Softvérová podpora metód a nástrojov plánovania kvality - História úprav

Vladimir na 18:22, 10. júl 2011

2011-07-10T18:22:46Z

Vladimir na 18:12, 10. júl 2011

2011-07-10T18:12:36Z

Juraj na 18:53, 8. júl 2011

2011-07-08T18:53:30Z

Juraj: /* Plánovanie kvality výrobku podľa metodiky VDA 4.3 */

2011-07-08T18:52:56Z

Plánovanie kvality výrobku podľa metodiky VDA 4.3

Vladimir na 13:50, 8. júl 2011

2011-07-08T13:50:48Z

Zobraziť rozdiely

Vladimir: Vytvorená stránka „{{Hlavička_FM |{{PAGENAME}} |Vladimír Čilo |Ing. Andrea Julény |2010/2011 |Bakalárska práca |Manažérstvo kvality produkcie }} {{Praca_uvod|1|Softvérová podpora m…“

2011-07-08T12:52:14Z

Vytvorená stránka „{{Hlavička_FM |{{PAGENAME}} |Vladimír Čilo |Ing. Andrea Julény |2010/2011 |Bakalárska práca |Manažérstvo kvality produkcie }} {{Praca_uvod|1|Softvérová podpora m…“

Zobraziť rozdiely

@@ Riadok 81: / Riadok 81: @@
 Ciele kvality navrhovaného výrobku vyplývajú z potrieb zákazníkov a zo strategických cieľov organizácie. Pre správne stanovenie cieľov kvality výrobku je teda  potrebné poznať potenciál zákazníkov a ich skutočné potreby (PLURA, 2001).
-Za zákazníka by mal byť považovaný každý, na koho výrobok nejako pôsobí (JURAN, 1999). Sú to tak zákazníci, ktorí výrobok kupujú ako aj ti, ktorí ho budú užívať, a tiež napríklad verejnosť, na ktorú bude výrobok nejako pôsobiť (napríklad z hľadiska jeho bezpečnosti či vplyvu na životné prostredie). Dodávateľa by teda nemal zaujímať iba bezprostrednej zákazník, ale aj zákazníci, ktorí prípadne na tohto bezprostredného zákazníka nadväzujú. V prípadoch, kedy je potenciálnych zákazníkov veľa, je vhodné ich aplikáciou Paretovej analýzy, rozdeliť podľa očakávaného objemu predaja na životne dôležitú menšinu a užitočnú väčšinu (pozri Obr. 1). Obvykle totiž platí, že podstatnú väčšinu objemu predaja realizuje iba malá skupina z celkového počtu zákazníkov. Pri členení zákazníkov je zvyčajne možné využiť toho, že u mnohých zákazníkov možno očakávať rovnaké záujmy a požiadavky. Týchto zákazníkov je potom možné zlúčiť do jednej skupiny (PLURA, 2001).
+Za zákazníka by mal byť považovaný každý, na koho výrobok nejako pôsobí (JURAN, 1999). Sú to tak zákazníci, ktorí výrobok kupujú ako aj ti, ktorí ho budú užívať, a tiež napríklad verejnosť, na ktorú bude výrobok nejako pôsobiť (napríklad z hľadiska jeho bezpečnosti či vplyvu na životné prostredie). Dodávateľa by teda nemal zaujímať iba bezprostrednej zákazník, ale aj zákazníci, ktorí prípadne na tohto bezprostredného zákazníka nadväzujú. V prípadoch, kedy je potenciálnych zákazníkov veľa, je vhodné ich aplikáciou Paretovej analýzy, rozdeliť podľa očakávaného objemu predaja na životne dôležitú menšinu a užitočnú väčšinu (pozri Obr. 3). Obvykle totiž platí, že podstatnú väčšinu objemu predaja realizuje iba malá skupina z celkového počtu zákazníkov. Pri členení zákazníkov je zvyčajne možné využiť toho, že u mnohých zákazníkov možno očakávať rovnaké záujmy a požiadavky. Týchto zákazníkov je potom možné zlúčiť do jednej skupiny (PLURA, 2001).
@@ Riadok 98: / Riadok 98: @@
 * štúdie konkurencieschopnosti nového výrobku atď. (PLURA, 2001).
