Riadenie toku materiálov pomocou logistiky

	Trenčianska Univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne Fakulta Mechatroniky
	Riadenie toku materiálov pomocou logistiky Bakalárska práca

Autor:	Martin Mazán
Pedagogický vedúci:	Ing. Radoslava Striežencová
Študijný odbor:	Manažérstvo kvality produkcie
Akademický rok	2010/2011

Obsah práce

1.	Logistika
2.	Konkrétna náplň logistiky obehových procesov
3.	Logistické reťazce
4.	Delta electronics

Abstrakt Táto práca sa zaoberá tokom materiálu od nákupu režijných a výrobných materiálov cez skladovanie až po výdaj materiálu do výrobnej haly. V prvých troch kapitolách je definovaný pojem logistika, popísané základné logistické funkcie, systémy a reťazce. V nasledujúcej časti sú zmienené teoretické poznatky zo súčasnej situácie vo vybranom podniku. V závere práce sú zosumarizované určité návrhy odporučenia, ktoré by firma v budúcnosti mohla aplikovať.

Abstract This work deals with the flow of material from the purchase of materials and production overheads through storage to issue material to the production hall. In the first three chapters of the logistics concept is defined, described the basic logistics functions, systems and chains. In the following are mentioned theoretical knowledge of the current situation in selected enterprises. In conclusion, some suggestions are summarized recommendations that the company would in future apply.

Úvod

Logistika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá fyzickými tokmi materiálu od dodávateľa k zákazníkovi a tiež informačnými tokmi. Najprudší rozvoj logistiky bol zaznamenaný v druhej polovici minulého storočia a bol spôsobený predovšetkým rýchlym rozvojom technológií a to hlavne technológií informačných. S rozvojom technológií ide ruka v ruke aj rozvoj a zrýchlenie logistických procesov. V bakalárskej práci s názvom „Riadenie toku materiálov pomocou logistiky“ sa budem zaoberať predovšetkým tokom materiálu od nákupu materiálu cez skladovanie až po výdaj materiálu do výroby.

Cieľom tejto práce je zanalyzovať súčasný stav spomínaných produkčných procesov vo firme Delta electronics a na základe poznatkov z teoretickej časti práce navrhnúť zlepšenia, ktoré by v budúcnosti mohli zvýšiť efektivitu týchto procesov. Na začiatku práce sa zoznámime s pojmami ako logistika, materiálový tok, logistické funkcie, logistické reťazce, logistické systémy atď. Ďalej si uvedieme popis súčasného stavu vo vybranom podniku, kde rozoberieme rôzne produkčné procesy. Nakoniec sme načrtli určité návrhy na zlepšenie týchto procesov, ktoré by v budúcnosti mohli byť aplikované.

Logistika

Pojem a vývoj logistiky

Existuje celá rada definícií vzťahujúcich sa k pojmu logistika. Stručne sa dá povedať ,že logistika sa zaoberá pohybom materiálu z miesta vzniku do miesta spotreby a s tým súvisejúcim informačným tokom. Týka sa všetkých komponentov obehového procesu ,to znamená predovšetkým dopravy, riadenia zásob, manipulácie s materiálom, balenia, distribúcie a skladovania. Zahrňuje tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy. Ich úlohou je zaistiť správne materiály na správnom mieste, v správnom čase, v požadovanej kvalite, s príslušnými informáciami a s odpovedajúcim finančným dopadom.

V histórií používali pojem logistika najskôr grécki filozofovi , neskôr sa vyskytoval v aritmetike a znamenal praktické počítanie s číslami [8]. Už od 9. storočia je potom možné stretnúť sa s týmto pojmom vo vojenstve. Logistika zaisťovala rôzne potreby vojska, zásobovanie potravou, zbraňami, muníciou, logistickí dôstojníci pripravovali vojenské akcie, kontrolovali pohyby vojenských jednotiek a podobne. Ako predmet skúmania sa logistika objavuje až na počiatku 20. storočia, a to v súvislosti s podporou obchodnej stratégie podniku dosahovaním užitočnej hodnoty času a miesta.

Výrazná pozornosť sa začala venovať logistike po druhej svetovej vojne, na začiatku predovšetkým v USA. Efektívna distribúcia a zásobovanie významne prispeli k úspechu spojencov. Zásobovacie problémy viedli k širokému používaniu matematických metód pre riešenie procesov so zásobovaním spojených. Tieto metódy našli svoje uplatnenie po vojne v podnikovej logistike, či už sa jedná o určenie optimálneho množstva produkcie, rozmiestnenie skladov, alebo problémy spojené s dopravou a inými nákladmi.

Dôvodov k uplatneniu logistiky v hospodárskej sfére bol celý rad. Predovšetkým bolo nutné riešiť stále zložitejšie výrobné a distribučné procesy. Bolo treba zaistiť náväznosť jednotlivých dielčích procesov tak, aby boli efektívne využité všetky kapacity. Stále náročnejšie boli požiadavky na dopravu. Optimalizácia zásobovania mohla znížiť prostriedky v zásobách viazané [8]. Význam logistiky neustále rastie spolu s narastajúcou globalizáciou. Firmy sú vystavované silným konkurenčným tlakom a logistika má v tejto situácií strategické postavenie. Napomáha zdokonaleniu zákazníckeho servisu, na ktorý je od počiatku deväťdesiatych rokov kladený dôraz predovšetkým. Umožňuje znižovanie nákladov a tým dosahovanie vyšších ziskov. Účinnosť logistiky sa zvyšuje s rozvojom informačných technológií. Pre úspešnosť logistiky je veľmi dôležitý systémový prístup. Pochopenie vzájomných súvislostí hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti systému ako celku [8].

Existuje celá rada definícií vzťahujúcich sa k pojmu logistika. Stručne sa dá povedať ,že logistika sa zaoberá pohybom materiálu z miesta vzniku do miesta spotreby a s tým súvisejúcim informačným tokom. Týka sa všetkých komponentov obehového procesu ,to znamená predovšetkým dopravy, riadenia zásob, manipulácie s materiálom, balenia, distribúcie a skladovania. Zahrňuje tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy. Ich úlohou je zaistiť správne materiály na správnom mieste, v správnom čase, v požadovanej kvalite, s príslušnými informáciami a s odpovedajúcim finančným dopadom. V histórií používali pojem logistika najskôr grécki filozofovi , neskôr sa vyskytoval v aritmetike a znamenal praktické počítanie s číslami [8].

Už od 9. storočia je potom možné stretnúť sa s týmto pojmom vo vojenstve. Logistika zaisťovala rôzne potreby vojska, zásobovanie potravou, zbraňami, muníciou, logistickí dôstojníci pripravovali vojenské akcie, kontrolovali pohyby vojenských jednotiek a podobne. Ako predmet skúmania sa logistika objavuje až na počiatku 20. storočia, a to v súvislosti s podporou obchodnej stratégie podniku dosahovaním užitočnej hodnoty času a miesta. Výrazná pozornosť sa začala venovať logistike po druhej svetovej vojne, na začiatku predovšetkým v USA. Efektívna distribúcia a zásobovanie významne prispeli k úspechu spojencov. Zásobovacie problémy viedli k širokému používaniu matematických metód pre riešenie procesov so zásobovaním spojených. Tieto metódy našli svoje uplatnenie po vojne v podnikovej logistike, či už sa jedná o určenie optimálneho množstva produkcie, rozmiestnenie skladov, alebo problémy spojené s dopravou a inými nákladmi.

Dôvodov k uplatneniu logistiky v hospodárskej sfére bol celý rad. Predovšetkým bolo nutné riešiť stále zložitejšie výrobné a distribučné procesy. Bolo treba zaistiť náväznosť jednotlivých dielčích procesov tak, aby boli efektívne využité všetky kapacity. Stále náročnejšie boli požiadavky na dopravu. Optimalizácia zásobovania mohla znížiť prostriedky v zásobách viazané [8].

Význam logistiky neustále rastie spolu s narastajúcou globalizáciou. Firmy sú vystavované silným konkurenčným tlakom a logistika má v tejto situácií strategické postavenie. Napomáha zdokonaleniu zákazníckeho servisu, na ktorý je od počiatku deväťdesiatych rokov kladený dôraz predovšetkým. Umožňuje znižovanie nákladov a tým dosahovanie vyšších ziskov. Účinnosť logistiky sa zvyšuje s rozvojom informačných technológií. Pre úspešnosť logistiky je veľmi dôležitý systémový prístup. Pochopenie vzájomných súvislostí hrá kľúčovú úlohu pri zvyšovaní efektívnosti systému ako celku [8].

Systémové poňatie logistiky

Toto poňatie vychádza z predpokladu, že riešenie jednotlivých dielčích opatrení na úseku celého logistického reťazca nevedie k optimálnemu riešeniu, ale že je treba dosiahnuť toho, aby jednotlivé časti boli podriadené vyššiemu celku, systému [8].

Funkcie logistiky

Globálnou funkciou logistiky je zabezpečovanie optimálneho toku služieb a výrobkov na všetkých dielčích úrovniach (nákup, skladovanie, plánovanie a riadenie výroby, riadenie zákazok, doprava, podnikové plánovanie hmotných tokov).

Logistické funkcie bývajú väčšinou štruktúrované do štyroch úrovní:

• strategické: dlhodobo platné rozhodovanie o zdrojoch a postupoch
• dispozičné: krátkodobé rozhodovanie o spôsobe uspokojenia vzniknutých potrieb
• administratívne: sú to informačné procesy, vystavovanie a evidovanie dokladov
• operatívne: realizácia hmotnej stránky logistických reťazcov podľa dispozícií alebo príkazov z nadriadených úrovní [5]

Ciele logistiky

Logistické ciele musia byť odvodzované od podnikovej stratégie a od podnikových cieľov. Cieľom logistických činností je optimalizácia logistických výkonov s ich komponentmi – logistickými službami a logistickými nákladmi [1] .

