | * evidencia na kartách,
| |
| − | * evidencia na PC (prevody medzi skladmi),
| |
| − | * evidencia materiálu u kooperantov
| |
| − | ==Návrhy na zlepšenie procesov==
| |
| − | ===ABC analýza===
| |
| − |
| |
| − | Systém skladovania vo firme Delta Electronics s.r.o. považujem za celkom dobre fungujúci vzhľadom k veľkosti firmy.
| |
| − | Možné zlepšenie a zefektívnenie skladovacích činností by sme videli v usporiadaní skladov podľa obrátkovosti materiálu. Usporiadanie skladu by pozostávalo z analýzy ABC. V časti skladu umiestnenej najbližšie výdaju by bol umiestnený materiál z kategórie A, teda malý počet rýchloobrátkových položiek s dennou početnosťou výdaja. V ďalšej zóne by bol umiestnený materiál zo skupiny B a na konci skladu materiál patriaci do skupiny C s menej než týždennou početnosťou manipulácie.
| |
| − | ===Optimalizácia zo strany plánovania===
| |
| − | Mojim ďalším návrhom na zlepšenie riadenia zásob je optimalizácia plánovania výroby. Nakoľko materiál ide do výrobnej haly v množstve podľa určitej zákazky, často býva dodávaný len v malých množstvách ale s každodennou pravidelnosťou. Tým pádom musí pracovník pomocou vozíka vychystávať materiál každý deň v malých množstvách a vznikajú tak neefektívne časové straty. Vyriešil by som to tým, že by sa na začiatku týždňa vychystal daný materiál v množstve na celý týždeň, ktorý by sa následne spracoval vo výrobe a na zákazku by sa expedoval podľa potreby už zo skladu. Určite by sa tak zefektívnil celý proces.
| |
| − | ===Komunikácia medzi jednotlivými úsekmi===
| |
| − |
| |
| − | Jedná sa o komunikáciu medzi oddeleniami, ktoré majú trochu odlišné ciele a iných vedúcich. Preto tu často dochádza k nesúladu.
| |
| − | Zamestnanci konštrukcie hľadajú často najjednoduchšiu cestu. Často preto navrhnú na použitie vo výrobe materiál, ktorý ich napadne ako prvý a odovzdávajú nákupcom požiadavku na nový nákup, bez toho aby skontrolovali stavy zásob a snažili sa v nich nájsť vhodný ekvivalent. Majú síce od vedenia pokyn snažiť sa pracovať s už vytvorenými zásobami, ale hľadanie vhodných substitútov za navrhnutý materiál a znižovanie zásob nepatrí do ich zodpovednosti. Preto sa nimi príliš nezaoberajú. Zásobovacie oddelenie, ktoré zodpovedá za stavy zásob, naopak nemá možnosť bez schválenia konštruktéra odovzdať do výroby iný než požadovaný materiál, aj keď môže ísť o vhodný substitút. Práve tu je značný nesúlad.
| |
| − | Vhodným riešením tejto situácie by preto mohlo byť zlepšenie spolupráce medzi konštrukciou a nákupom. Pretože konštruktéri už majú možnosť prístupu do databázy so stavmi zásob a sú zodpovední za výber materiálu pre výrobu, nebol by problém presunúť zodpovednosť za využívanie zostávajúcich zásob na nich.
| |
| − | Takéto opatrenie by malo viesť k zvýšeniu využívania položiek, ktoré má už podnik skladom, pretože by mali konštruktéri dôvod zaoberať sa hľadaním substitútov a ich využívaním. Navyše je tu predpoklad, že vďaka znalostiam konštruktéra vyberie taký substitút, ktorý by mohol nákupca prehliadnuť.
| |
| − | =Záver=
| |
| − |
| |
| − | V tejto bakalárskej práci sme sa mohli zoznámiť s niektorými metódami a postupmi, ktoré sa uplatňujú v logistike. Týchto metód a postupov je veľmi veľa a záleží len na manažmente každej firmy, ktorý postup budú vo svojom podniku aplikovať. Voľba vhodnej metódy závisí predovšetkým na zameraní firmy. Obchodnej firme bude stačiť jednoduchý logistický systém v porovnaní s firmou výrobnou.