-Solídni dodávatelia by sa pritom nemali uspokojiť len so zhromaždením požiadaviek formulovaných zákazníkom, ale sami by sa mali zaujímať o účel a podmienky použitia výrobu tak, aby zákazníkovi mohli poradiť a prípadne jeho požiadavky upresniť (ČSN EN ISO 9004-1, 1995). Z&nbsp;tohto dôvodu sú pri zisťovaní potrieb zákazníkov dôležité najmä primárnej informácie, teda informácie získané priamo od zákazníkov. Významným zdrojom informácií o potrebách zákazníkov môže byť brainstorming. K&nbsp;jeho uplatneniu sa vytvára tím zložený zvyčajne z pracovníkov organizácie a zástupcov zákazníckej sféry. Každý člen tímu sa vžíva do úlohy zákazníka a formuluje požiadavky na vlastnosti výrobku. Vhodným spôsobom záznamu návrhov členov tímu, je napríklad systematický diagram (viď Obr. 2) . Systematický diagram, niekedy tiež označovaný ako stromový diagram, je názorným zobrazením systematickej dekompozície určitého celku na jednotlivé čiastkové časti. Používa sa napríklad k rozloženiu problému na čiastkové problémy, k vytvoreniu plánu riešení problému, na zobrazenie štruktúry príčin problému a pod. Napríklad, v prípade zobrazenia štruktúry príčin problému, systematický diagram môže slúžiť k prehľadnému prepisu informácií spracovaných v diagrame príčin a následkov(PLURA, 2001).
+Solídni dodávatelia by sa pritom nemali uspokojiť len so zhromaždením požiadaviek formulovaných zákazníkom, ale sami by sa mali zaujímať o účel a podmienky použitia výrobu tak, aby zákazníkovi mohli poradiť a prípadne jeho požiadavky upresniť (ČSN EN ISO 9004-1, 1995). Z&nbsp;tohto dôvodu sú pri zisťovaní potrieb zákazníkov dôležité najmä primárnej informácie, teda informácie získané priamo od zákazníkov. Významným zdrojom informácií o potrebách zákazníkov môže byť brainstorming. K&nbsp;jeho uplatneniu sa vytvára tím zložený zvyčajne z pracovníkov organizácie a zástupcov zákazníckej sféry. Každý člen tímu sa vžíva do úlohy zákazníka a formuluje požiadavky na vlastnosti výrobku. Vhodným spôsobom záznamu návrhov členov tímu, je napríklad systematický diagram (viď Obr. 4) . Systematický diagram, niekedy tiež označovaný ako stromový diagram, je názorným zobrazením systematickej dekompozície určitého celku na jednotlivé čiastkové časti. Používa sa napríklad k rozloženiu problému na čiastkové problémy, k vytvoreniu plánu riešení problému, na zobrazenie štruktúry príčin problému a pod. Napríklad, v prípade zobrazenia štruktúry príčin problému, systematický diagram môže slúžiť k prehľadnému prepisu informácií spracovaných v diagrame príčin a následkov(PLURA, 2001).
-Tvorba systematického diagramu by mala byť opäť tímovou prácou. V prípadoch, keď pre daný problém už bol konštruovaný afinitný diagram alebo diagram vzájomných vzťahov, možno využiť už vytvorené námety a tiež stanovené vzájomné vzťahy. V prípade, že sa pre riešený problém konštruuje priamo systematický diagram, je potrebné pomocou brainstormingu súbor námetov k riešenému problému najprv vytvoriť. Spracovanie systematického diagramu spočíva v systematickej dekompozíciu riešeného problému, ktorý sa uskutočňuje postupným priraďovaním kartičiek s námetmi, ktoré vždy rozvíjajú predošlú úroveň až do dosiahnutia dostatočnej úrovne podrobnosti (pozri Obr. 2). Túto postupnú dekompozíciu možno uľahčiť vhodne volenými otázkami. V prípade zistenia logických medzier tím operatívne pomocou brainstormingu dopĺňa ďalšie rozvíjajúce námety (PLURA, 2001).