Logistické služby

Prvky logistických služieb sú:

• dodací čas (lehoty)- vyjadruje dobu od odovzdania objednávky zákazníkom po okamžik, kedy je tovar u zákazníka,
• dodacia spoľahlivosť- dodržiavanie lehôt objednávok,
• dodacia pružnosť (flexibilita) – vyjadruje schopnosť pružne reagovať na požiadavky zákazníka,
• dodacia kvalita – vyjadruje presnosť, podľa spôsobu, množstva a stavu objednaného výrobku [1].

Logistické náklady

Logistické náklady sa dajú rozdeliť do piatich nákladových blokov:

• náklady na riadenie a systém- náklady na formovanie, plánovanie a kontrolu hmotných tokov, výrobných programov, riadenie výroby atď.,
• náklady na zásoby- vznikajúce udržiavaním zásob a viazaním kapitálových prostriedkov pre ich financovanie, poistenie, straty a znehodnotenie,
• náklady na skladovanie- skladovacie kapacity, uskladňovacie a vyskladňovacie procesy,
• náklady na dopravu- vnútropodniková a mimo podniková doprava, náklady s ňou spojené (energie, palivá, atď.),
• náklady na manipuláciu- náklady na balenie, manipulačné procesy, etikety, atď.

K dosiahnutiu optimalizácie logistických výkonov je možné zvoliť :

• sledovanie optimálneho stupňa logistických služieb,
• sledovanie žiaduceho stupňa logistických služieb pri minimalizácii logistických nákladov nutných k jeho dosiahnutiu [1].

Logistické systémy

Ako už bolo naznačené, logistika je systémovo orientovaná disciplína. Jednotlivé články systému sú na sebe závislé, nadväzujúce, dávajú spätnú väzbu a tvoria jeden celok. Logistika predpokladá systémové myslenie a systémový prístup. Preto tiež logistický prístup sleduje celkové riešenie problému. Nesleduje jednotlivé činnosti samostatne, ale analyzuje hospodárnosť celkového priebehu materiálového pohybu. Zmyslom logistiky je dosiahnuť konečný synergický efekt, čo je celkový efekt systému vznikajúci vzájomným pôsobením častí systému. Pojem systém je chápaný ako účelovo definovaná množina prvkov- elementov a množiny väzieb- relácií medzi nimi, ktoré spolu určujú vlastnosti, funkcie a ciele systému ako celku. Logistický systém môžeme považovať za multisystém, pretože zahrňuje viac podsystémov. Jednotlivé systémy sa nedajú skúmať jednotlivo, ale len z pohľadu synergického efektu [7].

Logistický multisystém je vymedzený nasledovne:

• systém technicky- technologický- ako dynamický systém umožňujúci premiestňovať osoby a veci.
• systém riadenia- účelné pôsobenie vedúceho systému na systém technický- technologický určené k vyvolaniu takého stavu, ktorý vedie k dosiahnutiu konečného efektu s minimálnou potrebou času s čo najvyššou možnou hospodárnosťou.
• systém informačný- získava, spracováva, prenáša a uchováva informácie pre potreby systému riadenia.
• systém komunikačný- je sústavou technických prostriedkov a zariadení prenosovej, organizačnej, automatizačnej a výpočtovej techniky a ľudí, slúžiacich potrebám informačného systému [6].

Logistický multisystém nie je statický, ale dynamický- vyvíjajúci sa v čase. Vďaka reakciám na spätné väzby sa snaží dosahovať efektívnejšieho chovania. Medzi jeho ďalšie znaky patrí schopnosť samo organizovať sa- teda zlepšovať vlastnú štruktúru a organizáciu, samo opravovať sa- v prípade potreby nahradiť svoje už nevyhovujúce prvky a väzby. Je to systém otvorený- založený na výmene informácií s okolím. Prvky logistického systému môžu byť ako zákazníci, od ktorých multisystém prijíma požiadavky a uspokojuje ich akceptovaním hľadiska kvality a včasnosti, tak aj dodávatelia, prípadne poskytovatelia logistických služieb. V obidvoch prípadoch môžu byť zákazníci i dodávatelia integrovaní do logistického multisystému, pokiaľ sa napr. podieľajú na vývoji, montáži či kontrole výrobku. V tomto prípade sú považovaní za prvky logistického multisystému. Logistický systém má zákaznícky orientované chovanie. Dodávateľské podsystémy sa v ňom musia prispôsobiť odberateľským podsystémom [6].

Inštitucionálne vymedzenie logistických systémov

V prípade inštitucionálneho pohľadu rozlišujeme systémy podľa druhu a počtu inštitúcií, ktoré sa v systéme vyskytujú. V náväznosti na národohospodárske delenie úrovní agregácie, si môžeme definovať mikro-, makro-, a medzilogistiku.

• systémy makrologistiky- riešia všetky logistické reťazce, ktoré sú potrebné k zaisteniu určitého produktu a jeho následného dodania konečnému zákazníkovi.
• systémy mikrologistiky- sú logistické systémy jednotlivých verejnoprávnych a súkromných organizácií [5].

Podľa druhu organizácií vo vzťahu k ich cieľom patrí medzi mikrologistické systémy :

• vojenská logistika
• logistika v zdravotníctve
• logistika ostatných organizácií
• logistika organizácií s hospodárskou činnosťou- podniková logistika

Podniková logistika sa dá ďalej deliť podľa účelu organizácie na :

• priemyslovú logistiku
• logistiku obchodu
• logistiku služieb

Priemyslová logistika a logistika obchodu sa ďalej štepí na logistiku vnútropodnikovú a medzipodnikovú . U logistiky služieb rozlišujeme, či je poskytovanie logistických služieb hlavnou úlohou organizácie- (špedície) , potom sa jedná o podniky logistických služieb. Pokiaľ je logistický výkon iba druhotným výkonom, ktorý ma zabezpečiť naplnenie hlavného cieľa ( v prípade priemyslových, obchodných podnikov alebo bánk), jedná sa o logistiku služieb ostatných podnikov [5].

• systémy medzilogistiky- leží medzi makrologistickými a mikrologistickými systémami. Ich funkcie sa nedajú vymedziť výhradne mikro- alebo makrologisticky. Tieto systémy operujú na úrovni spolupracujúcich organizácií.

V prípade medzilogistických systémov sa pri delení zohľadňujú podniky spolupracujúce pri naplňovaní logistických služieb- do úvahy pripadá kooperácia medzi podnikmi zasielateľských služieb (napr. užitie spoločného systému prerozdeľovania tovaru medzi zasielateľmi z rôznych či rovnakých odborov). U podnikov logistických služieb sa môže jednať o spoluprácu medzi špedičnými organizáciami orientovanými na určitý región, alebo podniky zaoberajúce sa určitým typom dopravy (diaľničnou nákladnou prepravou a železnicou) Existuje aj varianta spolupráce medzi podnikmi logistických služieb a zasielateľskou organizáciou (zasielateľ poverí podnik logistických služieb poslaním produktov) [5].

Funkčné vymedzenie logistických systémov

Pri riešení materiálových tokov vzniká zložitý problém, kedy je nutné vytvoriť ucelený reťazec, ktorý dáva do vzájomných vzťahov nákup- výrobu- dopravu- sklady- spotrebiteľa. Z funkčného hľadiska sa teda logistické systémy dajú vymedziť podľa jednotlivých fáz materiálového toku v podniku.

Z hľadiska logistickej systematiky rozoznávame nasledujúce systémy:

• Zásobovacia (nákupná, opatrovacia) logistika
• Výrobná logistika
• Odbytová logistika
• Logistika likvidácie a recyklácie odpadu

Vyššie zmienená systematizácia je charakteristická pre priemyselný (výrobný) podnik. V obchodných podnikoch chýba výrobná logistika a do toku tovaru patrí iba obchodný materiál a prevádzkový materiál. Naopak v podnikoch služieb existuje iba nákupná logistika a tok tovaru predstavuje iba prevádzkový materiál [7].

Konkrétna náplň logistiky obehových procesov

Náplň logistiky obehových procesov je integrálne riadenie všetkých komponentov tohto obehového procesu. Je tým myslená doprava, riadenie zásob, manipulácia s materiálom, balenie, distribúcia, skladovanie a tiež komunikačné, informačné a riadiace systémy [4].