| |
| − | Pre svoju prácu som si vybral spoločnosť Delta electronics s.r.o., ktorá je výrobným podnikom a pretože logistika výrobnej firmy v sebe zahŕňa viac logistických činností, pokúsil som sa v tejto práci zmapovať oblasť nákupnej a skladovacej logistiky a vyzdvihnúť, že táto časť logistiky je jedným z hlavných faktorov, ktorý je do budúcna kľúčový pre úspešný rozvoj väčšiny podnikov.
| |
| − | Na základe teoretických kapitol zaoberajúcich sa všeobecnou logistikou som urobil analýzu týchto procesov vo zvolenej firme. Po prevedení analýz som formuloval nedostatky a navrhol odporučenia vedúce k ich eliminácií.
| |
| − | V časti venovanej formuláciám zodpovednosti za jednotlivé činnosti by som navrhoval vhodné presunutie zodpovednosti za stavy zásob na konštruktérov, ktorí majú právomoc rozhodovať o výbere materiálu a jeho použití vo výrobe. Zároveň je treba konštruktérov motivovať, aby v čo najväčšej miere využívali materiál, ktorý má podnik už v sklade. Toto opatrenie by malo viesť k postupnému znižovaniu už vytvorených zásob, skráteniu ich obrátok a znižovaniu skladovacích nákladov.
| |
| − | Čo sa týka skladových systémov a jeho zefektívnenia som navrhol zavedenie nových spôsobov usporiadania skladu podľa obrátkovosti. K tomuto opatreniu využijeme analýzu ABC.
| |
| − | =Zoznam použitej literatúry=
| |
| − |
| |
| − | [1] SCHULTE, C., Logistika, Překl. G. Tomek , A. Baudyš, 1.vyd. Praha: Victoria Publishing, 1994. 301 s. ISBN 80-85605-87-2
| |
| − |
| |
| − | [2] PERNICA, P., Logistický management, 1. vyd. Praha: RADIX, 2001. 661 s. ISBN 80-86031-13-6
| |
| − |
| |
| − | [3] STEHLÍK, A., Logistika - strategický faktor manažérskeho úspěchu, 1. vyd. Brno: Studio Contrast, 2003. 231 s. ISBN 80-238-8332-1
| |
| − |
| |
| − | [4] DRAHOTSKÝ I., REZNÍČEK B., -Logistika- procesy a ich riadenie, 1. vyd. Brno: Computer Press, 2003, ISBN 80-7226-521-0
| |
| − |
| |
| − | [5] STEHLÍK, A., Logistikastrategický faktor manažerského úspěchu, 1. vyd. Brno:
| |
| − | Studio Contrast, 2002. 231 s. ISBN 80-238-833-2
| |
| − |
| |
| − | [6] PERNICA, P., Logistika pro 21. století: Supply Chain Management, redaktor Milan
| |
| − | Vondráček, 1. vyd. Praha: Radix, spol. s.r.o., 2005. 1700 s. ISBN 80-86031-59-4.
| |
| − |
| |
| − | [7] STEHLÍK, A., Logistika 1.,1.vyd. Brno: MU ESF, 1995. 91 s. ISBN 80-210-1217-X
| |
| − |
| |
| − | [8] SIXTA J., MAČÁT V., Logistika teorie a praxe, vyd. Computer press, 2005. 316 s. ISBN 80-251-0573-3
| |
| − |
| |
| − | [9] LAMBERT, D. M., STOCK, J. R., ELLRAM, L., Logistika. 2. vyd. Praha:
| |
| − | Computer Press, 2000, 589 s. ISBN 80-7226-221-1
| |
| − |
| |
| − | [10] http://www.logistickaakademie.cz/materialovy-tok.html
| |
| − |
| |
| − | [11] www. stránka a interná dokumentácia spoločnosti Delta electronics
| |
|
Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Fakulta Mechatroniky
|
|
|
|
Riadenie toku materiálov pomocou logistiky
Bakalárska práca
|
|
| Autor:
|
Martin Mazán
|
| Pedagogický vedúci:
|
Ing. Radoslava Striežencová
|
| Študijný odbor:
|
Manažérstvo kvality produkcie
|
| Akademický rok
|
2010/2011
|
| Abstrakt
Táto práca sa zaoberá tokom materiálu od nákupu režijných a výrobných materiálov cez skladovanie až po výdaj materiálu do výrobnej haly. V prvých troch kapitolách je definovaný pojem logistika, popísané základné logistické funkcie, systémy a reťazce. V nasledujúcej časti sú zmienené teoretické poznatky zo súčasnej situácie vo vybranom podniku. V závere práce sú zosumarizované určité návrhy odporučenia, ktoré by firma v budúcnosti mohla aplikovať.
