Používateľské prostredie 1PLC - História úprav

Juraj na 14:22, 23. máj 2010

2010-05-23T14:22:00Z

Maceovic na 09:10, 23. máj 2010

2010-05-23T09:10:09Z

Maceovic: /* */

2010-05-23T09:06:27Z

Maceovic na 12:41, 19. máj 2010

2010-05-19T12:41:36Z

Juraj na 18:36, 17. máj 2010

2010-05-17T18:36:00Z

Juraj na 17:55, 10. máj 2010

2010-05-10T17:55:51Z

Zobraziť rozdiely

Juraj: Vytvorená stránka „Kategória:Študentské práceKategória:Diplomové práceKategória:Operačné systémy {{Praca_uvod|3|Návrh a realizácia vývojového prostredia pre jednoč…“

2010-01-28T08:51:51Z

Vytvorená stránka „Kategória:Študentské práce Kategória:Diplomové práce Kategória:Operačné systémy {{Praca_uvod|3|Návrh a realizácia vývojového prostredia pre jednoč…“

Nová stránka

[[Kategória:Študentské práce]][[Kategória:Diplomové práce]][[Kategória:Operačné systémy]]
{{Praca_uvod|3|Návrh a realizácia vývojového prostredia pre jednočipové PLC|Kompilátor jazyka ST|Kompilátor IIC modulov|Komunikačný modul|Používateľské prostredie 1PLC|||||||}}
__TOC__

= =
==Štruktúra používateľského rozhrania==
==Obsluha používateľského rozhrania==

