SQL - procedúry - História úprav

Juraj na 21:29, 17. január 2011

2011-01-17T21:29:57Z

Juraj na 20:19, 11. január 2011

2011-01-11T20:19:49Z

Zobraziť rozdiely

Juraj na 20:20, 9. január 2011

2011-01-09T20:20:34Z

Juraj na 15:56, 9. január 2011

2011-01-09T15:56:50Z

Juraj na 18:30, 2. január 2011

2011-01-02T18:30:45Z

Juraj na 19:16, 27. december 2010

2010-12-27T19:16:12Z

Juraj: /* Procedúry s riadením vykonávania SQL príkazov */

2010-12-22T15:17:20Z

Procedúry s riadením vykonávania SQL príkazov

Juraj na 21:02, 3. november 2010

2010-11-03T21:02:51Z

Juraj: Vytvorená stránka „{{Skripta_dbs}} {{Draft}} Uložené procedúry sú špeciálne používateľom definované funkcie, ktoré sú uložené priamo na databázovom serveri, v konkrétnej datab…“

2010-11-01T20:22:38Z

Vytvorená stránka „{{Skripta_dbs}} {{Draft}} Uložené procedúry sú špeciálne používateľom definované funkcie, ktoré sú uložené priamo na databázovom serveri, v konkrétnej datab…“

Nová stránka

{{Skripta_dbs}}
{{Draft}}
Uložené procedúry sú špeciálne používateľom definované funkcie, ktoré sú uložené priamo na databázovom serveri, v konkrétnej databáze. MySQL podporuje uložené procedúry od verzie 5.

==Uložené procedúry==
Uložená procedúra je sada príkazov SQL, ktoré sú:
*Uložené na serveri
*Skompilované pre rýchlejšie použitie<ref>mysql - uložené procedúry http://www.linuxsoft.cz/article.php?id_article=1003</ref>

Načo sú vlastne uložené procedúry v praxi dobré? Jedným dôvodom je fakt, že niektoré databázové operácie sa neustále opakujú. Ak je takáto databázová operácia vykonaná ako dávka na serveri, nemusia sa jednotlivé príkazy (ktorých môžu byť desiatky) vypisovať zakaždým, keď ich chceme vykonať.

Ďalším dobrým dôvodom pre zavedenie uložených procedúr je istá unifikácia požiadaviek od jednotlivých klientov. Ak chce niekoľko databázových klientov vykonávať rovnakú (alebo veľa podobnú) prácu, bude pre nich príjemné zistenie, že niečo také už server "vie" vďaka uloženej procedúre, ktorú má k dispozícii.

Uložené procedúry môžu tiež podstatným spôsobom uľahčovať spravovanie databázových aplikácií. Majme ako príklad server, ktorý ukladá a spracováva dáta. Ak to celé pobeží pomocou uložených procedúr, môžu so rovnakým spôsobom voči databáze správať klienti pochádzajúce z najrôznejších prostredí - desktopová aplikácia napísaná v Jave, webový klient v PHP alebo napríklad vzdialený server, ktorý s tým "naším" komunikuje. Ak je potreba uloženú procedúru upraviť (alebo opraviť), môže sa to urobiť na jednom mieste a táto zmena je ihneď použiteľný pre všetky aplikácie, ktoré s databázou komunikujú.

Ďalším významným rysom uložených procedúr je to, že prispievajú k bezpečnosti serveru (respektíve môžu to robiť, ak sú dobre napísané). Keď hovoríme o bezpečnosti v súvislosti s uloženými procedúrami, môžeme mať na mysli dve veci:
*Procedúry môžu byť v databázových systémoch nastavené tak, že je smie spúšťať iba niekto s určitými oprávneniami
*Procedúry môžu samy kontrolovať počet, typ, veľkosť a niektoré iné charakteristiky parametrov, ktoré sú im posielané. To je v praxi veľmi významné, pretože to umožňuje vyhnúť sa fenoménu SQL injection.