|
| Abstract
This work deals with the flow of material from the purchase of materials and production overheads through storage to issue material to the production hall. In the first three chapters of the logistics concept is defined, described the basic logistics functions, systems and chains. In the following are mentioned theoretical knowledge of the current situation in selected enterprises. In conclusion, some suggestions are summarized recommendations that the company would in future apply.
|
Úvod
Logistika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá fyzickými tokmi materiálu od dodávateľa k zákazníkovi a tiež informačnými tokmi. Najprudší rozvoj logistiky bol zaznamenaný v druhej polovici minulého storočia a bol spôsobený predovšetkým rýchlym rozvojom technológií a to hlavne technológií informačných. S rozvojom technológií ide ruka v ruke aj rozvoj a zrýchlenie logistických procesov.
V bakalárskej práci s názvom „Riadenie toku materiálov pomocou logistiky“ sa budem zaoberať predovšetkým tokom materiálu od nákupu materiálu cez skladovanie až po výdaj materiálu do výroby.
Cieľom tejto práce je zanalyzovať súčasný stav spomínaných produkčných procesov vo firme Delta electronics a na základe poznatkov z teoretickej časti práce navrhnúť zlepšenia, ktoré by v budúcnosti mohli zvýšiť efektivitu týchto procesov.
Na začiatku práce sa zoznámime s pojmami ako logistika, materiálový tok, logistické funkcie, logistické reťazce, logistické systémy atď. Ďalej si uvedieme popis súčasného stavu vo vybranom podniku, kde rozoberieme rôzne produkčné procesy. Nakoniec sme načrtli určité návrhy na zlepšenie týchto procesov, ktoré by v budúcnosti mohli byť aplikované.
Logistika
Pojem a vývoj logistiky
Existuje celá rada definícií vzťahujúcich sa k pojmu logistika. Stručne sa dá povedať ,že logistika sa zaoberá pohybom materiálu z miesta vzniku do miesta spotreby a s tým súvisejúcim informačným tokom. Týka sa všetkých komponentov obehového procesu ,to znamená predovšetkým dopravy, riadenia zásob, manipulácie s materiálom, balenia, distribúcie a skladovania. Zahrňuje tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy. Ich úlohou je zaistiť správne materiály na správnom mieste, v správnom čase, v požadovanej kvalite, s príslušnými informáciami a s odpovedajúcim finančným dopadom.
V histórií používali pojem logistika najskôr grécki filozofovi , neskôr sa vyskytoval v aritmetike a znamenal praktické počítanie s číslami [8].
Už od 9. storočia je potom možné stretnúť sa s týmto pojmom vo vojenstve. Logistika zaisťovala rôzne potreby vojska, zásobovanie potravou, zbraňami, muníciou, logistickí dôstojníci pripravovali vojenské akcie, kontrolovali pohyby vojenských jednotiek a podobne.
Ako predmet skúmania sa logistika objavuje až na počiatku 20. storočia, a to v súvislosti s podporou obchodnej stratégie podniku dosahovaním užitočnej hodnoty času a miesta.
Výrazná pozornosť sa začala venovať logistike po druhej svetovej vojne, na začiatku predovšetkým v USA. Efektívna distribúcia a zásobovanie významne prispeli k úspechu spojencov. Zásobovacie problémy viedli k širokému používaniu matematických metód pre riešenie procesov so zásobovaním spojených. Tieto metódy našli svoje uplatnenie po vojne v podnikovej logistike, či už sa jedná o určenie optimálneho množstva produkcie, rozmiestnenie skladov, alebo problémy spojené s dopravou a inými nákladmi.
Dôvodov k uplatneniu logistiky v hospodárskej sfére bol celý rad. Predovšetkým bolo nutné riešiť stále zložitejšie výrobné a distribučné procesy. Bolo treba zaistiť náväznosť jednotlivých dielčích procesov tak, aby boli efektívne využité všetky kapacity. Stále náročnejšie boli požiadavky na dopravu. Optimalizácia zásobovania mohla znížiť prostriedky v zásobách viazané [8].