Doprava

V oblasti dopravy začala logistika naberať na význame na prelome 70. a 80. rokov, kedy došlo k deregulácií dopravného priemyslu. Nastal nárast konkurencie v rámci jednotlivých druhov dopráv a medzi druhmi navzájom. Prepravcovia získali viac možností dopravy, stali sa pružnejší a konkurencieschopnejší. Doprava ako taká zaisťuje presun výrobkov v priestore, z miesta výroby do miesta spotreby, a zvyšuje tak ich hodnotu. Ďalej potom ovplyvňuje rýchlosť a spoľahlivosť, s akou sa tento presun uskutoční. Včasné a kvalitné dodanie výrobkov zvyšuje pridanú hodnotu pre zákazníka a tým aj úroveň zákazníckeho servisu. Náklady spojené s prepravou sú ale jedny z najväčších v logistike často sa významnou mierou podieľajú na cene výrobkov. Zaisťovanie požadovanej úrovne zákazníckeho servisu je významnou súčasťou logistického riadenia. Dopady prepravy na zákaznícky servis sú jedny z najdôležitejších. Prepravný servis musí byť predovšetkým spoľahlivý, významnú úlohu hrá doba prepravy a pokrytie trhu. Pre zákazníkov je tiež významná pružnosť v poskytovaní prepravných služieb a riešenie strát či poškodzovania. Využitie logistiky vo výrobných a obchodných organizáciách kladie na dopravné firmy, ktoré chcú logistické služby poskytovať, viaceré požiadavky. Pokiaľ tieto firmy chcú byť na trhu úspešné, musia sa orientovať na logistické potreby svojich zákazníkov, ich výrobný proces, charakter vyrábanej produkcie a pod. Základným poslaním nákladnej dopravy je uspokojovanie prepravných potrieb zákazníkov. Hlavnými predpokladmi spoľahlivého fungovania dopravy je vytvorenie a usmerňovanie fungujúcich dopravných systémov v rámci jednotlivých odborov dopravy a koordinovaný rozvoj dopravného systému ako celku. Cestná doprava umožňuje najširšie pokrytie trhu. Jej flexibilita je do značnej miery daná hustotou cestnej siete. Pre svoju univerzálnosť väčšinou najlepšie vyhovuje požiadavkám zákazníka, a preto sa objem materiálu prepravovaného autodopravcami stále zvyšuje [4]. Železničná sieť nie je zďaleka tak hustá ako sieť cestná, železničná doprava je obmedzená na pevne dané trate, a preto nedosahuje pružnosť cestnej dopravy. Jednou z výhod železničnej dopravy je skutočnosť, že je lacnejšia ako doprava cestná či letecká. Býva s ňou však spojené väčšie percento strát či poškodení. Letecká doprava je stále ešte považovaná za nadštandardný spôsob prepravy. Je schopná realizovať najkratšiu dobu prepravy, ale vysokými nákladmi. Býva využívaná pre produkty s vysokou hodnotou, a to práve z dôvodov vysokej ceny za prepravu. Poskytovaný servis je relatívne spoľahlivý. Pod pojem lodná doprava je možné zahrnúť dopravu po vnútrozemských vodných cestách, lodnú dopravu po jazerách, námornú dopravu a medzinárodnú lodnú dopravu. Na rozdiel od leteckej dopravy, vodná doprava je využívaná predovšetkým pre produkty s nízkou hodnotou, hlavne pre hromadné substráty. Uplatňuje sa v prípadoch , kedy rýchlosť prepravy nie je určujúca. Zo všetkých druhov dopravy je hlavne najlacnejšia. Potrubná doprava je vhodná na prepravu látok kvapalných, plynných, prípadne takých, ktoré sa dajú skvapalniť. Najčastejšie sa prepravuje zemný plyn, ropné produkty, chemikálie či voda. Tok vo vnútri potrubia je sledovaný a riadený počítačom, potrubie minimalizuje vplyv klimatických podmienok na prepravu, takmer nedochádza ku stratám a poškodeniu. Tento spôsob prepravy je spoľahlivý a z hľadiska nákladov výhodný [4]. Významné postavenie v doprave ako jedného z komponentov obehového procesu zaujíma kombinovaná doprava. Tento spôsob dopravy umožňuje využitie výhod jednotlivých dopravných odborov. Základným prvkom kombinovanej dopravy sú unifikované prepravné jednotky, ktorými sú v našich podmienkach kontajnery a výmenné nadstavby. Intermodálna doprava je založená na preprave materiálu v jednej a tiež nákladovej jednotke, alebo vozidle postupným použitím rôznych druhov dopravy bez manipulácie so samotným materiálom pri zmene druhu dopravy. Kombinovanú dopravu podľa použitej ložnej jednotky členíme na : ▪ prepravu na paletách ▪ prepravu v kontajneroch ▪ prepravu vo výmenných nadstavbách ▪ prepravu celých cestných návesov jazdných súprav na železničnom voze ▪ prepravu pomocou podvojných návesov

Technológie prepravného procesu v kombinovanej doprave a špecializované parametre technických prostriedkov vrátane prepravných jednotiek umožňujú účelnejšie riešenie miest styku jednotlivých druhov dopravy. Súčasne zaisťujú aj vyššiu kvalitu prepojenia dopravných systémov s manipuláciou materiálu a skladovaním. Kombinovaná doprava je vhodná pre prepravu prakticky všetkých materiálov, ktoré sa prepravujú v ktoromkoľvek dopravnom prostriedku. S vlastnou prepravou sú spojené ďalšie logistické služby, ktoré sú zaisťované operátormi kombinovanej dopravy [4]. Kombinovaná doprava predstavuje kvalitatívny posun v uspokojovaní požiadaviek zákazníkov a je súčasne príkladom riešenia komplexného dopravno- logistického problému. V určitom slova zmysle môžeme povedať, že kombinovaná doprava predstavuje základ dopravnej logistiky. K ťažisku logistiky určite patria špedičné služby. Zasielatelia majú široké možnosti pri logistickom riadení. V súčasnej dobe predstavuje špedícia alebo zasielateľstvo určitý spojovací článok medzi dodávateľom alebo odberateľom a dopravcom. Ide vlastne o organizovanie, riadenie a koordinovanie celého priebehu prepravy, o zaistenie dodania materiálu v pravý čas na správne miesto. Zasielateľ organizuje dopravu materiálu pre obchod a priemysel na základe logistických princípov a tým minimalizuje dopravné náklady a riziká, ďalej radí príkazcovi vo všetkých dopravných otázkach, pomáha pri preprave, zaisťuje prepravu prevádza účelné opatrenia, aby zásielka došla k príjemcovi včas a riadne. Pre prepravu je zvolená najvýhodnejšia trasa a dopravné prostriedky [4].

Zásoby-riadenie zásob

Zásobovanie je jednou z najdôležitejších podnikových aktivít. Zaisťuje hmotné i nehmotné výrobné činitele potrebné k činnosti podniku. Pre podnik majú zásoby tak pozitívny, ako aj negatívny význam. Negatívny spočíva predovšetkým v tom, že váži kapitál, spotrebováva prácu a prostriedky a nesie so sebou riziko znehodnotenia, nepoužiteľnosti alebo nepredajnosti. Na druhej strane ale zásoby riešia časový, miestny, kapacitný a sortimentný nesúlad medzi výrobou a spotrebou, zaisťujú plynulosť výrobného procesu a kryje rôzne nepredvídané výkyvy. Zásoby predstavujú veľkú a nákladnú investíciu. Ich kvalitným riadením sa dá dosiahnuť zlepšenie ako cash- flow, tak aj návratnosť investícií. Predmetom riadenia sú prakticky všetky suroviny, polotovary a výrobky, ktoré prechádzajú podnikom [4]. Cieľom riadenia stavu zásob je zvyšovať rentabilitu podniku, predvídať dopad podnikových stratégií na stav zásob a minimalizovať celkové náklady logistických činností pri súčasnom uspokojovaní požiadaviek na zákaznícky servis. Rentabilita môže byť zvyšovaná buď znižovaním nákladov, alebo zvýšením predaja. Zníženie nákladov spojených so zásobami je možné dosiahnuť napríklad znížením počtu nevybavených objednávok a urýchlením dodávok, odstránením mŕtvych zásob, presnejším prognózovaním dopytu, kvalitnejším plánovaním a pod. Častým problémom býva udržiavanie nadnormatívnych objemov zásob. Nadmerná hladina zásob znižuje rentabilitu podniku, a to dvojakým spôsobom. Znižuje sa čistý zisk a hotovostné náklady spojené s udržiavaním zásob (poistenie, skladovanie, poškodenie atd. ),ale na druhej strane sa zvyšuje imanie o čiastku viazanú v zásobách. To znižuje obrat imania a výsledkom je zníženie výnosnosti čistého imania. Pokiaľ však chce podnik objednávať menšie množstvo zásob a potrebuje zistiť, aký to bude mať vplyv na rentabilitu podniku, musí porovnať úspory v nákladoch na udržiavanie zásob so zvýšenými nákladmi na objednávanie a prepravu. S tým súvisí logistika s najmenšími celkovými nákladmi. Je to taký stav, kedy sa minimalizuje súčet nasledujúcich logistických nákladov : náklady na udržiavanie zásob , náklady podľa množstva, náklady na vybavovanie objednávok a informatiku, skladovacie náklady a prepravné náklady. Súčasne však musí byť dosiahnutá stanovená úroveň zákazníckeho servisu. Ako už bolo vyššie uvedené, požadovaná úroveň logistických služieb sa stáva prioritná a v spojitosti s jej dosiahnutím hovoríme skôr o optimálnych logistických nákladoch, než o nákladoch najnižších. Dosiahnutie optimálneho stavu medzi nákladmi na udržiavanie zásob a úrovňou zákazníckeho servisu vyžaduje nepretržité a komplexné plánovanie závislé na dostupnosti informácií. Ku skvalitneniu riadenia zásob dochádza teda vtedy, keď má manažment k dispozícií relevantné informácie použiteľné pri plánovaní stratégie zásob. Automatizovaný a integrovaný logistický informačný systém znižuje možnosť vzniku mylných správ časových meškaní [4]. Veľmi dôležitou súčasťou procesu riadenia zásob je prognózovanie pravdepodobného nákupu jednotlivých typov produktov. Prieskum zámeru kupujúcich sa môže prevádzať napr. pomocou dotazníkov či pohovorov. Táto metóda je však nákladná a pomerne neistá. Ďalšou metódou sú kvalifikované odhady, tzn. názory príslušných expertov. Budúce predaje je možné plánovať aj na základe údajov o predaji minulých. Presnosť predpovedí môže byť zlepšená tým , že manažment urobí prognózu na vyššej úrovni a táto predpoveď sa potom na základe minulého vývoja predaja rozkladá smerom dole [4].