Je ale zaujímavé, že ani jeden z uvedených argumentov nie je pre nasadenie uložených procedúr ten najvýznamnejší. Zďaleka najdôležitejším argumentom pre nasadenie uložených procedúr na server býva to, že sú všeobecne '''schopné bežať rýchlejšie''', ako keby sa príslušný kód vykonával príkaz po príkaze z klientskej aplikácie. Dôvodom je fakt, že uložené procedúry, ako sme už uviedli, sú na serveri skompilované.

Skompilovať uložené procedúry neznamená, že je táto procedúra prevedená do spustiteľnej, binárne formy, ani to, že je uložená do samostatného súboru. Zkompilováním je myslené to, že server si pre uloženú procedúru vytvorí a spravuje tzv. realizačný plán. Vďaka tomu je subsystém serveru zvaný optimalizátor zvyčajne schopný nájsť najrýchlejší spôsob, ako uloženú procedúru vykonať, a potom tento spôsob opakovane používať pri jednotlivých volaniach tejto uloženej procedúry.
===Čo môžu uložené procedúry robiť===
Zjednodušene sa dá povedať, že uložené procedúry môžu robiť väčšinu z toho, čo "bežné" príkazy. Medzi najčastejšie aktivity, ktoré taká uložená procedúra vykonáva, patria najmä:
*Vyberanie dát
*Vkladanie, aktualizácia, odstraňovanie dát
*Vytváranie, používanie a rušenie dočasných tabuliek
*Matematické a štatistické výpočty
===Syntax vytvorenia uložených procedúr===
V databázovom systéme mySQL je syntax CREATE PROCEDURE nasledovná<ref>create procedure (mysql) http://dev.mysql.com/doc/refman/5.5/en/create-procedure.html</ref>:
<source lang="sql">
CREATE
[DEFINER = { user | CURRENT_USER }]
PROCEDURE sp_name ([proc_parameter[,...]])
routine_body

proc_parameter:
[ IN | OUT | INOUT ] param_name type

type:
Ľubovolné dátové typy mySQL

routine_body:
Platný SQL príkaz
</source>
kde:
*DEFINER - používateľ, ktorému bude uložená procedúra patriť.
*''sp_name'' - názov uloženej procedúry. V názve nepoužívajte medzery a diakritiku.
*''proc_parameter'' - procedúra môže mať vstupné alebo výstupné parametre
**IN - špecifikátor pre vstupný parameter. Ako príklad môžeme uviesť: vytvorte procedúru, ktorá z tabuľky city vypíše mesta určitej krajiny. Kód krajiny chceme meniť, preto kód krajiny použijeme ako vstupný parameter procedúry.
**OUT - špecifikátor pre výstupný parameter. Ako príklad môžeme uviesť: vytvorte procedúru ktorá vyhľadá v danej krajine (kód krajiny bude vstupným parametrom) mesto s najväčšou populáciou. Toto mesto bude výstupným parametrom procedúry.

Poznámky pri vytváraní uložených procedúr:
*každý SQL príkaz musí byť ukončený ukončovacím znakom
*Štandardný ukončovací znak je bodkočiarka ";". Avšak ak použijeme vo vnútri procedúry bodkočoarku, databázový systém to vyhodnotí ako ukončenie definície procedúry, pokúsi sa procedúru uložiť. Toto uloženie však skončí neúspechom, pretože procedúra nie je dokončená a sú tam syntaktické chyby.
*Na dočasnú zmenu ukončovacieho znaku slúži príkaz DELIMITER. Zápisom DELIMITER // spôsobíme, že ukončovací znak nebude bodkočiarka (;) ale dve lomítka (//).

Príklad najjednoduchšej procedúry:
<source lang="sql" line>
delimiter //
create procedure mesta()
begin
select * from city;
end //
delimiter ;
</source>

Vysvetlenie:
*Riadok 1: Ukončovací znak zmeníme na "//"
*Riadok 2: Definícia uloženej procedúry ''mesta''. Procedúra nemá žiadne parametre.
*Riadok 3: Začiatok procedúry. Vždy sa začína kľúčovým slovom begin
*Riadok 4: Telo procedúry. Za každým SQL príkazom musí byť ukončovací znak bodkočiarka (;)
*Riadok 5: Koniec procedúry. Vždy sa končí kľúčovým slovom end. Procedúra musí byť ukončená ukončovacím znakom (pozor, nie bodkočiarka!)
*Riadok 6: Vrátime naspäť význam znaku ";"