Význam logistiky neustále rastie spolu s narastajúcou globalizáciou. Firmy sú vystavované silným konkurenčným tlakom a logistika má v tejto situácií strategické postavenie. Napomáha zdokonaleniu zákazníckeho servisu, na ktorý je od počiatku deväťdesiatych rokov kladený dôraz predovšetkým. Umožňuje znižovanie nákladov a tým dosahovanie vyšších ziskov. Účinnosť logistiky sa zvyšuje s rozvojom informačných technológií. Pre úspešnosť logistiky je veľmi dôležitý systémový prístup. Pochopenie vzájomných súvislostí hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti systému ako celku [8].
Existuje celá rada definícií vzťahujúcich sa k pojmu logistika. Stručne sa dá povedať ,že logistika sa zaoberá pohybom materiálu z miesta vzniku do miesta spotreby a s tým súvisejúcim informačným tokom. Týka sa všetkých komponentov obehového procesu ,to znamená predovšetkým dopravy, riadenia zásob, manipulácie s materiálom, balenia, distribúcie a skladovania. Zahrňuje tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy. Ich úlohou je zaistiť správne materiály na správnom mieste, v správnom čase, v požadovanej kvalite, s príslušnými informáciami a s odpovedajúcim finančným dopadom.
V histórií používali pojem logistika najskôr grécki filozofovi , neskôr sa vyskytoval v aritmetike a znamenal praktické počítanie s číslami [8].
Už od 9. storočia je potom možné stretnúť sa s týmto pojmom vo vojenstve. Logistika zaisťovala rôzne potreby vojska, zásobovanie potravou, zbraňami, muníciou, logistickí dôstojníci pripravovali vojenské akcie, kontrolovali pohyby vojenských jednotiek a podobne.
Ako predmet skúmania sa logistika objavuje až na počiatku 20. storočia, a to v súvislosti s podporou obchodnej stratégie podniku dosahovaním užitočnej hodnoty času a miesta.
Výrazná pozornosť sa začala venovať logistike po druhej svetovej vojne, na začiatku predovšetkým v USA. Efektívna distribúcia a zásobovanie významne prispeli k úspechu spojencov. Zásobovacie problémy viedli k širokému používaniu matematických metód pre riešenie procesov so zásobovaním spojených. Tieto metódy našli svoje uplatnenie po vojne v podnikovej logistike, či už sa jedná o určenie optimálneho množstva produkcie, rozmiestnenie skladov, alebo problémy spojené s dopravou a inými nákladmi.
Dôvodov k uplatneniu logistiky v hospodárskej sfére bol celý rad. Predovšetkým bolo nutné riešiť stále zložitejšie výrobné a distribučné procesy. Bolo treba zaistiť náväznosť jednotlivých dielčích procesov tak, aby boli efektívne využité všetky kapacity. Stále náročnejšie boli požiadavky na dopravu. Optimalizácia zásobovania mohla znížiť prostriedky v zásobách viazané [8].
Význam logistiky neustále rastie spolu s narastajúcou globalizáciou. Firmy sú vystavované silným konkurenčným tlakom a logistika má v tejto situácií strategické postavenie. Napomáha zdokonaleniu zákazníckeho servisu, na ktorý je od počiatku deväťdesiatych rokov kladený dôraz predovšetkým. Umožňuje znižovanie nákladov a tým dosahovanie vyšších ziskov. Účinnosť logistiky sa zvyšuje s rozvojom informačných technológií. Pre úspešnosť logistiky je veľmi dôležitý systémový prístup. Pochopenie vzájomných súvislostí hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti systému ako celku [8].
Systémové poňatie logistiky
Toto poňatie vychádza z predpokladu, že riešenie jednotlivých dielčích opatrení na úseku celého logistického reťazca nevedie k optimálnemu riešeniu, ale že je treba dosiahnuť toho, aby jednotlivé časti boli podriadené vyššiemu celku, systému [8].
Funkcie logistiky
Globálnou funkciou logistiky je zabezpečovanie optimálneho toku služieb a výrobkov na všetkých dielčích úrovniach (nákup, skladovanie, plánovanie a riadenie výroby, riadenie zákazok, doprava, podnikové plánovanie hmotných tokov).