+Tvorba systematického diagramu by mala byť opäť tímovou prácou. V prípadoch, keď pre daný problém už bol konštruovaný afinitný diagram alebo diagram vzájomných vzťahov, možno využiť už vytvorené námety a tiež stanovené vzájomné vzťahy. V prípade, že sa pre riešený problém konštruuje priamo systematický diagram, je potrebné pomocou brainstormingu súbor námetov k riešenému problému najprv vytvoriť. Spracovanie systematického diagramu spočíva v systematickej dekompozíciu riešeného problému, ktorý sa uskutočňuje postupným priraďovaním kartičiek s námetmi, ktoré vždy rozvíjajú predošlú úroveň až do dosiahnutia dostatočnej úrovne podrobnosti (pozri Obr. 4). Túto postupnú dekompozíciu možno uľahčiť vhodne volenými otázkami. V prípade zistenia logických medzier tím operatívne pomocou brainstormingu dopĺňa ďalšie rozvíjajúce námety (PLURA, 2001).
 [[Image:Štruktúra systematického diagramu.jpg|thumb|center|200px|Obr. 4 Štruktúra systematického diagramu]]
@@ Riadok 160: / Riadok 160: @@
 ===Plánovanie kvality výrobku postupom APQP===
-Príkladom konkrétnej aplikácie uvedeného všeobecného postupu plánovania kvality výrobku je metodika APQP (Advanced Product Quality Planning and Control Plan), ktorej názov sa dá preložiť ako: „Zdokonalené (pokročilé, moderné) plánovanie kvality výrobku a&nbsp;kontrolný plán". Táto metodika bola spoločne vyvinutá firmami Chrysler, Ford a&nbsp;General Motors v&nbsp;rámci štandardu QS-9000 (Chrysler, a iní, 1995). Plánovanie kvality výrobku je v&nbsp;tejto metodike charakterizované ako „štruktúrovaná metóda definovania a&nbsp;zavedenia krokov nutných k&nbsp;zabezpečeniu spokojnosti zákazníka s&nbsp;výrobkom" (viď Obr. 3). Sú pritom zdôraznené tieto hlavné prínosy plánovania kvality výrobku:
+Príkladom konkrétnej aplikácie uvedeného všeobecného postupu plánovania kvality výrobku je metodika APQP (Advanced Product Quality Planning and Control Plan), ktorej názov sa dá preložiť ako: „Zdokonalené (pokročilé, moderné) plánovanie kvality výrobku a&nbsp;kontrolný plán". Táto metodika bola spoločne vyvinutá firmami Chrysler, Ford a&nbsp;General Motors v&nbsp;rámci štandardu QS-9000 (Chrysler, a iní, 1995). Plánovanie kvality výrobku je v&nbsp;tejto metodike charakterizované ako „štruktúrovaná metóda definovania a&nbsp;zavedenia krokov nutných k&nbsp;zabezpečeniu spokojnosti zákazníka s&nbsp;výrobkom" (viď Obr. 5). Sú pritom zdôraznené tieto hlavné prínosy plánovania kvality výrobku:
 * orientuje zdroje na uspokojovanie zákazníka,
@@ Riadok 184: / Riadok 184: @@
 ===Plánovanie kvality výrobku podľa metodiky VDA 4.3===
-Plánovanie kvality výrobku postupom PAQP, sa stalo podnetom pre spracovanie metodiky nemeckého združenia automobilového priemyslu VDA 4.3 – Plánovanie projektu (VDA 4.3, 1998). Podobne ako v&nbsp;metodike APQP je priebeh plánovania kvality členený do niekoľkých, vzájomne sa prelínajúcich fáz, ktoré sú tu označované ako skupiny úloh (viď Obr. 3). Tieto skupiny úloh zahrňujú základné činnosti, ktoré sú v&nbsp;priebehu projektu vývoja výrobku a&nbsp;procesu realizujú. Jedná sa o&nbsp;tieto skupiny úloh:
+Plánovanie kvality výrobku postupom PAQP, sa stalo podnetom pre spracovanie metodiky nemeckého združenia automobilového priemyslu VDA 4.3 – Plánovanie projektu (VDA 4.3, 1998). Podobne ako v&nbsp;metodike APQP je priebeh plánovania kvality členený do niekoľkých, vzájomne sa prelínajúcich fáz, ktoré sú tu označované ako skupiny úloh (viď Obr. 5). Tieto skupiny úloh zahrňujú základné činnosti, ktoré sú v&nbsp;priebehu projektu vývoja výrobku a&nbsp;procesu realizujú. Jedná sa o&nbsp;tieto skupiny úloh:
 #Koncepcia,