'''Spustenie uloženej procedúry'''

Uloženú procedúru môžeme spustiť pomocou kľúčového slova CALL <ref>call (mysql) http://dev.mysql.com/doc/refman/5.5/en/call.html</ref>. Syntax je nasledovná:
<source lang="sql">
CALL sp_name([parameter[,...]])
alebo
CALL sp_name[()]
</source>
Našu prvú procedúru spustíme nasledovne:
<source lang="sql">
CALL mesta();
</source>

'''Poznámka k vytváraniu a spúšťaniu uložených procedúr:''' Pri vytváraní a spúšťaní uložených procedúr je vhodnejšie používať príkazový riadok (resp. databázovú konzolu), alebo nástroj, ktorý dovoľuje pracovať priamo v konzole. Takýmto prostredím je program MySQL Workbench. Prostredie phpMyAdmin nie je vhodné pre spúšťanie uložených procedúr.

===Postup pri vytváraní uložených procedúr v prostredí MySQL Workbench===
'''1.''' V úvodnom okne programu vyberieme v ľavom stĺpci databázové spojenie.

[[Súbor:uložená procedúra 1.png|center|framed]]

'''2.''' Vyberieme si databázu, s ktorou budeme pracovať. (V našom prípade, to bude databáza student)

[[Súbor:uložená procedúra 2.png|center|framed]]

'''3.''' Zvolíme "Add routine" (pridať funkciu/procedúru). Otvorí sa sprievodca pridaním procedúry s predpripraveným kódom:
<source lang="sql">
-- -----------------------------------------------
-- Routine DDL
-- -----------------------------------------------
DELIMITER $$

CREATE PROCEDURE `student`.`new_routine` ()
BEGIN

END$$
</source>
'''4.''' Zmeníme názov procedúry, doplníme telo procedúry a procedúru uložíme na server (apply).

Konkrétne príklady uložených procedúr sú v nasledujúcom texte.

==Príklady na uložené procedúry==
===Procedúry bez parametrov===
'''Úloha:'''

Vytvorte uloženú procedúru, ktorá vráti všetky hlavné mestá Európy.

''Analýza:''

Procedúra nemá žiadne vstupné parametre. Úlohou je zistiť len hlavné mestá Európy. Pomocou jednoduchého SQL príkazu zistíme všetky hlavné mestá Európy. Procedúru nazvime ''HlavneMestaEuropy''.

Riešenie:
<source lang="sql">
DELIMITER $$

CREATE PROCEDURE `student`.`HlavneMestaEuropy` ()
BEGIN
SELECT Country.Name as Krajina, City.Name as Mesto
FROM country, city
WHERE Capital=city.ID
and Continent="Europe";
END$$
</source>
===Procedúry s vstupnými parametrami===
'''Úloha:'''

Vytvorte uloženú procedúru, ktorá vráti všetky hlavné mestá zadaného kontinentu.

''Analýza:''

Procedúra bude mať 1 vstupný parameter - názov kontinentu. V tabuľke country sú kontinenty zadefinované ako vymenovaný typ: 'Asia','Europe','North America','Africa','Oceania','Antarctica','South America'. Procedúra teda očakáva názov kontinentu a podľa tejto hodnoty vypíše hlavné mestá daného kontinentu.
Názov procedúry bude HlavneMesta, parameter procedúry je vstupný parameter (IN).

Riešenie:
<source lang="sql">
DELIMITER $$

CREATE PROCEDURE `student`.`HlavneMesta` (IN kontinent VARCHAR(16))
BEGIN
SELECT Country.Name as Krajina, City.Name as Mesto
FROM country, city
WHERE Capital=city.ID
and Continent like kontinent;
END$$
</source>
Výsledok:
[[Súbor:uložená procedúra 3.png|center|framed]]
===Procedúry s výstupnými parametrami===
'''Úloha:'''

Vytvorte uloženú procedúru, ktorá vráti krajinu, ktorá je v danom kontinente najľudnatejšia, teda má najviac obyvateľov

''Analýza:''

Procedúra bude mať 1 vstupný parameter - názov kontinentu a jeden výstupný parameter - krajina, ktorú hľadáme. Procedúra očakáva názov kontinentu a podľa tejto hodnoty zistí krajinu, ktorá má v danom kontinente najväčšiu populáciu.
Výstupný parameter označujeme značkou OUT.