Manipulácia s materiálom

Manipulácia s materiálom je ďalším článkom obehového procesu. Kapitálové investície spojené s manipulačným zariadením bývajú pre podnik jedny z hlavných. Pri plánovaní a realizácií manipulácie s materiálom je potrebný systémový prístup. Spôsob skladovania určuje, koľkokrát bude treba s materiálom manipulovať, kupované množstvo má vplyv na výber manipulačných metód. Na základe druhu obalu sa rozhoduje o zariadení, ktoré bude k manipulácií použité a stanovuje sa časová náročnosť. Spôsob dopravy potom ovplyvňuje priestorové usporiadanie manipulačného zariadenia a pomocné vybavenie. Pre zefektívnenie manipulácie s materiálom a zlepšenie produktivity v tejto oblasti sa používajú progresívne technológie, predovšetkým automatické uskladňovanie a vyhľadávanie materiálu, zariadenie na preberanie kusových položiek, pásové dopravníky, roboti či snímacie systémy. Aj tak však na význame nestrácajú ani klasické manuálne neautomatizované zariadenia [4].

Balenie

Balenie je v úzkej súvislosti s nákupom a dopravou. Vhodne zvolené obaly môžu významnou mierou zlepšiť úroveň zákazníckeho servisu, znížiť náklady a zefektívniť manipuláciu s materiálom. Ovplyvňujú tiež stupeň vyťaženia skladu. V podniku je balenie spojené s marketingom a logistikou. Z pohľadu logistiky je jeho hlavnou funkciou usporiadanie, ochrana a identifikácia výrobkov. Obal predovšetkým uzatvára výrobok pred vlastným premiestnením z miesta na miesto a chráni ho pred poškodením vonkajšími vplyvmi a stratou. Pri balení sa rozdeľujú hromadné výstupy výroby na spotrebiteľsky vhodnejšie množstvo a zjednocujú sa jednotlivé veľkosti. Obal by mal umožňovať čo najjednoduchšie použitie výrobku a uľahčovať komunikáciu použitím rôznych symbolov [4].

Skladovanie

Skladovanie je jednou z najdôležitejších častí logistického systému. Zabezpečuje uskladnenie produktov ( napr. surovín, dielov, hotových výrobkov) v miestach ich vzniku a medzi miestom vzniku a miestom spotreby a poskytuje manažmentu informácie o stave, podmienkach a rozmiestnení skladovaných produktov. Sklady umožňujú preklenúť priestor a čas. Výrobné zásoby zaisťujú plynulosť výroby. Zásoby obchodného materiálu zaisťujú plynulé zásobovanie obyvateľstva.

Rozoznávame tri základné funkcie skladovania:

• Presun produktov:

• • Príjem materiálu – vyloženie, vybalenie, aktualizácia záznamov, kontrola stavu materiálu, prekontrolovanie sprievodnej dokumentácie
  • Transfer či ukladanie materiálu – presun produktov do skladu, uskladnenie a iné presuny
  • Kompletácia materiálu podľa objednávky – preskupovanie produktov podľa požiadaviek zákazníka
  • Prekladanie materiálu (cross- docking) – z miesta príjmu do miesta expedície, vynechanie uskladnenia
  • Expedícia materiálu – zabalenie a presun zásielok do dopravného prostriedku, kontrola materiálu podľa objednávok, úpravy skladových záznamov

• Uskladnenie produktov:

• • Prechodné uskladnenie – uskladnenie potrebné pre doplňovanie základných zásob
  • Časovo obmedzené uskladnenie – týka sa zásob nadmerných

Dôvody držania :

• • sezónny dopyt
  • kolísavý dopyt
  • úprava výrobkov
  • špekulatívne nákupy
  • zvláštne podmienky obchodu

• Prenos informácií:

Prenos informácií sa týka stavu zásob, stavu materiálu v pohybe, umiestnenia zásob, vstupných a výstupných dodávok, zákazníkov, personálu a využitia skladových priestorov (elektronická výmena dát, technológie čiarových kódov). Využitie technológie čiarových kódov výrazným spôsobom uľahčuje evidenciu materiálu na sklade. Po odčítaní čiarového kódu sa zobrazí informácia o danom druhu materiálu, ktorý je automaticky odčítaný či pričítaný na sklad. Osobné počítače hrajú pri výmene dát dôležitú úlohu. Najrôznejšie informačné systémy značne urýchľujú, zefektívňujú a skvalitňujú prenos informácií, potrebných k zaisteniu všetkých funkcií skladovania. Nenahraditeľné je v tejto oblasti pochopiteľne prepojenie počítačov do siete [4].

Informačné systémy

Nároky zákazníkov neustále rastú. K uspokojeniu ich požiadaviek je potrebný integrovaný logistický systém, ktorý je podporovaný integrovaným logistickým informačným systémom. Informačné technológie významným spôsobom ovplyvňujú rozvoj logistiky. Základom logistického systému je vybavovanie objednávok. Nedokonalá komunikácia môže mať za následok stratu zákazníkov, zvýšenie dopravných a skladovacích nákladov, alebo rast nákladov na udržiavanie zásob. Pre podporu logistických činností sú preto v širokej miere využívané počítače, a to ako pri prijímaní a vybavovaní objednávok, tak aj v oblasti riadenia zásob a skladov, merania výkonov, ale tiež v procese prepravy [4].

Podniková logistika výrobného podniku

Podniková logistika sa zaoberá rôznymi aktivitami, ktoré umožňujú tok materiálu, výrobkov, služieb a informácií od ich vzniku až po ich finálnu spotrebu. Úlohou podnikovej logistiky nie je len zaistenie dopravy, skladovania, manipulácie, distribúcie, ale ich spojenie do integrovaného systému – optimalizácia všetkých procesov z hľadiska celého podniku.

Nákupná logistika

Pod nákupnou logistikou sa rozumie súhrn logistických úloh a opatrení pri príprave vykonávaní nákupu. Úlohou nakupovania, ktoré je riadené dopytom, je zabezpečiť dispozíciu materiálu a služieb potrebných k prevedeniu plánovaných podnikových výkonov. Nákupná logistika je ale omnoho širším pojmom než nákup. Je chápaná ako krytie potrieb nielen hmotných statkov a služieb, ale tiež finančných prostriedkov a pracovníkov. (v najširšom význame zahrňuje získavanie zákazníkov, zákaziek, podielu na trhu, materiálu, služieb, pracovníkov, finančných prostriedkov, resp. zdrojov). Nákupom sú však len obchodné operácie, ktorými podnik (organizácia) zabezpečuje potrebný materiál určený pre ďalšie spracovanie alebo predaj (suroviny, polotovary, diely, výrobky a obaly) svojej výrobnej, obchodnej alebo inej činnosti: patrí sem tiež zabezpečenie paliva a energií a zabezpečenie externými službami. Materiál je nakupovaný v množstve, štruktúre, sortimente a kvalite odpovedajúcej dopytu (potrebe) [2]. Oddelenie nákupu zaisťuje prieskum nákupného trhu a výber dodávateľov pre zásobovanie materiálom, polotovarov a materiálu podľa tohto prieskumu. Medzi úlohy nákupu patrí tiež komunikácia s dodávateľmi vrátane ďalších jednaní a uzavieraní zmlúv s nimi. K cieľom nákupu patrí jednanie o cenách za dodávané materiály, ktoré slúžia ku znižovaniu nákupných nákladov. K ďalším povinnostiam nákupného úseku patria tiež úlohy, ako vybavovanie písomných objednávok, odvolávaní zmlúv, dopytu, atd.

Medzi ciele výskumu nákupného trhu patrí predovšetkým zlepšenie priehľadnosti trhu, zabezpečenie dostatkom informácií nositeľa rozhodnutí, získanie nových zdrojov opatrovania, stanovenie substitučného materiálu a získanie bázy pre optimálne opatrovanie. Podstatný obsah informácií pre výskum nákupného trhu tvorí:

• informácie viazané k výrobku (vývoj, možnosti substitúcií, výrobné postupy, atd.)
• informácie o dodávateľoch (podiel na trhu, sídlo, technologické vybavenie, flexibilita)
• informácie o ponuke (ponúkaný druh a množstvo, ceny, dodacie lehoty, atd.)
• súhrnné hospodárske informácie a údaje o brandži (hospodársky rast, nákup, atd)
• konkurencia na nákupnom trhu, nákupné cesty
• právne rámcové podmienky (predovšetkým vo vzťahu k zahraničiu)

Deľba úloh zásobovacej logistiky závisí na veľkosti podniku, podnikovej štruktúry, význame zásobovania pre konkrétny podnik a ďalších faktoroch. Prevádzka a správa skladovacích činností ako úkol zásobovacej logistiky súvisí väčšinou výlučne s prenajímanými skladmi. Vnútropodniková doprava patrí pod zásobovaciu logistiku väčšinou len až po poskytnutí materiálu [2].

Výrobná logistika

Pod výrobnou logistikou sa rozumie súhrn logistických úloh a opatrení pre prípravu a vykonávanie výrobného procesu. Výrobná logistika sa nachádza medzi nákladnou a distribučnou logistikou a spája ich. Jej úlohou je zásobovanie nositeľov potreby, teda výrobných procesov, výrobnými prostriedkami rozlíšenými podľa druhu a množstva a v požadovanom priestore a čase, rovnako ako odstránenie odpadu. Dispozičné možnosti v rámci výrobného plánovania a riadenia sú z veľkej časti určované inštalovanými výrobnými systémami. Z toho vyplýva, že už pri rozhodovaní o týchto systémoch musí byť braná do úvahy možnosť ich implikácie do logistického usporiadania. Východiskovým bodom pozorovania sú stavy výrobných programov, postupov a objemov. Výsledkom týchto plánov je kvantitatívna a kvalitatívna štruktúra podnikového systému toku materiálu a produktov [5].