Logistické funkcie bývajú väčšinou štruktúrované do štyroch úrovní:
- strategické: dlhodobo platné rozhodovanie o zdrojoch a postupoch
- dispozičné: krátkodobé rozhodovanie o spôsobe uspokojenia vzniknutých potrieb
- administratívne: sú to informačné procesy, vystavovanie a evidovanie dokladov
- operatívne: realizácia hmotnej stránky logistických reťazcov podľa dispozícií alebo príkazov z nadriadených úrovní [5]
Ciele logistiky
Logistické ciele musia byť odvodzované od podnikovej stratégie a od podnikových cieľov. Cieľom logistických činností je optimalizácia logistických výkonov s ich komponentmi – logistickými službami a logistickými nákladmi [1] .
Logistické služby
Prvky logistických služieb sú:
- dodací čas (lehoty)- vyjadruje dobu od odovzdania objednávky zákazníkom po okamžik, kedy je tovar u zákazníka,
- dodacia spoľahlivosť- dodržiavanie lehôt objednávok,
- dodacia pružnosť (flexibilita) – vyjadruje schopnosť pružne reagovať na požiadavky zákazníka,
- dodacia kvalita – vyjadruje presnosť, podľa spôsobu, množstva a stavu objednaného výrobku [1].
Logistické náklady
Logistické náklady sa dajú rozdeliť do piatich nákladových blokov:
- náklady na riadenie a systém- náklady na formovanie, plánovanie a kontrolu hmotných tokov, výrobných programov, riadenie výroby atď.,
- náklady na zásoby- vznikajúce udržiavaním zásob a viazaním kapitálových prostriedkov pre ich financovanie, poistenie, straty a znehodnotenie,
- náklady na skladovanie- skladovacie kapacity, uskladňovacie a vyskladňovacie procesy,
- náklady na dopravu- vnútropodniková a mimo podniková doprava, náklady s ňou spojené (energie, palivá, atď.),
- náklady na manipuláciu- náklady na balenie, manipulačné procesy, etikety, atď.
K dosiahnutiu optimalizácie logistických výkonov je možné zvoliť :
- sledovanie optimálneho stupňa logistických služieb,
- sledovanie žiaduceho stupňa logistických služieb pri minimalizácii logistických nákladov nutných k jeho dosiahnutiu [1].
Logistické systémy
Ako už bolo naznačené, logistika je systémovo orientovaná disciplína. Jednotlivé články systému sú na sebe závislé, nadväzujúce, dávajú spätnú väzbu a tvoria jeden celok. Logistika predpokladá systémové myslenie a systémový prístup. Preto tiež logistický prístup sleduje celkové riešenie problému. Nesleduje jednotlivé činnosti samostatne, ale analyzuje hospodárnosť celkového priebehu materiálového pohybu. Zmyslom logistiky je dosiahnuť konečný synergický efekt, čo je celkový efekt systému vznikajúci vzájomným pôsobením častí systému.
Pojem systém je chápaný ako účelovo definovaná množina prvkov- elementov a množiny väzieb- relácií medzi nimi, ktoré spolu určujú vlastnosti, funkcie a ciele systému ako celku. Logistický systém môžeme považovať za multisystém, pretože zahrňuje viac podsystémov. Jednotlivé systémy sa nedajú skúmať jednotlivo, ale len z pohľadu synergického efektu [7].
Logistický multisystém je vymedzený nasledovne:
- systém technicky- technologický- ako dynamický systém umožňujúci premiestňovať osoby a veci.
- systém riadenia- účelné pôsobenie vedúceho systému na systém technický- technologický určené k vyvolaniu takého stavu, ktorý vedie k dosiahnutiu konečného efektu s minimálnou potrebou času s čo najvyššou možnou hospodárnosťou.
- systém informačný- získava, spracováva, prenáša a uchováva informácie pre potreby systému riadenia.
- systém komunikačný- je sústavou technických prostriedkov a zariadení prenosovej, organizačnej, automatizačnej a výpočtovej techniky a ľudí, slúžiacich potrebám informačného systému [6].