Riešenie:
<source lang="sql">
DELIMITER $$
CREATE PROCEDURE `NajludnatejsiaKrajina`(IN kontinent VARCHAR(16), OUT nazov VARCHAR(32))
BEGIN
SELECT Name from country where population=
(
SELECT MAX(population) FROM country WHERE Continent LIKE kontinent
);
END
</source>
Použite procedúry:

S výstupnými parametrami procedúr sa pracuje odlišne. Pri volaní takejto procedúry musíme určiť, kam sa hodnota výstupného parametra uloží a následne ju odtiaľ prečítať. Použitie procedúry pre zistenie krajiny v Afrike s najväčším počtom obyvateľov:
<source lang="sql">
call NajludnatejsiaKrajina("Africa",@krajina);
select @krajina;
</source>
Poznámka" Výsledok procedúry sa uloží do lokálnej premennej označenej ako @krajina. Príkazom select @krajina zistíme hodnotu tohoto parametru.

Výsledok:
{| class="wikitable"
|-
!Name
|-
|Nigeria
|}
===Procedúry s riadením vykonávania SQL príkazov===

<source lang="sql">
</source>
==Zdroje a odkazy==
<references/>

@@ Riadok 9: / Riadok 9: @@
 Načo sú vlastne uložené procedúry v praxi dobré? Jedným dôvodom je fakt, že niektoré databázové operácie sa neustále opakujú. Ak je takáto databázová operácia vykonaná ako dávka na serveri, nemusia sa jednotlivé príkazy (ktorých môžu byť desiatky) vypisovať zakaždým, keď ich chceme vykonať.
-Ďalším dobrým dôvodom pre zavedenie uložených procedúr je istá unifikácia požiadaviek od jednotlivých klientov. Ak chce niekoľko databázových klientov vykonávať rovnakú (alebo veľa podobnú) prácu, bude pre nich príjemné zistenie, že niečo také už server 'vie' vďaka uloženej procedúre, ktorú má k dispozícii.
+Ďalším dobrým dôvodom pre zavedenie uložených procedúr je istá unifikácia požiadaviek od jednotlivých klientov. Ak chce niekoľko databázových klientov vykonávať rovnakú (alebo veľmi podobnú) prácu, bude pre nich príjemné zistenie, že niečo také už server 'vie' vďaka uloženej procedúre, ktorú má k dispozícii.
-Uložené procedúry môžu tiež podstatným spôsobom uľahčovať spravovanie databázových aplikácií. Majme ako príklad server, ktorý ukladá a spracováva dáta. Ak to celé pobeží pomocou uložených procedúr, môžu sa rovnakým spôsobom voči databáze správať klienti pochádzajúce z najrôznejších prostredí - desktopová aplikácia napísaná v Jave, webový klient v PHP alebo napríklad vzdialený server, ktorý s tým 'naším' komunikuje. Ak je potreba uloženú procedúru upraviť (alebo opraviť), môže sa to urobiť na jednom mieste a táto zmena je ihneď použiteľná pre všetky aplikácie, ktoré s databázou komunikujú.
+Uložené procedúry môžu tiež podstatným spôsobom uľahčovať spravovanie databázových aplikácií. Majme ako príklad server, ktorý ukladá a spracováva dáta. Ak to celé pobeží pomocou uložených procedúr, môžu sa rovnakým spôsobom voči databáze správať klienti pochádzajúci z najrôznejších prostredí - desktopová aplikácia napísaná v Jave, webový klient v PHP alebo napríklad vzdialený server, ktorý s tým 'naším' komunikuje. Ak je potreba uloženú procedúru upraviť (alebo opraviť), môže sa to urobiť na jednom mieste a táto zmena je ihneď použiteľná pre všetky aplikácie, ktoré s databázou komunikujú.
 Ďalším významným rysom uložených procedúr je to, že prispievajú k bezpečnosti servera (respektíve môžu to robiť, ak sú dobre napísané). Keď hovoríme o bezpečnosti v súvislosti s uloženými procedúrami, môžeme mať na mysli dve veci:
-*Procedúry môžu byť v databázových systémoch nastavené tak, že ich smie spúšťať iba používateľ s určitými oprávneniami
+*Procedúry môžu byť v databázových systémoch nastavené tak, že ich smie spúšťať iba používateľ s určitými oprávneniami.