Výrobné plánovanie a riadenie zahrňuje:

• plánovanie programu
• plánovanie množstva
• plánovanie termínov
• plánovanie priebehu [5]

Distribučná logistika

Pod distribučnú (marketingovú) logistiku sa rozumie súhrn úloh a opatrení pre prípravu a vykonávanie distribúcie- odbytu. Úlohou distribučnej logistiky je poskytovať vyrobený tovar vymedzený podľa druhu, množstva, priestoru a času tak, aby mohli byť buď dodržané zadané dodacie lehoty, alebo aby mohol byť čo možno najúspešnejšie uspokojený očakávaný dopyt [5]. Vzhľadom k tomu, že odberatelia stále znižujú svoje náklady v podobe znižovania zásob a dávajú prednosť menším dodávkam v kratšom časovom úseku, sú dodávateľské úseky nútené k vyvíjaniu vhodných dodacích stratégií. Schulte v tejto súvislosti uvádza päť hlavných problémových oblastí .

1. Voľba stanovíšť skladov 2. Skladovanie 3. Komisiánorstvo a obalové hospodárstvo 4. Výstup tovaru a zaistenie nakladacích činností 5. Doprava [1]

Voľba stanovíšť skladov Dôležitú úlohu v rámci distribúcie predstavuje rozmiestnenie skladov hotových výrobkov. Štruktúru systému alokácie produktov je popisovaná tromi prvkami, medzi ktorými sú úzke väzby:

• počet rôznych skladových stupňov, kedy pri vertikálnej štruktúre rozoznávame štyri druhy skladov:
  • prevádzkové sklady, alebo sklady hotových výrobkov, ktoré sú umiestnené v rámci výrobnej jednotky a obsahuje iba materiál vyrábaný na mieste.

• • centrálne sklady sú nadradené prevádzkovým skladom a ich počet býva obmedzený, obsahujú spravidla celú šírku výrobného sortimentu podniku. Tu sa pripravuje materiál pre zákazníka v objednanom množstve k expedícií.

• • regionálne sklady vytvárajú pohotovostné sklady pre potreby odbytového trhu v rámci určitej oblasti. Tu sa skladujú iba časti celkového sortimentu.

• • expedičné (odbytové) sklady, ktoré nájdeme na najnižšom stupni hierarchie, ich úlohou je množstvo tovaru rozdeliť na jednotky, ktoré si zákazník objednal. Tieto sklady neobsahujú spravidla celú výrobnú škálu podniku, ale výrobky so značným odbytom [1].

• Horizontálna distribučná štruktúra, ktorá zahrňuje počet skladov pripadajúcich na jeden stupeň a na voľbu stanovišťa a je treba mať na pamäti i priradenie skladov k odbytovým oblastiam. Aby sme mohli stanoviť optimálnu distribučnú štruktúru, je treba presne poznať všetky ekonomické varianty s ich nákladovými i výnosovými efektmi. Voľba stanovišťa je závislá na možnosti zriadenia skladov na každom stupni, počet skladov ovplyvňuje ich veľkosť a spádovú oblasť.

• expedičné sklady pri horizontálnej štruktúre vyžadujú veľkú pozornosť, pretože sú početne najviac zastúpené a je možné ich ľahko rozširovať.

• prevádzkové sklady sa zriaďujú pri každej výrobnej jednotke, do určitej miery sa môžu združovať.
• centrálne sklady sú čo do počtu obmedzené. Nemusia byť umiestnené uprostred odbytovej oblasti, pretože dopyt nie je rovnomerne rozložená po celej oblasti, dôležitú úlohu tu hrá dopravné napojenie [1].

Priestorové priradenie skladov k jednotlivým oblastiam: výstavba centrálnych skladov závisí na rýchlosti obratu tovaru. Je treba uvažovať o stratégií skladovania, o druhu výrobkov, množstve výrobkov, intervalov doplňovania výrobkov a stratégií dodávok.

Skladovanie S distribúciou je úzko spojené skladovanie. Tu sa riešia otázky o výške stavu zásob, objednávacie cykly, vybavenie skladov a ich priestorové usporiadanie, rozmiestnenie a vedenie zásob. Stopercentná dodacia pripravenosť nie je možná, pri veľkej úrovni zásob stúpajú fixné náklady na každú dodatočnú jednotku zásob nad proporcionálne k dodacej pripravenosti. Znížením zásob dosiahneme zvýšenie obratu produktov, čo vyžaduje kratšie objednávacie cykly pri výrobe a skrátenie ciest pri skladovaní. Tento tlak na nízke stavy zásob a krátke objednávacie cykly vyžadujú vysokú spoľahlivosť jednotlivých nadväzujúcich pracovísk. Tým dochádza i k vyšším investíciám napríklad do počítačovej techniky vo vnútri podnikov slúžiacich ku zlepšeniu a spriechodneniu komunikačných kanálov medzi jednotlivými oddeleniami a zlepšeniu a zrýchleniu komunikácie so zákazníkom [1].

Vybavovanie objednávok Vo väčšine podnikov sú už zavedené pre vybavovanie objednávok patričné informačné technológie. Čiastočná alebo plná automatizácia vybavovania objednávok sa prejavuje na niekoľkých úrovniach:

• prvá, operatívna úroveň- najnižšia, kde sú systémy určené k získavaniu a výstupu dát
• druhá úroveň, kde dochádza prostredníctvom logistických systémov ku združovaniu jednotlivých prvkov
• tretia úroveň, na ktorej sa prepierajú jednotlivé subsystémy do určitej siete a slúži ku sledovaniu kontroly a dispozície systému a pre kontinuálne plánovanie
• štvrtá, najvyššia úroveň, kde prebieha dlhodobé plánovanie kapacít a ich vyťaženie v podobe hlavnej centrály pre logistiku, informácie a riadenie [1].

Pri plánovaní týchto úrovní je treba vychádzať z rešpektovania niekoľkých kritérií. Predovšetkým sa jedná o to, aké informácie a v akom rozsahu sa majú poskytovať jednotlivým pracoviskám., pritom je však potrebné zabezpečiť vysokú aktuálnosť dát, eliminovať duplicitné informácie a neprehľadnosť. Informačné toky však presahujú dnes podnikový systém. Jedná sa o spojenie medzi dopravcami, zasielateľmi a odberateľmi. Zavedením počítačových systémov dochádza k užšiemu systémovému spojeniu, a tým je možné dosiahnuť i významné úspory- nákladové aj časové.

Úloha logistiky pri výrobe na zákazku a pri výrobe na sklad

V prípade výroby na zákazku je nutná spoluúčasť logistiky na jednotlivých obchodoch, prípadne už pri uzatváraní zmlúv. Dohody o druhu dodania- napr. kompletné celky alebo demontované časti, o mieste a čase dodania môžu byť v prípade nutnosti prevedené len v súlade s logistikou. Zmysluplné je ale uzatváranie dohôd o cenách- v súvislosti s nákladmi na dohodnuté logistické výkony. Logistické výkony je potom treba organizovať tak, aby odpovedali dohodnutému rozsahu dodávky.

V prípade výroby na sklad spočíva úloha logistiky najprv v odhalení dôsledkov, ktoré majú jednotlivé varianty predajného konceptu na náklady- a síce použitie stratégie push alebo pull, priameho alebo nepriameho predaja, centrálneho alebo decentralizovaného zásobovania. Ďalej je úlohou logistiky poskytnúť potrebné informácie o odbyte na trhu, ktoré sú nutné pre stanovenie politiky predaja a distribúcie. A nakoniec musí zaistiť zásobenie vybraných ponukových miest v súlade s obchodno- politickými cieľmi dodávateľského servisu [3].

Spätná (reverzná) logistika

Hlavnou náplňou reverznej logistiky (alebo spätnej logistiky) je zber, triedenie, demontáž a spracovanie použitých výrobkov, súčiastok, vedľajších produktov, nadbytočných zásob a obalového materiálu, kde hlavným cieľom je zaistiť ich nové využitie, alebo materiálové zhodnotenie spôsobom, ktorý je šetrný k životnému prostrediu a ekonomicky zaujímavý.

Záujem o spätnú logistiku sa vo väčšej miere rozvinul až behom deväťdesiatych rokov minulého storočia. Podniky začali postupne rozpoznávať prínosy aktivít reverznej logistiky. Pochopili, že je to jedna z ciest ako maximalizovať hodnotu obnovených aktív a dosiahnuť konkurenčné výhody na svojich trhoch. Postupom času sa tento čisto obchodný pohľad na reverznú logistiku začal nutne rozširovať a úlohy radené pod reverznú logistiku sa stávali viac komplexnejšími. Do popredia záujmu sa dostávajú predovšetkým environmentálne otázky a neodmysliteľne tiež e- busniness.

Z pohľadu logistiky prináša riadenie spätného toku nové podnety pre distribúciu, pre plánovanie produkcie a riadenia zásob. Pokiaľ majú byť ciele reverznej logistiky naplnené, musí prísť k ich optimalizácií v rámci dodávateľských reťazcov, nie len jedného podniku. Pre manažérov sa reverzná logistika stáva činnosťou, ktorou budú musieť častejšie koncipovať v rámci strategického riadenia, nielen v operatívnej rovine [2].

Materiálový tok

Z pohľadu logistiky zahŕňa správu surovín, súčiastok, výrobných dielov, baliacich materiálov a zásob vo výrobe. Tokom materiálu sa rozumie organizovaný pohyb materiálu medzi jednotlivými technologickými úsekmi. Zahŕňa v sebe ako pochody pohybové, tak aj stavy pokoja. Na každý pohyb sa vzťahuje ako intenzita toku, tak aj podmienky ovplyvňujúce tok materiálu [10].

