Metódy a techniky projektového manažérstva

Metódy a techniky projektového manažérstva

Techniky, metódy a nástroje, ktoré pomáhajú projektovému manažmentu, tvoria jadro projektového manažmentu. Všeobecne sa kritizujú tieto technické pomôcky ako príliš mechanistické, resp. byrokratické a ich neúčinnosť sa zdôrazňuje. Príčiny ich neefektívneho uplatňovania zvyčajne spočívajú v zanedbávaní štruktúry, resp. úlohy. Kontrolné a plánovacie metódy sa nepriamo alebo priamo tákajú problému neistoty. Rutinné projekty neistoty s malým stupňom (napr. opakovaná výstavba budov) možno pri rešpektovaní získaných skúseností a štruktúrovaných postupov plánovať veľmi podobne. Prínos z plánovacích štruktúrovaných metód (napr. PERT, GANTT, GERT, CPM ) klesá s rastúcim stupňom novosti a variability a zvyšuje s rastúcim stupňom zložitosti [2].

Klasifikácia metód projektového manažérstva

V uplynulých rokoch dosiahli metódy projektového manažérstva značný rozvoj a aj praktické uplatnenie. Podľa Majtána (2009, s.165) ich možno rozdeliť :

„ Podľa uplatnenia vo fáze:

• Stratégie.
• Taktiky.
• Zavedenia.
• Vyhodnotenia.
• A podobne.

Podľa koncipovania projektov sú:

• Ideové.
• Obchodno-inžinierske.
• Technické.

Prípadne aj podľa iných hľadísk. Realizácia jednotlivých metód je však podmienená ďalšími oblasťami, a to najmä komunikáciou a technickou podporou. Z uvedeného dôvodu možno považovať za vhodné členenie podľa schémy na obrázku 1.

Obr. 1 Klasifikácia metód projektového manažmentu z hľadiska ich vzťahu ku komunikácii a technickej podpore, zdroj: Majtán (2009), vlastné spracovanie

Sieťová analýza

Podľa Závodného (2006, s.77) je sieťová analýza zadefinovaná nasledovne: „Na zosúladenie časovej nadväznosti rôznych, vzájomne sa podmieňujúcich činnosti pri riadení rozsiahlych projektov sa najčastejšie využívajú metódy sieťovej analýzy. Sú vhodným nástrojom hlavne na vyjadrenie podmienenosti činnosti medzi sebou navzájom a nájdenie tých činnosti, na ktoré sa z hľadiska dokončenia celého projektu treba sústrediť. Nástrojom na zobrazenie týchto činností sú sieťové grafy. Základnými prvkami sieťového grafu sú uzly a orientované hrany. Záleží na používateľovi, ako tieto prvky využije pri modelovaní jednotlivých činností, nadväzností a vzťahov medzi nimi.“

Pravidlá zostavovania sieťových grafov

Základné pravidlá na zostavenie sieťových grafov sú tieto:

• Každá činnosť má vždy jeden začiatočný a jeden koncový uzol.
• Diagram sa normalizuje (pokiaľ má projekt niekoľko koncových alebo východiskových uzlových bodov).
• Žiadne činnosti sa nemôžu začať skôr ako sú dokončené všetky činnosti, ktoré jej bezprostredne predchádzajú.
• Závislosť jednotlivých činností musí správne opisovať každý sieťový diagram.
• V sieťovom grafe sa oddeľujú súbežné činnosti fiktívnymi činnosťami.
• Fiktívne činnosti sa používajú na:
  • oddelenie súbežných činností,
  • oddelenie závislých, nezávislých činností,
  • vytvorenie jedného koncového a začiatočného uzla grafu.
• Pri zobrazovaní grafických akcií sa do sieťových diagramov zaraďujú tzv. predstihové (prípravné) činnosti (lead-time aktivity).
• Agregácia činností.
• Dĺžka úsečky, ktorou znázorňujeme fiktívne, prípadne reálne činnosti, nie je v žiadnom vzťahu k dĺžke trvania príslušnej činnosti.
• Sieťový diagram nemôže obsahovať cyklus [2].

Členenie sieťových grafov

1. Hranovo definovaný sieťový graf Podľa Závodného (2006, s.77) je hranovo definovaný sieťový graf zadefinovaný ako: „Činnosti hranovo definovaného sieťového grafu sú vyjadrené orientovanými hranami príslušného grafu. Činnosť má určité trvanie a reprezentuje spotrebu zdrojov (finančné prostriedky, suroviny, pracovné sily, energia a podobne). Z vecného hľadiska je činnosť ohraničená začiatočným a koncovým uzlom. Orientáciou hrany je vyjadrené, ktorý uzol je začiatočný a ktorý koncový.

Obr. 2 Zobrazenie činnosti pri hranovo definovanom sieťovom grafe , zdroj: Závodný (2006), vlastné spracovanie

Obr. 3 Bezprostredne predchádzajúca a nasledujúca činnosť , zdroj: Závodný (2006), vlastné spracovanie