@@ Riadok 22: / Riadok 22: @@
 V súčasnom vývoji manažmentu kvality význam plánovania kvality neustále narastá a&nbsp;jeho aktivity významne rozhodujú o&nbsp;konkurencieschopnosti firiem. Rastúci význam plánovania kvality súvisí s&nbsp;dvoma hlavnými trendmi v&nbsp;oblasti manažmentu kvality (NENADÁL, a iní, 1998). Prvý trend možno charakterizovať ako posun od stratégie detekcie k&nbsp;stratégii prevencie. Stratégia detekcie bola zameraná hlavne na uplatňovanie a&nbsp;optimalizáciu metód následnej kontroly, ktoré mali zaistiť, aby sa k&nbsp;zákazníkovi nedostali nezhodné výrobky. Dosiahnutie takéhoto cieľa je žiaduce, ale omnoho výhodnejšie je zaistiť také podmienky, aby nezhodné výrobky vôbec nevznikali. Na to sa zameriava stratégia prevencie, pri ktorej sa väčšina problémov s&nbsp;kvalitou rieši omnoho skôr, ako vôbec nastanú, čo má aj výrazný ekonomický efekt. Druhý vývojový trend súvisí s&nbsp;prvým a&nbsp;možno ho charakterizovať ako posun starostlivosti o&nbsp;kvalitu z&nbsp;fázy výroby do fázy návrhu. Využitím vhodných metód vo fáze návrhu, možno predchádzať možným problémom vo fáze výroby (PLURA, 2001).
-Náväznosť aktivít ovplyvňujúcich kvalitu výrobku v&nbsp;rôznych etapách jeho životného cyklu, sa obvykle zobrazuje pomocou tzv. špirály kvality (viď '''Prílohu A''' ), z&nbsp;ktorej je zrejmé, že na výslednej kvalite výrobku sa určitou mierou podieľa každá z&nbsp;týchto etáp. Aktivity a&nbsp;teda aj etapy plánovania ležia na začiatku životného cyklu výrobku, v&nbsp;rámci ktorých sa vytvára koncepcia budúceho výrobku a&nbsp;prijímajú sa zásadné rozhodnutia, ktoré rozhodujú o&nbsp;tom, či výrobok splní požiadavky zákazníka, či bude konkurencieschopný a&nbsp;či vygeneruje zisk (PLURA, 2001).
+Náväznosť aktivít ovplyvňujúcich kvalitu výrobku v&nbsp;rôznych etapách jeho životného cyklu, sa obvykle zobrazuje pomocou tzv. špirály kvality (viď Obr. 1 ), z&nbsp;ktorej je zrejmé, že na výslednej kvalite výrobku sa určitou mierou podieľa každá z&nbsp;týchto etáp. Aktivity a&nbsp;teda aj etapy plánovania ležia na začiatku životného cyklu výrobku, v&nbsp;rámci ktorých sa vytvára koncepcia budúceho výrobku a&nbsp;prijímajú sa zásadné rozhodnutia, ktoré rozhodujú o&nbsp;tom, či výrobok splní požiadavky zákazníka, či bude konkurencieschopný a&nbsp;či vygeneruje zisk (PLURA, 2001).
 Jednou z&nbsp;funkcií manažérstva kvality organizácie je teda plánovanie kvality. Môžeme ho definovať aj ako proces vytyčovania cieľov organizácie, ako aj spôsob ich dosahovania (PLURA, 2001). Plánovanie predstavuje množstvo aktivít vo fázach návrhu a&nbsp;vývoja produktu, ktorých výsledkom je finálna kvalita produktu alebo služby. Empiricky je dokázané, že fázy predchádzajúce výrobe alebo poskytovaniu služby sa podieľajú na výslednej kvalite až v&nbsp;80% alebo inak povedané, 80% nezhôd produktu vzniká v&nbsp;predvýrobnej etape výrobného procesu. Ekonomický efekt plánovania je teda nesporný, pretože odstránením nezhôd pred samotnou realizáciou produktu dochádza k&nbsp;eliminácii nákladov, ktoré by vznikli v&nbsp;prípade odstraňovania nezhôd vo fáze realizácie produktu alebo u&nbsp;zákazníka (PLURA, 2001). Niektoré praktické skúsenosti ukazujú, že výdavky spojené s&nbsp;odstránením nezhôd vo fáze návrhu, môžu byť desaťkrát nižšie než výdavky spojené s&nbsp;odstránením nezhody zistenej vo výrobe, stokrát nižšie než výdavky na odstránenie nezhody zistenej pred expedíciou a&nbsp;tisíckrát nižšie než výdavky na odstránenie nezhôd, ktoré sa dostanú až k&nbsp;zákazníkovi (KOŠTURIAK, a iní, 1993).
@@ Riadok 48: / Riadok 50: @@
 ===Postup plánovania kvality podľa J. M. Jurana===
-Dôležitou súčasťou plánovania kvality je plánovanie kvality produktu. Postup plánovania kvality produktu je opísaný v&nbsp;Juranovej príručke kvality ako postupnosť činností znázornených v&nbsp;'''Prílohe B'''. Postup teda pozostáva z&nbsp;desiatich hlavných činností:
+Dôležitou súčasťou plánovania kvality je plánovanie kvality produktu. Postup plánovania kvality produktu je opísaný v&nbsp;Juranovej príručke kvality ako postupnosť činností znázornených na&nbsp;Obr. 2.
 . Určenie zákazníka
@@ Riadok 78: / Riadok 84: @@
-[[Image:Aplikácia Paretovho princípu pre vymedzenie životne dôležitej menšiny zákazníkov.jpg|thumb|center|500px|'''Obr. 1 Aplikácia Paretovho princípu pre vymedzenie životne dôležitej menšiny zákazníkov''']]