Logistické reťazce

Pojem logistický reťazec je možno považovať za kľúčový pojem logistiky. Rozumie sa ním previazaná postupnosť všetkých aktivít, ktorých uskutočnenie je nutnou podmienkou k dosiahnutiu daného konečného efektu, ktorý má synergickú povahu. Hmotná stránka logistického reťazca spočíva v uchovaniu a premiestňovaniu všetkých vecí schopných uspokojiť prianie zákazníka. Nehmotná stránka sa stáva z premiestňovania a uchovávania všetkých informácií potrebných k realizácií hmotných tokov [6]. Z ekonomického hľadiska majú mať všetky procesy prebiehajúce v logistickom reťazci hodnotu tvorivý charakter (pričom pridávanie hodnoty sa stupňuje v smere hmotného toku, čím bližšie ku konečnému zákazníkovi procesy prebiehajú). Prvky, ktoré logistickým reťazcom prebiehajú s cieľom uspokojiť zákazníka nazývame pasívnymi prvkami (pasívne preto, že na svojej ceste od vzniku až ku spotrebe sú premiestňované pomocou iných- aktívnych- prvkov). Jedná sa o:

• suroviny, základný a pomocný materiál, diele, nedokončené a hotové výrobky,
• obaly a prepravné prostriedky, ktoré podmieňujú pohyb vlastných výrobkov, dielov či surovín, pokiaľ sa ich premiestňovanie uskutočňuje samostatne (napr. ako spätný zvoz k opakovanému použitiu),
• odbyt, pokiaľ jeho odvoz (recyklácia, likvidácia) je tiež predmetom starostlivosti výrobcu alebo distribútora tovaru,
• informácie, ktorých pohyb (resp. pohyb peňazí) je nutným predpokladom uskutočnenia materiálových pohybov.

Medzi aktívne prvky patria technické prostriedky a zariadenia pre manipuláciu, prepravu, skladovanie, balenie a fixáciu a iné pomocné prostriedky, z ktorých pomocou je zaisťovaná zmena miesta alebo uchovanie hmotných pasívnych prvkov. K aktívnym prvkom radíme tiež technické prostriedky a zariadenia slúžiace k operáciám s informáciami, ako prostriedky pre automatické sledovanie a identifikáciu pasívnych prvkov, počítačov, prostriedkov pre diaľkový prenos dát a ďalšie. Tie zaisťujú zber, zmenu miesta alebo uchovania informácií, bez ktorých by operácie s hmotnými pasívnymi prvkami nemohli prebiehať. Za dôležitú súčasť aktívnych prvkov považujeme súčasne pracovníkov, ktorí technické prostriedky a zariadenia obsluhujú, riadia a kontrolujú [6].

Strategicky najdôležitejšou požadovanou vlastnosťou logistických reťazcov je ich flexibilita. K dosiahnutiu vysokej pružnosti je nutné odstránenie nadbytočných článkov a operácií z reťazca a potom zladenie činnosti všetkých aktívnych prvkov s pasívnymi. Podmienkou pre dosiahnutie vysokej pružnosti je odpovedajúce technické vybavenie a dokonale zvládnuté riadenie výrobných a hlavne obehových procesov. Ďalším údajom vypovedajúcim o vlastnostiach logistického reťazca je tzv. stupeň zrelosti logistického reťazca. Stupeň zrelosti reťazca sa meria pomocou metodiky posudzujúcej, ako efektívne podniky aplikujú metódy ku strategickému uspôsobovaniu, k optimalizácií procesov a organizácií, ku spolupráci s partnermi v reťazci i k meraniu výkonu (viď tab.1). V roku 2005 sa špičkové podniky nachádzali väčšinou už v tretom stupni, ktorý sa vyznačuje vysokou integráciou interných a externých kľúčových procesov [6].

V obidvoch prípadoch musia logistické aktivity vzťahujúce sa k výstupu hotových výrobkov so sféry výroby do sféry spotreby obsiahnuť všetky distribučné, veľkoobchodné a maloobchodné články reťazca, to znamená, že musia končiť až u konečného zákazníka, spotrebiteľa [6]. Porovnanie špičkových a priemerných podnikov ukazuje, že pri utváraní dodávateľského reťazca sa u nich zreteľne líšia priority. Firmy s pokročilou zrelosťou reťazca sú schopné rýchlo reagovať na zmeny a preto dbajú na náklady. Podniky s menej vyzretými reťazcami sa oproti tomu sústreďujú skôr na zabezpečenie základných schopností, k nim patrí zvyšovanie spokojnosti zákazníkov vysokým a spoľahlivým termínovým dodržiavaním dodávok ale tiež znižovanie obežného kapitálu optimalizáciou procesov. Tieto podniky sa vyznačujú procesmi dodávateľského reťazca a štruktúrami veľmi sústredenými na oddelenie.

Vrcholná prax však vyžaduje štruktúry presahujúce oddelenia alebo firmy, integrujúcich zákazníkov, partnerov a dodávateľov. Podniky so zrelým dodávateľským reťazcom dosahujú stabilné služby zákazníkom už dnes a sú schopné obmedziť zásoby. Zatiaľ čo firmy s menej zrelým reťazcom chcú tento stav najskôr dosiahnuť, špičkové podniky sa už môžu venovať novým vyspelejším cieľom, aby zdokonalili svoju konkurenčnú schopnosť (viď tab. 2). V rokoch so slabým hospodárskym rastom po roku 2001 viedlo zosilené sústredenie na znižovanie nákladov a zásob v mnohých priemyselných odboroch k predlžovaniu dodacích lehôt a ku strate pružnosti. To malo za následok nespokojných zákazníkov a stratu zákaziek. Špičkové podniky však včas spoznali, ako je dôležité dosiahnuť vysokú pružnosť reťazca, pretože tým získavajú konkurenčnú výhodu a zväčšia tržný podiel [6].

Delta electronics s.r.o.

Spoločnosť Delta Electronics (Slovakia), s.r.o., pôsobí na Slovensku od roku 1994, keď vzniklo predajné zastúpenie v Bratislave a začala sa spolupráca na výrobe našich produktov s lokálnym partnerom v Novej Dubnici. V roku 2001 bola založená výrobná spoločnosť v Novej Dubnici. Za posledné roky prešla spoločnosť niekoľkými zmenami, z ktorých najvýznamnejšie bolo začlenenie sa do skupiny Delta a zlúčenie dvoch sestier - výrobnej a predajnej divízie do jednej jednotky. Dňa 4. mája 2007 bola v Dubnici nad Váhom oficiálne otvorená vlastná výrobná prevádzka. Toto rozhodnutie bolo založené na prísľube Delty čo najlepšie slúžiť svojim európskym zákazníkom. Nový podnik je vybavený modernými technológiami na výrobu komplexného portfólia produktov napájacích zdrojov, komponentov napájacích systémov (usmerňovače, invertory a kontrolné jednotky), ako aj kompletných napájacích systémov. Tieto produkty poskytujú napájanie pre telekomunikácie, IT, priemyselnú automatizáciu a medicínske zariadenia. Postupne sme zaviedli výrobu solárnych invertorov, ktorá patrí v súčasnosti k najdynamickejšie rastúcim odvetviam. Ich výrobný koncept je založený na realizácii spoľahlivých a inovatívnych riešení ušitých podľa potrieb zákazníkov. Moderný podnik so sídlom v Dubnici nad Váhom, ktorého fungovanie vystihuje súčinnosť kvalitných zariadení, štruktúrovaných procesov a skúsených kvalifikovaných zamestnancov, má ambície stať sa východoeurópskou centrálou Delty pre výrobu a servis.

Súčasná situácia vo firme Delta Electronics s.r.o.

Cieľom tejto kapitoly je definícia postupov pri nakupovaní a skladovaní výrobných a režijných materiálov .

Nákup režijných materiálov

Tento proces je zaisťovaný sériou jednotlivých úkonov v presnej náväznosti s rôznym rozsahom zodpovednosti a presne danými činnosťami.

Požiadavky na zaistenie materiálu

Žiadatelia predkladajú požiadavky na nákupné oddelenie v písomnej alebo e-mailovej podobe na formulári „Požiadavka na zásobovanie“. V prípade telefonickej požiadavky sú povinný dodať správne vyplnenú písomnú požiadavku dodatočne. Vstupom aj výstupom je v tomto kroku formulár „Požiadavka na zásobovanie“ a zodpovednou osobou v tomto kroku je žiadateľ.

Evidencia požiadaviek

Spraví sa formálna kontrola úplnosti požiadaviek, prípadne ich doplnenie v spolupráci so žiadateľom a ich následné zaevidovanie. Vstupom je tu formulár „Požiadavka na zásobovanie“ a výstupom z tohto procesu je evidencia požiadaviek na PC. Zodpovednými osobami v tomto bode sú referant nákupu, vedúci nákupu a žiadateľ.

Vystavenie objednávky

V tomto kroku slúži ako vstup samostatná evidencia požiadaviek a výstupom je tu objednávka (informačný systém). Zodpovednými osobami tu sú opäť referant nákupu a vedúci nákupu.

Evidencia objednávky

Evidencia vystavenej objednávky a zaistenie jej včasného odoslania. Originál objednávky a originál požiadavky sú uložené na nákupnom oddelení. Vstupom je tu samotná objednávka a výstupom z tohto kroku je samostatná evidencia objednávok na PC (Informačný systém). Zodpovednosť sa tu nemení.

Dodanie režijných materiálov

Kvantitatívnu príjemku dodaného materiálu robia poverení zamestnanci skladu, ktorí prevedú príjem do skladovej evidencie. Postup sa riadi podľa príslušnej smernice. Vstupom v tomto kroku je dodací list (faktúra), výstupom je skladová evidencia. Medzi zodpovedné osoby sa tu zaradí tiež skladník a vedúci skladu.

Cyklické zaisťovanie materiálu pomocou informačného systému

Naplánovanie zákazky

Na základe plánu výroby sú vygenerované zákazky a automaticky sa vytvorí požiadavka na nákup, ktorý je spracovaný na základe podkladov. Vstupom je objednávka zákazníkov a kusovníky a výstupom je plán výroby a informačný systém. Zodpovednými osobami sú vedúci výroby a koordinátor predaja.