 *Procedúry môžu samy kontrolovať počet, typ, veľkosť a niektoré iné charakteristiky parametrov, ktoré sú im posielané. To je v praxi veľmi významné, pretože to umožňuje vyhnúť sa fenoménu SQL injection<ref>SQL injection - http://en.wikipedia.org/wiki/SQL_injection</ref>.
 Je ale zaujímavé, že ani jeden z uvedených argumentov nie je pre nasadenie uložených procedúr ten najvýznamnejší. Zďaleka najdôležitejším argumentom pre nasadenie uložených procedúr na server býva to, že sú všeobecne '''schopné bežať rýchlejšie''', ako keby sa príslušný kód vykonával príkaz po príkaze z klientskej aplikácie. Dôvodom je fakt, že uložené procedúry, ako sme už uviedli, sú na serveri skompilované.
-Skompilovať uložené procedúry neznamená, že je táto procedúra prevedená do spustiteľnej, binárne formy, ani to, že je uložená do samostatného súboru. Skompilovaním je myslené to, že server si pre uloženú procedúru vytvorí a spravuje tzv. realizačný plán. Vďaka tomu je subsystém serveru zvaný optimalizátor zvyčajne schopný nájsť najrýchlejší spôsob, ako uloženú procedúru vykonať, a potom tento spôsob opakovane používať pri jednotlivých volaniach tejto uloženej procedúry.
+Skompilovať uložené procedúry neznamená, že je táto procedúra prevedená do spustiteľnej, binárnej formy, ani to, že je uložená do samostatného súboru. Skompilovaním je myslené to, že server si pre uloženú procedúru vytvorí a spravuje tzv. realizačný plán. Vďaka tomu je subsystém serveru zvaný optimalizátor zvyčajne schopný nájsť najrýchlejší spôsob, ako uloženú procedúru vykonať, a potom tento spôsob opakovane používať pri jednotlivých volaniach tejto uloženej procedúry.
 ===Čo môžu uložené procedúry robiť===
 Zjednodušene sa dá povedať, že uložené procedúry môžu robiť väčšinu z toho, čo 'bežné' príkazy. Medzi najčastejšie aktivity, ktoré taká uložená procedúra vykonáva, patria najmä:
@@ Riadok 47: / Riadok 47: @@
 *''sp_name'' - názov uloženej procedúry. V názve nepoužívajte medzery a diakritiku.
 *''proc_parameter'' - procedúra môže mať vstupné alebo výstupné parametre
-**IN - špecifikátor pre vstupný parameter. Ako príklad môžeme uviesť: vytvorte procedúru, ktorá z tabuľky city vypíše mesta určitej krajiny. Kód krajiny chceme meniť, preto kód krajiny použijeme ako vstupný parameter procedúry.
+**IN - špecifikátor pre vstupný parameter. Ako príklad môžeme uviesť: vytvorte procedúru, ktorá z tabuľky ''city'' vypíše mestá určitej krajiny. Kód krajiny chceme meniť, preto kód krajiny použijeme ako vstupný parameter procedúry.
 **OUT - špecifikátor pre výstupný  parameter. Ako príklad môžeme uviesť: vytvorte procedúru ktorá vyhľadá v danej krajine (kód krajiny bude vstupným parametrom) mesto s najväčšou populáciou. Toto mesto bude výstupným parametrom procedúry.
@@ Riadok 53: / Riadok 53: @@
 *Každý SQL príkaz musí byť ukončený ukončovacím znakom.
 *Štandardný ukončovací znak je bodkočiarka ';'. Avšak ak použijeme vo vnútri procedúry bodkočiarku, databázový systém to vyhodnotí ako ukončenie definície procedúry a pokúsi sa procedúru uložiť. Toto uloženie však skončí neúspechom, pretože procedúra nie je dokončená a sú tam syntaktické chyby.
-*Na dočasnú zmenu ukončovacieho znaku slúži príkaz DELIMITER. Zápisom DELIMITER // spôsobíme, že ukončovací znak nebude bodkočiarka (;) ale dve lomítka (//).
+*Na dočasnú zmenu ukončovacieho znaku slúži príkaz DELIMITER. Zápisom DELIMITER // spôsobíme, že ukončovací znak nebude bodkočiarka (;) ale dve lomky (//).
 Príklad najjednoduchšej procedúry:
@@ Riadok 165: / Riadok 165: @@
 END$$
 </source>
-Výsledok:
+Výsledok po zavolaní uloženej procedúry príkazom: ''CALL HlavneMesta('Africa')''
 [[Súbor:uložená procedúra 3.png|center|frame|Výsledok po zavolaní procedúry HlavneMesta]]