Logistický multisystém nie je statický, ale dynamický- vyvíjajúci sa v čase. Vďaka reakciám na spätné väzby sa snaží dosahovať efektívnejšieho chovania. Medzi jeho ďalšie znaky patrí schopnosť samo organizovať sa- teda zlepšovať vlastnú štruktúru a organizáciu, samo opravovať sa- v prípade potreby nahradiť svoje už nevyhovujúce prvky a väzby. Je to systém otvorený- založený na výmene informácií s okolím. Prvky logistického systému môžu byť ako zákazníci, od ktorých multisystém prijíma požiadavky a uspokojuje ich akceptovaním hľadiska kvality a včasnosti, tak aj dodávatelia, prípadne poskytovatelia logistických služieb. V obidvoch prípadoch môžu byť zákazníci i dodávatelia integrovaní do logistického multisystému, pokiaľ sa napr. podieľajú na vývoji, montáži či kontrole výrobku. V tomto prípade sú považovaní za prvky logistického multisystému. Logistický systém má zákaznícky orientované chovanie. Dodávateľské podsystémy sa v ňom musia prispôsobiť odberateľským podsystémom [6].
Inštitucionálne vymedzenie logistických systémov
V prípade inštitucionálneho pohľadu rozlišujeme systémy podľa druhu a počtu inštitúcií, ktoré sa v systéme vyskytujú. V náväznosti na národohospodárske delenie úrovní agregácie, si môžeme definovať mikro-, makro-, a medzilogistiku.
- systémy makrologistiky- riešia všetky logistické reťazce, ktoré sú potrebné k zaisteniu určitého produktu a jeho následného dodania konečnému zákazníkovi.
- systémy mikrologistiky- sú logistické systémy jednotlivých verejnoprávnych a súkromných organizácií [5].
Podľa druhu organizácií vo vzťahu k ich cieľom patrí medzi mikrologistické systémy :
- vojenská logistika
- logistika v zdravotníctve
- logistika ostatných organizácií
- logistika organizácií s hospodárskou činnosťou- podniková logistika
Podniková logistika sa dá ďalej deliť podľa účelu organizácie na :
- priemyslovú logistiku
- logistiku obchodu
- logistiku služieb
Priemyslová logistika a logistika obchodu sa ďalej štepí na logistiku vnútropodnikovú a medzipodnikovú .
U logistiky služieb rozlišujeme, či je poskytovanie logistických služieb hlavnou úlohou organizácie- (špedície) , potom sa jedná o podniky logistických služieb.
Pokiaľ je logistický výkon iba druhotným výkonom, ktorý ma zabezpečiť naplnenie hlavného cieľa ( v prípade priemyslových, obchodných podnikov alebo bánk), jedná sa o logistiku služieb ostatných podnikov [5].
- systémy medzilogistiky- leží medzi makrologistickými a mikrologistickými systémami. Ich funkcie sa nedajú vymedziť výhradne mikro- alebo makrologisticky. Tieto systémy operujú na úrovni spolupracujúcich organizácií.
V prípade medzilogistických systémov sa pri delení zohľadňujú podniky spolupracujúce pri naplňovaní logistických služieb- do úvahy pripadá kooperácia medzi podnikmi zasielateľských služieb (napr. užitie spoločného systému prerozdeľovania tovaru medzi zasielateľmi z rôznych či rovnakých odborov). U podnikov logistických služieb sa môže jednať o spoluprácu medzi špedičnými organizáciami orientovanými na určitý región, alebo podniky zaoberajúce sa určitým typom dopravy (diaľničnou nákladnou prepravou a železnicou) Existuje aj varianta spolupráce medzi podnikmi logistických služieb a zasielateľskou organizáciou (zasielateľ poverí podnik logistických služieb poslaním produktov) [5].
Funkčné vymedzenie logistických systémov
Pri riešení materiálových tokov vzniká zložitý problém, kedy je nutné vytvoriť ucelený reťazec, ktorý dáva do vzájomných vzťahov nákup- výrobu- dopravu- sklady- spotrebiteľa. Z funkčného hľadiska sa teda logistické systémy dajú vymedziť podľa jednotlivých fáz materiálového toku v podniku.
Z hľadiska logistickej systematiky rozoznávame nasledujúce systémy:
- Zásobovacia (nákupná, opatrovacia) logistika
- Výrobná logistika
- Odbytová logistika
- Logistika likvidácie a recyklácie odpadu
Vyššie zmienená systematizácia je charakteristická pre priemyselný (výrobný) podnik. V obchodných podnikoch chýba výrobná logistika a do toku tovaru patrí iba obchodný materiál a prevádzkový materiál. Naopak v podnikoch služieb existuje iba nákupná logistika a tok tovaru predstavuje iba prevádzkový materiál [7].