+[[Image:Aplikácia Paretovho princípu pre vymedzenie životne dôležitej menšiny zákazníkov.jpg|thumb|center|300px|Obr. 3 Aplikácia Paretovho princípu pre vymedzenie životne dôležitej menšiny zákazníkov]]
@@ Riadok 96: / Riadok 102: @@
 Tvorba systematického diagramu by mala byť opäť tímovou prácou. V prípadoch, keď pre daný problém už bol konštruovaný afinitný diagram alebo diagram vzájomných vzťahov, možno využiť už vytvorené námety a tiež stanovené vzájomné vzťahy. V prípade, že sa pre riešený problém konštruuje priamo systematický diagram, je potrebné pomocou brainstormingu súbor námetov k riešenému problému najprv vytvoriť. Spracovanie systematického diagramu spočíva v systematickej dekompozíciu riešeného problému, ktorý sa uskutočňuje postupným priraďovaním kartičiek s námetmi, ktoré vždy rozvíjajú predošlú úroveň až do dosiahnutia dostatočnej úrovne podrobnosti (pozri Obr. 2). Túto postupnú dekompozíciu možno uľahčiť vhodne volenými otázkami. V prípade zistenia logických medzier tím operatívne pomocou brainstormingu dopĺňa ďalšie rozvíjajúce námety (PLURA, 2001).
-[[Image:Štruktúra systematického diagramu.jpg|thumb|center|300px|'''Obr. 2 Štruktúra systematického diagramu''']]
+[[Image:Štruktúra systematického diagramu.jpg|thumb|center|200px|Obr. 4 Štruktúra systematického diagramu]]
@@ Riadok 154: / Riadok 160: @@
 ===Plánovanie kvality výrobku postupom APQP===
-Príkladom konkrétnej aplikácie uvedeného všeobecného postupu plánovania kvality výrobku je metodika APQP (Advanced Product Quality Planning and Control Plan), ktorej názov sa dá preložiť ako: „Zdokonalené (pokročilé, moderné) plánovanie kvality výrobku a&nbsp;kontrolný plán". Táto metodika bola spoločne vyvinutá firmami Chrysler, Ford a&nbsp;General Motors v&nbsp;rámci štandardu QS-9000 (Chrysler, a iní, 1995). Plánovanie kvality výrobku je v&nbsp;tejto metodike charakterizované ako „štruktúrovaná metóda definovania a&nbsp;zavedenia krokov nutných k&nbsp;zabezpečeniu spokojnosti zákazníka s&nbsp;výrobkom" (viď '''Príloha C'''). Sú pritom zdôraznené tieto hlavné prínosy plánovania kvality výrobku:
+Príkladom konkrétnej aplikácie uvedeného všeobecného postupu plánovania kvality výrobku je metodika APQP (Advanced Product Quality Planning and Control Plan), ktorej názov sa dá preložiť ako: „Zdokonalené (pokročilé, moderné) plánovanie kvality výrobku a&nbsp;kontrolný plán". Táto metodika bola spoločne vyvinutá firmami Chrysler, Ford a&nbsp;General Motors v&nbsp;rámci štandardu QS-9000 (Chrysler, a iní, 1995). Plánovanie kvality výrobku je v&nbsp;tejto metodike charakterizované ako „štruktúrovaná metóda definovania a&nbsp;zavedenia krokov nutných k&nbsp;zabezpečeniu spokojnosti zákazníka s&nbsp;výrobkom" (viď Obr. 3). Sú pritom zdôraznené tieto hlavné prínosy plánovania kvality výrobku:
 * orientuje zdroje na uspokojovanie zákazníka,
@@ Riadok 161: / Riadok 167: @@
 * pomáha vytvárať výrobky dobrej kvality včas a&nbsp;s&nbsp;najnižšími nákladmi
 * uľahčuje komunikáciu so subdodávateľmi (PLURA, 2001).
 Plánovanie kvality výrobku v&nbsp;metodike APQP, je rozdelené do piatich, vzájomne sa prekrývajúcich fáz:
@@ Riadok 175: / Riadok 184: @@
 ===Plánovanie kvality výrobku podľa metodiky VDA 4.3===
-Plánovanie kvality výrobku postupom PAQP, sa stalo podnetom pre spracovanie metodiky nemeckého združenia automobilového priemyslu VDA 4.3 – Plánovanie projektu (VDA 4.3, 1998). Podobne ako v&nbsp;metodike APQP je priebeh plánovania kvality členený do niekoľkých, vzájomne sa prelínajúcich fáz, ktoré sú tu označované ako skupiny úloh (viď '''Príloha C'''). Tieto skupiny úloh zahrňujú základné činnosti, ktoré sú v&nbsp;priebehu projektu vývoja výrobku a&nbsp;procesu realizujú. Jedná sa o&nbsp;tieto skupiny úloh:
+Plánovanie kvality výrobku postupom PAQP, sa stalo podnetom pre spracovanie metodiky nemeckého združenia automobilového priemyslu VDA 4.3 – Plánovanie projektu (VDA 4.3, 1998). Podobne ako v&nbsp;metodike APQP je priebeh plánovania kvality členený do niekoľkých, vzájomne sa prelínajúcich fáz, ktoré sú tu označované ako skupiny úloh (viď Obr. 3). Tieto skupiny úloh zahrňujú základné činnosti, ktoré sú v&nbsp;priebehu projektu vývoja výrobku a&nbsp;procesu realizujú. Jedná sa o&nbsp;tieto skupiny úloh:
 #Koncepcia,