@@ Riadok 247: / Riadok 247: @@
 Výsledok:
-{| class="prettytable"
 |-
-|CALL up_jazyky(false)
+|colspan="2"|CALL up_jazyky(false)
-{|class="wikitable"
 |-
 !CountryCode
 !pocet
-|-
 !CountryCode
 !pocet
 |-
-|ABW	||1
+|ABW	||3 || ||ABW	||1
 |-
-|AFG	||2
+|AFG	||3|| ||AFG	||2
 |-
-|AIA	||1
+|AGO	||9|| ||AIA	||1
 |-
-|ALB	||1
+|ALB	||2|| ||ALB	||1
 |-
-|AND	||1
+|AND	||3|| ||AND	||1
 |-
-|ANT	||2
+|ANT	||1|| ||ANT	||2
 |-
-|ARE	||1
+|ARE	||1|| ||ARE	||1
 |}
 Poznámka: parameter procedúry up_jazyky nedávame do úvodzoviek, lebo sa nejedná o reťazec, ale o logickú hodnotu.
@@ Riadok 359: / Riadok 345: @@
 |4084 ||	Soblahov ||	SVK ||	Trenciansky||2345
 |}
 ==Zdroje a odkazy==
 <references/>

@@ Riadok 137: / Riadok 137: @@
 END$$
 </source>
-===Procedúry s vstupnými parametrami===
+===Procedúry so vstupnými parametrami===
 '''Úloha:'''
@@ Riadok 145: / Riadok 145: @@
 ''Analýza:''
-Procedúra bude mať 1 vstupný parameter - názov kontinentu. V tabuľke country sú kontinenty zadefinované ako vymenovaný typ: 'Asia','Europe','North America','Africa','Oceania','Antarctica','South America'. Procedúra teda očakáva názov kontinentu a podľa tejto hodnoty vypíše hlavné mestá daného kontinentu.
+Procedúra bude mať 1 vstupný parameter - názov kontinentu. V tabuľke country sú kontinenty zadefinované ako vymenovaný typ: 'Asia', 'Europe', 'North America', 'Africa', 'Oceania', 'Antarctica', 'South America'. Procedúra teda očakáva názov kontinentu a podľa tejto hodnoty vypíše hlavné mestá daného kontinentu.
 Názov procedúry bude HlavneMesta, parameter procedúry je vstupný parameter (IN).