Vystavenie objednávky materiálu

Na základe požiadavky sa vytvorí objednávka, vyplnená vo všetkých rubrikách. Vystavená objednávka sa odošle a uloží. Nákupné oddelenie musí priebežne kontrolovať stav minimálnych zásob a prihliadať k týmto údajom pri objednávaní. Vstupom aj výstupom tu je informačný systém podniku.

Nákup materiálu

Prevádza priebežnú kontrolu plnenia objednávok a informuje vedúceho výroby a nákupu o priebehu a zmenách termínu ich plnenia. O nákupe chemických látok a prípravkov musí byť vždy informovaný bezpečnostný technik a o nákupe meradiel hlavný technik. Vstupom je evidencia objednávok a výstupom informačný systém podniku.

Dodávka materiálu na sklad

Pri dodávke materiálu na sklad sa urobí kvantitatívna a kvalitatívna príjemka dodaného materiálu, potom príjem materiálu do skladovej evidencie. Ako vstup tu slúži dodací list (faktúra) a výstupom je účtovná skladová evidencia, skladová karta.

Reklamačné riadenie

V prípade zistenia chybného materiálu je potrebné postupovať podľa príslušného pokynu. Zodpovednosť za tieto kroky má reklamačný technik.

Vystavenie objednávky

Objednávka obsahuje tieto údaje:

• Číslo objednávky,
• Dodávateľ- vyplní sa obchodné meno a adresa dodávateľa,
• Obchodný názov materiálu,
• Presná špecifikácia materiálu vrátane kvalitatívnych požiadaviek, technické údaje,
• Rozmery, balenie atď.,
• Požadované množstvo,
• Požiadavka na dodanie atestu, prehlásenie o zhode, bezpečnostný list atď.,
• Dátum vystavenia objednávky,
• Termín dodania,
• Spôsob dopravy,
• Žiadateľ- meno a jeho telefónny kontakt,
• Cena materiálu.

Vystavovateľ objednávky vedie evidenciu požiadaviek aj objednávok.

Komunikácia medzi výrobou a nákupom

Pretože podnik vyrába prevažne na zákazku a často musí svoje produkty modifikovať podľa výkresu od zadávateľa, úlohou konštruktérov je potom len spracovanie požiadaviek na materiál, ktorý bude k realizácií objednávky potrebný. Rozhodnutie o druhu materiálu robia konštruktéri na základe svojich znalostí a skúseností. Tí majú povolený prístup do databázy skladových zásob a vedenie podniku vydalo pokyn využívať v prvom rade materiál, ktorý má podnik k dispozícií skladom. Aj tak preverovanie, či sú požadované položky skladom alebo je nutné ich objednať, prebieha až po odovzdaní požiadaviek nákupnému oddeleniu. V tejto fáze môžu nastať tri rôzne situácie:

• Pokiaľ je požadovaný materiál skladom, odovzdá sa konštruktérovi položka, pod ktorou sa v sklade nachádza,
• Pokiaľ požadovaný materiál nie je skladom, ale je na sklade vhodná náhrada, ponúkne sa táto náhrada konštruktérovi a je na jeho uvážení, či tento materiál príjme,
• Pokiaľ požadovaný materiál nie je skladom a nie je na sklade vhodná náhrada, pripraví nákup výberové riadenie na požadovaný materiál a na základe výsledkov tohto výberového riadenia sa požadovaný materiál objedná.

Vyhľadávanie vhodných substitútov teda patrí do náplne práce nákupcov, ale aj tak o použití materiálu rozhoduje konštruktér. Je tu teda viditeľný nesúlad. Navyše sa tým zbytočne predlžuje komunikácia medzi konštruktérmi a nákupným oddelením. Tiež sa čas od času stáva, že konštruktéri od nákupného oddelenia požadujú viac materiálu, ako aktuálne potrebujú. Tým tiež prispievajú k rastu celkových zásob.

Proces skladovania

Spoločnosť Delta Electronics s.r.o. má k dispozícií vlastné sklady, ktoré sú umiestnené v areálu firmy. Súčasťou firmy sú priestory pre výrobu a montáž výrobkov spolu s kancelárskymi a skladovými priestormi. Vlastné sklady firma využíva k prijímaniu a skladovaniu materiálov a polotovarov a čiastočne aj k expedícií. Vybavenie skladov tvoria regály a regálové zakladače, sklady hotových výrobkov obsahujú tiež pojazdné regály. Vzhľadom k vysokým stropom skladu je možné až štvorposchodové skladovanie v paletách. Manipulácia v skladoch a výrobných priestoroch prebieha ručne, pomocou paletizačného vozíka a pomocou elektrického (motorového) vysokozdvižného vozíka. Samotný proces skladovania je zaisťovaný sériou jednotlivých úkonov v presnej náväznosti s rôznym rozsahom zodpovednosti a presne danými činnosťami.

Príjem materiálu

V tomto bode procesu zodpovedá za všetky činnosti skladník. Všetky zásielky prichádzajúce do firmy Delta Electronics s.r.o. prijíma sklad. Po prevedení kvalitatívnej a kvantitatívnej príjemky materiálu, porovná zistené skutočnosti s údajmi na dodacom liste, zaeviduje materiál pod príslušným kódom do skladovej evidencie na PC, vystaví príjemku na sklad a v prípade nezrovnalosti informuje nákupné oddelenie. Ako vstup tu slúži dodací list a ako výstup informačný systém podniku.

Presný postup pri prijímaní materiálu:

• Skladník príjmu prevedie kvalitatívnu a kvantitatívnu príjem materiálu podľa sprievodnej dokumentácie

• Pokiaľ materiál zodpovedá údajom na sprievodnej dokumentácií nasleduje presun materiálu na sklad . Pracovník skladu je povinný skontrolovať skladované množstvo, porovnať ich s údajmi na skladovej karte a zapísať nový príjem

• Pri zistení kvantitatívnej nezhody elektro materiálu v priebehu príjemky materiálu, je skladník príjmu povinný zaznamenať túto skutočnosť do sprievodnej dokumentácie a spraviť účtovný príjem materiálu, ktorý zodpovedá kvantitatívnym parametrom. Dodací list uloží do zložky reklamácií a sleduje jeho vybavenie. Pri zistení kvalitatívnej nezhody sa nezhodný materiál zapíše do programu SAP- modulu MM (materiálové hospodárstvo) a údaje sú odovzdané vedúcemu skladu, ktorý tento materiál prevedie do reklamačného skladu informačného systému a zaháji reklamačné riadenie v programe SAP- module Reklamácia.
• Pri zistení kvantitatívnej nezhody mechanického materiálu v priebehu príjemky materiálu, nie je materiál zaradený a zostáva na príjme tovaru. Reklamácia je oznámená príslušnému dispečerovi a ten zaistí jej okamžité vybavenie. Pri zistení kvalitatívnej nezhody sa nezhodný materiál zapíše do programu SAP- modulu MM (materiálové hospodárstvo) a údaje sú odovzdané vedúcemu skladu, ktorý tento materiál prevedie do reklamačného skladu informačného systému a zaháji reklamačné riadenie v programe SAP- module Reklamácia.

• Po prevedení fyzického príjmu je materiál pod príslušným kódom zapísaný do skladovej evidencie na PC

• Po dodaní faktúry dopíše manažér logistiky ceny k jednotlivým príjemkám a skontroluje údaje zapísane skladníkom príjmu

• Potom je faktúra predložená k preplateniu

Vstupná kontrola

Vstupnej kontrole nepodlieha celé množstvo dodaného materiálu, ale len ktorý spadá do kategórie rizikového alebo chybného materiálu. Vstupom je tu tiež dodací list, výstupom je hlásenie o nezhode a vyhodnotenie. Zodpovednou osobou v tomto bode je vstupný kontrolór. V tomto bode sa všetky činnosti rozbiehajú. Záleží na kvalite materiálu a na tom, či prejde s kladným hodnotením na vstupnej kontrole. V kladnom prípade nasleduje bod skladovanie a výdaj materiálu, v prípade negatívneho výsledku so vstupnej kontroly nasleduje bod reklamácia materiálu.

Opatrenia k zabezpečeniu dodania zhodného materiálu do výrobných procesov:

• Informácie o nezhodných materiáloch, tovaroch a polotovaroch sú uvedené v programe SAP- module materiálové hospodárstvo. Informácie navádza vstupný kontrolór z vyplnených formulárov “hlásenie o nezhode“ do SAPU vždy na začiatku týždňa za týždeň predchádzajúci. Zodpovednosť za úplnosť formulára nesie príslušný prevádzkový dispečer.

• Mesačné vyhodnotenie nezhôd robí riadiaca jednotka, ktorá informuje príslušné osoby a vedenie spoločnosti.

• Na základe výsledkov mesačného vyhodnotenia materiálových nezhôd urobí vstupná kontrola kontrolu najrizikovejších položiek. Vstupný kontrolór priebežne kontroluje aj naskladnený rizikový materiál. Riadia sa tiež pokyny a požiadavky prevádzkových dispečerov a technológa výroby.

• Pokiaľ vstupný kontrolór zistí nezhodný materiál v priebehu kontroly, zapíše nezhodu do SAPU- modulu Materiálové hospdárstvo a zaistí nápravné alebo preventívne opatrenie.

• výsledkoch kontroly vedie evidenciu, ktorá je k dispozícií na sieti spoločnosti.

• V spolupráci s prevádzkovými dispečermi a technológom výroby identifikuje vstupný kontrolór príčiny nezhôd. Pokiaľ sa jedná o opakované nezhody zo strany dodávateľov, je informované nákupné oddelenie, ktoré zaháji jednanie s príslušným dodávateľom. Pokiaľ sa jedná o nezhody spojené s výrobnými procesmi, zaistia preventívne opatrenia vedúci pracovníci príslušných stredísk.

• Nápravné a preventívne opatrenia sa budú priebežne vyhodnocovať s cieľom zistenia, či sa nezhody a príčiny stále vyskytujú alebo opakujú. Kontrolu nápravných a preventívnych opatrení vykonáva riadiaca jednotka.