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 18:53, 8. júl 2011
Riadok 46:		Riadok 46:

	K obdobným záverom možno dospieť aj pri analýze príručiek štandardov VDA. Ako príklad uvediem príručku VDA 4.3 – Plánovanie projektu, ktorá sa orientuje na postup plánovania kvality výrobku alebo príručku VDA 4.2, ktorá je venovaná metóde FMEA alebo príručku VDA 4.1, kde sú spracované základné charakteristiky ďalších metód vhodných pre plánovanie kvality, pričom niektorým z nich je je v týchto štandardoch venovaná pozornosť prvý krát (napr. QFD, plánovanie experimentov, analýza FTA). Na zabezpečovanie kvality v predvýrobných etapách a prevenciu nekvality sa rovnako orientuje príručka VDA 2 – Zabezpečovanie kvality dodávok a VDA 3 – zabezpečovanie spoľahlivosti (PLURA, 2001).		K obdobným záverom možno dospieť aj pri analýze príručiek štandardov VDA. Ako príklad uvediem príručku VDA 4.3 – Plánovanie projektu, ktorá sa orientuje na postup plánovania kvality výrobku alebo príručku VDA 4.2, ktorá je venovaná metóde FMEA alebo príručku VDA 4.1, kde sú spracované základné charakteristiky ďalších metód vhodných pre plánovanie kvality, pričom niektorým z nich je je v týchto štandardoch venovaná pozornosť prvý krát (napr. QFD, plánovanie experimentov, analýza FTA). Na zabezpečovanie kvality v predvýrobných etapách a prevenciu nekvality sa rovnako orientuje príručka VDA 2 – Zabezpečovanie kvality dodávok a VDA 3 – zabezpečovanie spoľahlivosti (PLURA, 2001).
−
−	~~[[category:uncategorized]]~~

