Analýza možností náhrady SBS za open-source riešenia
Obsah
Operačné systémy GNU/LINUX
Základom v systéme GNU/LINUX je súbor a vlastne všetko v GNU/LINUX-e je súbor a to aj vrátane hardware. Toto je asi jeden z najväčších rozdielov medzi GNU/LINUX-om a inými operačnými systémami. Filozofia operačného systému GNU/LINUX sa od filozofie ostatných operačných systémov líši v zásadnej veci. Autori GNU/LINUX-u sa nepokúšali predvídať všetky potreby všetkých používateľov. Namiesto toho sa pokúsili navrhnúť operačný systém tak, aby si každý používateľ ľahko dokázal prispôsobiť správanie sa operačného systému podľa vlastných potrieb. Konfigurácia jednotlivých programov operačného systému sa nachádza v konfiguračných súboroch. Niekedy sú nazývané ako “ini files” alebo “rc files”, prípadne “dot files” – pretože obyčajne ich meno začína bodkou. Súbory začínajúce “.” sú systémové súbory a obvykle nie sú pri výpise adresára viditeľné. Tieto konfiguračné súbory sú uložené v textových súboroch, ktoré je možno jednoducho upravovať.
Funkčnosť OS GNU/LINUX-e je založená na množstve malých ale spoľahlivých programov, ktoré robia iba jednu vec, ale robia ju dobre. Tieto malé programy sa môžu spájať (reťaziť) a vykonávať omnoho zložitejšie úlohy.
Cent OS
CentOS[1] je Linux Enterprise distribúcia založená na voľne dostupných zdrojoch z Red Hat Enterprise Linux. Každá verzia CentOS je podporovaná po dobu 7 rokov (pomocou aktualizácií zabezpečenia). Nová verzia CentOS je uvoľnená každé 2 roky a každá verzia CentOS je pravidelne aktualizovaná (približne každých 6 mesiacov) pre podporu novšieho hardwaru a softwaru.
OpenSolaris
OpenSolaris[2] je otvorený projekt založený spoločnosťou Sun Microsystems cielený na vytvorenie vývojárskej základne okolo technológie operačných systémov Solaris. Projekt je zameraný na vývojárov, systémových správcov a používateľov, ktorí majú záujem vyvíjať a zlepšovať operačné systémy. V komunite OpenSolaris je zaregistrovaných vyše 12 000 členov, z čoho vyše 11 000 členov nie sú zamestnanci spoločnosti Sun. Pre absolútnu spokojnosť používateľov sa OpenSolaris neustále inovuje a vylepšuje. Nové verzie operačného systému vychádzajú v intervaloch približne 6 mesiacov. Do OpenSolaris sa postupne zakomponovali unikátne vlastnosti Solaris 10, ako napríklad dynamické krokovanie (DTrace), solarisovské kontajnery, prediktívne samoopravovanie, Zettabyte File System (ZFS), ako aj mnoho ďalších inovácií od komunity OpenSolaris[18].
Zettabyte File System (ZFS)
- ZFS umožňuje diskové pole zoskupiť do poolu a následne ho rozdeliť do viacerých filesystémov,
- miesto môže rozdeľovať rovnomerne,
- trvalá veľkosť pomocou kvót,
- ovláda sa príkazmi zfs a zpool,
- umožňuje zapojenie súborových systémov do seba (rovnako ako pripájanie adresárov),
- umožňuje na jednotlivé súborové systémy použiť špeciálne vlastnosti (kompresia, automatické nastavenie NFS, atď),
- nový návrh umožňuje zefektívnenie práce s diskom (súborový systém sa môže snažiť vypočítavať optimálnu polohu zápisu na disk, aj keď volume manager to zapisuje do obyčajného súboru),
- umožňuje transakcie – cache-ovanie zápisu na disk, pri zápise sa postupuje pomocou copy-on-write.
Dynamické krokovanie (DTrace)
- dokáže spozorovať zmenu prúdu (vstup do funkcie, výstup z funkcie, atď),
- umožňuje používať skriptovací jazyk na udalosti,
- využiteľné pre systémových administrátorov (čo sa práve deje, napr. v jadre), pre kernel-ových vývojárov (ladenie jadra), edukačný účel („Ako ten program pracuje?“)
Príklady použitia:
- monitorovanie volaných funkcií v jadre,
- všetky použitia systémového volania,
- analýza signálov posielaných medzi procesmi[19] .
Ubuntu Server
Serverová edícia Ubuntu[3] je postavená na linuxovej distribúcii Debian, ktorý je známy ako prispôsobivý serverový operačný systém. Distribúcia Ubuntu Server zmenila trh serverových operačných systémov tým, že priniesla najlepší slobodný software na stabilnej, plne podporovanej a bezpečnej platforme. Ubuntu dnes beží v stovkách spoločností po celom svete a prináša im spoľahlivosť, predvídateľnosť a ekonomický prínos znížením nákladov na kúpu softwarových licencií, pričom ponecháva možnosť platenej podpory a školení. Cyklus životnosti serverových edícií je znázornený na obrázku Obr. 10.
Licencovanie
Na operačný systém Linux sa vzťahujú licenčné podmienky GPL[4] (GNU General Public Licence). Táto licencia sa vzťahuje na všetko programové vybavenie produkované nadáciou Free Software Foundation a jej cieľom je zabrániť komukoľvek obmedzovať distribučné práva ostatných. Inými slovami, podľa licenčných podmienok GPL si môžete účtovať za distribúciu programového vybavenia GNU koľko chcete, ale nesmiete nikomu prikazovať, za aký poplatok ho má distribuovať ďalej. Ďalej musíte s každou distribúciou programového vybavenia GNU sprístupniť zdrojové kódy, čo je veľmi užitočné pre programátorov. Potom si totiž každý môže napríklad modifikovať operačný systém Linux a ďalej distribuovať túto modifikovanú verziu – opäť za predpokladu, že ju bude distribuovať podľa licenčných podmienok GPL. Takáto licencia sa tiež často nazýva “copyleft” [5].