@@ Riadok 91: / Riadok 91: @@
 '''1.''' V úvodnom okne programu vyberieme v ľavom stĺpci databázové spojenie.
-[[Súbor:uložená procedúra 1.png|center|framed]]
+[[Súbor:uložená procedúra 1.png|center|frame|Prostrenie MySQLWorkbench - pripojenie sa k databáze]]
 '''2.''' Vyberieme si databázu, s ktorou budeme pracovať. (V našom prípade, to bude databáza student)
-[[Súbor:uložená procedúra 2.png|center|framed]]
+[[Súbor:uložená procedúra 2.png|center|framed|Prostrenie MySQLWorkbench - výber aktívnej databázy]]
 '''3.''' Zvolíme 'Add routine' (pridať funkciu/procedúru). Otvorí sa sprievodca pridaním procedúry s predpripraveným kódom:
@@ Riadok 162: / Riadok 162: @@
 </source>
 Výsledok:
-[[Súbor:uložená procedúra 3.png|center|framed]]
+[[Súbor:uložená procedúra 3.png|center|frame|Výsledok po zavolaní procedúry HlavneMesta]]
 ===Procedúry s výstupnými parametrami===
 '''Úloha:'''

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 18:30, 2. január 2011
Riadok 1:		Riadok 1:
	{{Skripta_dbs}}		{{Skripta_dbs}}
−	~~{{Draft}}~~
	Uložené procedúry sú špeciálne používateľom definované funkcie, ktoré sú uložené priamo na databázovom serveri, v konkrétnej databáze. MySQL podporuje uložené procedúry od verzie 5.		Uložené procedúry sú špeciálne používateľom definované funkcie, ktoré sú uložené priamo na databázovom serveri, v konkrétnej databáze. MySQL podporuje uložené procedúry od verzie 5.