	===Postup plánovania kvality podľa J. M. Jurana===		===Postup plánovania kvality podľa J. M. Jurana===

@@ Riadok 179: / Riadok 179: @@
 Plánovanie kvality výrobku postupom PAQP, sa stalo podnetom pre spracovanie metodiky nemeckého združenia automobilového priemyslu VDA 4.3 – Plánovanie projektu (VDA 4.3, 1998). Podobne ako v&nbsp;metodike APQP je priebeh plánovania kvality členený do niekoľkých, vzájomne sa prelínajúcich fáz, ktoré sú tu označované ako skupiny úloh (viď '''Príloha C'''). Tieto skupiny úloh zahrňujú základné činnosti, ktoré sú v&nbsp;priebehu projektu vývoja výrobku a&nbsp;procesu realizujú. Jedná sa o&nbsp;tieto skupiny úloh:
-. Koncepcia,
+#Koncepcia,
+# Vývoj a overovanie výrobku,
-. Vývoj a overovanie výrobku,
+# Plánovanie a overovanie výrobného procesu,
+# Prevzatia výrobku z hľadiska zákazníka,
-. Plánovanie a overovanie výrobného procesu,
+# Nakupovanie výrobných zdrojov,
+# Výroba,
-. Prevzatia výrobku z hľadiska zákazníka,
+# Proces neustáleho zlepšovania (PLURA, 2001).