• Opakujúce sa príčiny a nezhody budú prejednané na porade vedúceho výroby s príslušnými vedúcimi stredísk.

Skladovanie a výdaj materiálu

Materiál po obdržaní príslušného skladovacieho kódu je umiestnený do skladovacích regálov. Potom podľa príslušných dokumentov je materiál vydaný do výroby, kde je pod príslušným kódom položky zaevidovaný výdaj na skladovej karte. K zaslaniu materiálu do výroby sa urobí evidencia na výdajke, ktorá je vstupom na tomto bode. Ako výstup tu je hlásenie o nezhode, výrobná zákazka- požiadavka na materiál.

Presný postup pri výdaji materiálu

• Podľa aktuálneho plánu vystaví vedúci skladu limitný list a výdajku materiálu podľa príslušných zákazok
• Skladník podľa tohto limitného listu vychystá materiál pre jednotlivý úsek, pre každý úsek je stanovený príslušný skladník
• Pri vychystávaní materiálu skladník vykoná kvalitatívnu kontrolu
• Po vychystávaní materiálu skladník odpíše fyzické množstvo zo skladových kariet a dopraví materiál na príslušný úsek
• Účtovný výdaj vykonáva len vedúci skladu

Reklamácia materiálu

V prípade, že materiál neprejde vstupnou kontrolu nasleduje proces reklamácie materiálu. V prípade skladovania môže byť zistený nezhodný materiál. V tomto prípade sa o tomto stave musí informovať dodávateľ materiálu. V prípade oprávnenej reklamácie musí dodávateľ nahradiť. V prípade neoprávnenej reklamácie sa materiál zapíše do príslušnej zákazky. Vstupom i výstupom v týchto bodoch je vždy informačný systém podniku. Posledným krokom je účtovná uzávierka materiálu. Tá sa spracováva každý polrok v súlade so zásadami účtovníctva.

Doprava materiálu

Doprava je u niektorých materiálov zaisťovaná vlastnými dopravcami- dispečérmi. Ich povinnosti sú popísané v popise funkcie. U ostatných dodávateľov je doprava zaisťovaná zmluvne.

Výdaj materiálu z režijného skladu

Výdaj materiálu z režijného skladu prebieha na základe samo-prepisovacieho tlačiva „výdajka- sprievodka“. Toto tlačivo musí byť pred uplatnením vždy parafované vedúcim zamestnancom. V prípade jeho neprítomnosti potvrdí tlačivo jeho zástupca respektíve vedúci iného strediska.

Kooperácia

Kooperačná činnosť zahŕňa:

• vychystávanie materiálu pre kooperantov,
• dovoz a odvoz materiálu kooperantom,
• objednávanie kooperačných prác,
• evidencia na kartách,
• evidencia na PC (prevody medzi skladmi),
• evidencia materiálu u kooperantov

Návrhy na zlepšenie procesov

ABC analýza

Systém skladovania vo firme Delta Electronics s.r.o. považujem za celkom dobre fungujúci vzhľadom k veľkosti firmy. Možné zlepšenie a zefektívnenie skladovacích činností by sme videli v usporiadaní skladov podľa obrátkovosti materiálu. Usporiadanie skladu by pozostávalo z analýzy ABC. V časti skladu umiestnenej najbližšie výdaju by bol umiestnený materiál z kategórie A, teda malý počet rýchloobrátkových položiek s dennou početnosťou výdaja. V ďalšej zóne by bol umiestnený materiál zo skupiny B a na konci skladu materiál patriaci do skupiny C s menej než týždennou početnosťou manipulácie.

Optimalizácia zo strany plánovania

Mojim ďalším návrhom na zlepšenie riadenia zásob je optimalizácia plánovania výroby. Nakoľko materiál ide do výrobnej haly v množstve podľa určitej zákazky, často býva dodávaný len v malých množstvách ale s každodennou pravidelnosťou. Tým pádom musí pracovník pomocou vozíka vychystávať materiál každý deň v malých množstvách a vznikajú tak neefektívne časové straty. Vyriešil by som to tým, že by sa na začiatku týždňa vychystal daný materiál v množstve na celý týždeň, ktorý by sa následne spracoval vo výrobe a na zákazku by sa expedoval podľa potreby už zo skladu. Určite by sa tak zefektívnil celý proces.

Komunikácia medzi jednotlivými úsekmi

Jedná sa o komunikáciu medzi oddeleniami, ktoré majú trochu odlišné ciele a iných vedúcich. Preto tu často dochádza k nesúladu. Zamestnanci konštrukcie hľadajú často najjednoduchšiu cestu. Často preto navrhnú na použitie vo výrobe materiál, ktorý ich napadne ako prvý a odovzdávajú nákupcom požiadavku na nový nákup, bez toho aby skontrolovali stavy zásob a snažili sa v nich nájsť vhodný ekvivalent. Majú síce od vedenia pokyn snažiť sa pracovať s už vytvorenými zásobami, ale hľadanie vhodných substitútov za navrhnutý materiál a znižovanie zásob nepatrí do ich zodpovednosti. Preto sa nimi príliš nezaoberajú. Zásobovacie oddelenie, ktoré zodpovedá za stavy zásob, naopak nemá možnosť bez schválenia konštruktéra odovzdať do výroby iný než požadovaný materiál, aj keď môže ísť o vhodný substitút. Práve tu je značný nesúlad. Vhodným riešením tejto situácie by preto mohlo byť zlepšenie spolupráce medzi konštrukciou a nákupom. Pretože konštruktéri už majú možnosť prístupu do databázy so stavmi zásob a sú zodpovední za výber materiálu pre výrobu, nebol by problém presunúť zodpovednosť za využívanie zostávajúcich zásob na nich. Takéto opatrenie by malo viesť k zvýšeniu využívania položiek, ktoré má už podnik skladom, pretože by mali konštruktéri dôvod zaoberať sa hľadaním substitútov a ich využívaním. Navyše je tu predpoklad, že vďaka znalostiam konštruktéra vyberie taký substitút, ktorý by mohol nákupca prehliadnuť.

Záver

V tejto bakalárskej práci sme sa mohli zoznámiť s niektorými metódami a postupmi, ktoré sa uplatňujú v logistike. Týchto metód a postupov je veľmi veľa a záleží len na manažmente každej firmy, ktorý postup budú vo svojom podniku aplikovať. Voľba vhodnej metódy závisí predovšetkým na zameraní firmy. Obchodnej firme bude stačiť jednoduchý logistický systém v porovnaní s firmou výrobnou. Pre svoju prácu som si vybral spoločnosť Delta electronics s.r.o., ktorá je výrobným podnikom a pretože logistika výrobnej firmy v sebe zahŕňa viac logistických činností, pokúsil som sa v tejto práci zmapovať oblasť nákupnej a skladovacej logistiky a vyzdvihnúť, že táto časť logistiky je jedným z hlavných faktorov, ktorý je do budúcna kľúčový pre úspešný rozvoj väčšiny podnikov. Na základe teoretických kapitol zaoberajúcich sa všeobecnou logistikou som urobil analýzu týchto procesov vo zvolenej firme. Po prevedení analýz som formuloval nedostatky a navrhol odporučenia vedúce k ich eliminácií. V časti venovanej formuláciám zodpovednosti za jednotlivé činnosti by som navrhoval vhodné presunutie zodpovednosti za stavy zásob na konštruktérov, ktorí majú právomoc rozhodovať o výbere materiálu a jeho použití vo výrobe. Zároveň je treba konštruktérov motivovať, aby v čo najväčšej miere využívali materiál, ktorý má podnik už v sklade. Toto opatrenie by malo viesť k postupnému znižovaniu už vytvorených zásob, skráteniu ich obrátok a znižovaniu skladovacích nákladov. Čo sa týka skladových systémov a jeho zefektívnenia som navrhol zavedenie nových spôsobov usporiadania skladu podľa obrátkovosti. K tomuto opatreniu využijeme analýzu ABC.

Zoznam použitej literatúry

[1] SCHULTE, C., Logistika, Překl. G. Tomek , A. Baudyš, 1.vyd. Praha: Victoria Publishing, 1994. 301 s. ISBN 80-85605-87-2

[2] PERNICA, P., Logistický management, 1. vyd. Praha: RADIX, 2001. 661 s. ISBN 80-86031-13-6

[3] STEHLÍK, A., Logistika - strategický faktor manažérskeho úspěchu, 1. vyd. Brno: Studio Contrast, 2003. 231 s. ISBN 80-238-8332-1

[4] DRAHOTSKÝ I., REZNÍČEK B., -Logistika- procesy a ich riadenie, 1. vyd. Brno: Computer Press, 2003, ISBN 80-7226-521-0

[5] STEHLÍK, A., Logistika­strategický faktor manažerského úspěchu, 1. vyd. Brno: Studio Contrast, 2002. 231 s. ISBN 80-238-833-2

[6] PERNICA, P., Logistika pro 21. století: Supply Chain Management, redaktor Milan Vondráček, 1. vyd. Praha: Radix, spol. s.r.o., 2005. 1700 s. ISBN 80-86031-59-4.

[7] STEHLÍK, A., Logistika 1.,1.vyd. Brno: MU ESF, 1995. 91 s. ISBN 80-210-1217-X

[8] SIXTA J., MAČÁT V., Logistika teorie a praxe, vyd. Computer press, 2005. 316 s. ISBN 80-251-0573-3

[9] LAMBERT, D. M., STOCK, J. R., ELLRAM, L., Logistika. 2. vyd. Praha: Computer Press, 2000, 589 s. ISBN 80-7226-221-1

[10] http://www.logistickaakademie.cz/materialovy-tok.html

[11] www. stránka a interná dokumentácia spoločnosti Delta electronics