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 Načo sú vlastne uložené procedúry v praxi dobré? Jedným dôvodom je fakt, že niektoré databázové operácie sa neustále opakujú. Ak je takáto databázová operácia vykonaná ako dávka na serveri, nemusia sa jednotlivé príkazy (ktorých môžu byť desiatky) vypisovať zakaždým, keď ich chceme vykonať.
-Ďalším dobrým dôvodom pre zavedenie uložených procedúr je istá unifikácia požiadaviek od jednotlivých klientov. Ak chce niekoľko databázových klientov vykonávať rovnakú (alebo veľa podobnú) prácu, bude pre nich príjemné zistenie, že niečo také už server "vie" vďaka uloženej procedúre, ktorú má k dispozícii.
+Ďalším dobrým dôvodom pre zavedenie uložených procedúr je istá unifikácia požiadaviek od jednotlivých klientov. Ak chce niekoľko databázových klientov vykonávať rovnakú (alebo veľa podobnú) prácu, bude pre nich príjemné zistenie, že niečo také už server 'vie' vďaka uloženej procedúre, ktorú má k dispozícii.
-Uložené procedúry môžu tiež podstatným spôsobom uľahčovať spravovanie databázových aplikácií. Majme ako príklad server, ktorý ukladá a spracováva dáta. Ak to celé pobeží pomocou uložených procedúr, môžu so rovnakým spôsobom voči databáze správať klienti pochádzajúce z najrôznejších prostredí - desktopová aplikácia napísaná v Jave, webový klient v PHP alebo napríklad vzdialený server, ktorý s tým "naším" komunikuje. Ak je potreba uloženú procedúru upraviť (alebo opraviť), môže sa to urobiť na jednom mieste a táto zmena je ihneď použiteľný pre všetky aplikácie, ktoré s databázou komunikujú.
+Uložené procedúry môžu tiež podstatným spôsobom uľahčovať spravovanie databázových aplikácií. Majme ako príklad server, ktorý ukladá a spracováva dáta. Ak to celé pobeží pomocou uložených procedúr, môžu so rovnakým spôsobom voči databáze správať klienti pochádzajúce z najrôznejších prostredí - desktopová aplikácia napísaná v Jave, webový klient v PHP alebo napríklad vzdialený server, ktorý s tým 'naším' komunikuje. Ak je potreba uloženú procedúru upraviť (alebo opraviť), môže sa to urobiť na jednom mieste a táto zmena je ihneď použiteľný pre všetky aplikácie, ktoré s databázou komunikujú.
 Ďalším významným rysom uložených procedúr je to, že prispievajú k bezpečnosti serveru (respektíve môžu to robiť, ak sú dobre napísané). Keď hovoríme o bezpečnosti v súvislosti s uloženými procedúrami, môžeme mať na mysli dve veci:
@@ Riadok 22: / Riadok 22: @@
 Skompilovať uložené procedúry neznamená, že je táto procedúra prevedená do spustiteľnej, binárne formy, ani to, že je uložená do samostatného súboru. Zkompilováním je myslené to, že server si pre uloženú procedúru vytvorí a spravuje tzv. realizačný plán. Vďaka tomu je subsystém serveru zvaný optimalizátor zvyčajne schopný nájsť najrýchlejší spôsob, ako uloženú procedúru vykonať, a potom tento spôsob opakovane používať pri jednotlivých volaniach tejto uloženej procedúry.
 ===Čo môžu uložené procedúry robiť===
-Zjednodušene sa dá povedať, že uložené procedúry môžu robiť väčšinu z toho, čo "bežné" príkazy. Medzi najčastejšie aktivity, ktoré taká uložená procedúra vykonáva, patria najmä:
+Zjednodušene sa dá povedať, že uložené procedúry môžu robiť väčšinu z toho, čo 'bežné' príkazy. Medzi najčastejšie aktivity, ktoré taká uložená procedúra vykonáva, patria najmä:
 *Vyberanie dát
 *Vkladanie, aktualizácia, odstraňovanie dát
@@ Riadok 53: / Riadok 53: @@
 Poznámky pri vytváraní uložených procedúr:
 *každý SQL príkaz musí byť ukončený ukončovacím znakom
-*Štandardný ukončovací znak je bodkočiarka ";". Avšak ak použijeme vo vnútri procedúry bodkočoarku, databázový systém to vyhodnotí ako ukončenie definície procedúry, pokúsi sa procedúru uložiť. Toto uloženie však skončí neúspechom, pretože procedúra nie je dokončená a sú tam syntaktické chyby.
+*Štandardný ukončovací znak je bodkočiarka ';'. Avšak ak použijeme vo vnútri procedúry bodkočoarku, databázový systém to vyhodnotí ako ukončenie definície procedúry, pokúsi sa procedúru uložiť. Toto uloženie však skončí neúspechom, pretože procedúra nie je dokončená a sú tam syntaktické chyby.
 *Na dočasnú zmenu ukončovacieho znaku slúži príkaz DELIMITER. Zápisom DELIMITER // spôsobíme, že ukončovací znak nebude bodkočiarka (;) ale dve lomítka (//).
@@ Riadok 67: / Riadok 67: @@
 Vysvetlenie:
-*Riadok 1: Ukončovací znak zmeníme na "//"
+*Riadok 1: Ukončovací znak zmeníme na '//'
 *Riadok 2: Definícia uloženej procedúry ''mesta''. Procedúra nemá žiadne parametre.
 *Riadok 3: Začiatok procedúry. Vždy sa začína kľúčovým slovom begin
 *Riadok 4: Telo procedúry. Za každým SQL príkazom musí byť ukončovací znak bodkočiarka (;)
 *Riadok 5: Koniec procedúry. Vždy sa končí kľúčovým slovom end. Procedúra musí byť ukončená ukončovacím znakom (pozor, nie bodkočiarka!)
-*Riadok 6: Vrátime naspäť význam znaku ";"
+*Riadok 6: Vrátime naspäť význam znaku ';'
 '''Spustenie uloženej procedúry'''
@@ Riadok 99: / Riadok 99: @@
 [[Súbor:uložená procedúra 2.png|center|framed]]
-'''3.''' Zvolíme "Add routine" (pridať funkciu/procedúru). Otvorí sa sprievodca pridaním procedúry s predpripraveným kódom:
+'''3.''' Zvolíme 'Add routine' (pridať funkciu/procedúru). Otvorí sa sprievodca pridaním procedúry s predpripraveným kódom:
 <source lang="sql">
 -- -----------------------------------------------
@@ Riadok 194: / Riadok 194: @@
 select @krajina;
 </source>
-Poznámka" Výsledok procedúry sa uloží do lokálnej premennej označenej ako @krajina. Príkazom select @krajina zistíme hodnotu tohoto parametru.
+Poznámka: Výsledok procedúry sa uloží do lokálnej premennej označenej ako @krajina. Príkazom select @krajina zistíme hodnotu tohoto parametru.