=Záver=
=Literatúra=

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Kategória:Študentské práce]][[Kategória:Diplomové práce]][[Kategória:Operačné systémy]]
-{{Praca_uvod|4|Návrh a realizácia vývojového prostredia pre jednočipové PLC|Kompilátor jazyka ST|Kompilátor IIC modulov|Komunikačný modul|Používateľské prostredie PLC|||||||}}
+{{Praca_uvod|4|Návrh a realizácia vývojového prostredia pre jednočipové PLC|Kompilátor jazyka ST|Kompilátor IIC modulov|Komunikačný modul|Používateľské prostredie 1PLC|||||||}}
 __TOC__
@@ Riadok 12: / Riadok 12: @@
 Užívateľské prostredie v sebe zahŕňa niekoľko modulov. Modul kompilátora STL a IIC, komunikácie, služieb a hlavný Main modul. V blokovej schéme je zreteľne vidieť, že všetky moduly sú prepojené s hlavným modulom. Ten uchováva a poskytuje informácie o projekte ostatným modulom a tiež vykonáva interakcie medzi modulmi.
-<center>[[Súbor:Obr4.gif]]</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_4.gif|center|framed|Obrázok 4: Štruktúra programu užívateľského prostredia]]
-<center>''Obrázok 4: Štruktúra programu užívateľského prostredia''</center>
 ==Obsluha užívateľského prostredia ==
@@ Riadok 21: / Riadok 21: @@
 Pravá časť obsahuje editačné okno editora jazyka STL a okno pre výpis informačných správ.
-<center>[[Súbor:Obr5.png]]</center>
-<center>Obrázok 5: Okno užívateľského prostredia</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_5.png|center|framed|Obrázok 5: Okno užívateľského prostredia]]
 === Nastavenie konfiguračného bloku ===
 Konfiguračný blok PLC slúži na definovanie vstupno/výstupných portov a stavu jednotlivých pinov v režime stop.
-<center>[[Súbor:Obr6.png]]</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_6.png|center|framed|Obrázok 6: Dialógové okno konfiguračného bloku]]
 Na dialógovom okne vidíme polia zaškrtávacích políčok reprezentujúcich piny príslušných portov. Podľa zvoleného typu PLC sú aktivované alebo deaktivované tie piny, ktoré PLC neobsahuje. Na pravej strane sa nachádza schéma zvoleného PLC s rozmiestnením portov. Zmeny v konfiguračnom bloku sa v PLC prejavia až po nahratí konfiguračného bloku.
@@ Riadok 35: / Riadok 35: @@
 Na výber typu PLC slúži dialógové okno. Na ľavej strane sa nachádza list všetkých PLC ktorých konfiguračné súbory sa našli v zložke Config. Na pravej strane sa nachádza textový popis vybraného PLC. Tento popis je načítaný s XML konfiguračného súboru.
-<center>[[Súbor:Obr7.png]]</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_7.png|center|framed|Obrázok 7: Dialógové okno výberu typu PLC]]
-<center>''Obrázok 7: Dialógové okno výberu typu PLC''</center>
 Výber typu PLC je potrebný pre kompilátor STL a IIC, na identifikovanie podporovaných príkazov a rozsahu pamäti. Tiež ho vyžaduje modul komunikácie pre určenie veľkosti dátového bloku.
@@ Riadok 42: / Riadok 42: @@
 === Nastavenie komunikačného portu PC/PLC ===
 Po otvorení okna s nastavením komunikácie stačí vybrať príslušný port so zoznamu a potvrdiť. V prípade neskoršieho pripojenia je funkcia scan ktorá prehľadá všetky prístupné sériové a USB porty na PC.
-<center>[[Súbor:Obr8.png]]</center>
-<center>Obrázok 8: Dialógové okno nastavenia komunikácie</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_8.png|center|framed|Obrázok 8: Dialógové okno nastavenia komunikácie]]
 === Vytvorenie IIC ovládača zariadenia ===
 Tento formulár slúži na vytváranie konfiguračného súboru ovládačov pre IIC. Vyžaduje mena ovládača, adresy IIC, masky IIC a zoznamom všetkých príkazov IIC zariadenia. Výsledný ovládač je uložený vo formáte ini súboru. V prípade že chceme upravovať stávajúci ovládač použijeme funkciu load a nájdeme príslušný ovládač.
-<center>[[Súbor:Obr9.png]]</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_9.png|center|framed|Obrázok 9: Dialógové okno vytvárania ovládačov IIC]]
 ===Použitie IIC ovládača zariadenia ===
 Ak chceme použiť IIC zariadenie musíme mať jeho ovládač v zložke Config/IIC. Pri otvorení dialógu sa automaticky vyhľadajú všetky ovládače a zobrazia sa v hornom zozname. Po pridaní ovládača do projektu Add, musíme vyplniť všetky premenné príkazov, ktoré sú definované.
-<center>[[Súbor:Obr10.png]]</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_10.png|center|framed|Obrázok 10: Dialógové okno použitia ovládačov IIC]]
 ===Konfigurácia terminálového modulu ===
@@ Riadok 61: / Riadok 60: @@
 Úlohou nástroja na konfiguráciu terminálového modulu je vytvoriť IIC datagram pre konkrétny stav obrazovky, odoslanie premenných a načítanie stavu tlačítok. Taktiež treba generovať ST kód obsahujúci samotný obsah obrazovky a pomocne rutiny.
-<center>[[Súbor:Obr11.png]]</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_11.png|center|framed|Obrázok 11: Dialógové okno nastavenia terminálového modulu]]
-<center>''Obrázok 11: Dialógové okno nastavenia terminálového modulu''</center>
 Zoznam na pravej strane okna predstavuje všetky obrazovky ktoré máme pre dané PLC nakonfigurované. Pridávanie novej obrazovky sa vykoná tlačítkom Add a odstránenie tlačítkom Remove. Samotné telo správy sa vpisuje do stredného textového poľa. Zobrazenie premennej zabezpečujú formátovacie značky označené {premenná,adresa,počet znakov(,počet znakov desatinnej časti)}. Typ premennej je definovaný znakom B,W,F. Obrazovka ďalej umožňuje nastavenie signalizačného zvuku a povoľovacieho bitu ktorý zapíše obrazovku z PLC do terminálového modulu. Ak chceme použiť aj tlačidlá na terminále je potrebne v záložke Outputs definovať povoľovací bit a adresu kam sa majú uložiť 2 bajty predstavujúce stav tlačidiel.
 Vygenerovaný ST kód je umiestnený na koniec zdrojového kódu a označený špeciálnym výrazom kvôli identifikácii.
    <nowiki>#@Term@</nowiki>
@@ Riadok 115: / Riadok 112: @@
 Jedným z užitočných diagnostických nástrojov vývojového prostredia je Memorymap alebo tiež nástroj na online sledovanie obsahu pamäte PLC. Hlavný princíp nástroja spočíva v cyklickom načítavaní obsahu pamäte cez sériový port, dekódovaní a vypisovaní dát na obrazovku.
-<center>[[Súbor:Obr12.png]]</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_12.png|center|framed|Obrázok 12: Okno Memory map - online sledovania obsahu pamäte]]
 ===  Editor LAD ===
 Na tvorbu programu pre PLC je primárne určený jazyk STL. Ak užívateľ preferuje tvorbu programov pomocou rebríkových schém (LAD), stačí prepnúť záložku nad textovým editorom STL do režimu LAD. V tomto režime pracuje vývojové prostredie ako LAD editor.
-<center>[[Súbor:Obr13.png]]</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_13.png|center|framed|Obrázok 13: LAD editor]]
-<center>''Obrázok 13: LAD editor''</center>
 Na tvorbu programu teraz stačí kurzorom myši označiť pozíciu na ploche LAD editora a z panela na ľavej strane vybrať príslušnú schematickú značku. Po vytvorení schémy je program možné skompilovať ako STL kód. Pri tomto procese sa matica LAD schémy prevedie na postupnosť STL príkazov a spojí sa s kódom STL editora. Toto umožňuje spoluprácu nástroja na konfiguráciu terminálového modulu s editorom LAD aj STL. Pretože jazyky STL a LAD sú štrukturálne podobné, nieje potrebné písať zvlášť kompilátor na LAD a STL ale postačí prevodník z LAD do STL.
 LAD schéma programu slúži nielen na programovanie ale využíva sa aj pri simulácii. V tomto režime sú schematické značky farebne označené pre jasnú identifikáciu aktuálneho stavu.
-<center>[[Súbor:Obr14.png]]</center>
+[[Súbor:dp_nr1plc_14.png|center|framed|Obrázok 14: Editor LAD v režime simulácie]]
-<center>''Obrázok 14: Editor LAD v režime simulácie''</center>
 Simulácia prebieha cyklicky a v každom cykle sa kontrolujú stavy vstupov a stav bitu ktorý značka predstavuje. Vstupom rozumieme stav výstupu predchádzajúcej značky. Zelenou sú potom označené tie značky ktorých vstup a vnútorný stav je logická 1 a červenou všetky ostaté značky. Ručné zmeny stavov sa dajú vykonať v okne Memory map kde prepísaním hodnoty na príslušnej adrese zmeníme aj hodnoty stavov príslušných LAD objektov.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Kategória:Študentské práce]][[Kategória:Diplomové práce]][[Kategória:Operačné systémy]]
-{{Praca_uvod|4|Návrh a realizácia vývojového prostredia pre jednočipové PLC|Kompilátor jazyka ST|Kompilátor IIC modulov|Komunikačný modul|Používateľské prostredie 1PLC|||||||}}
+{{Praca_uvod|4|Návrh a realizácia vývojového prostredia pre jednočipové PLC|Kompilátor jazyka ST|Kompilátor IIC modulov|Komunikačný modul|Používateľské prostredie PLC|||||||}}
 __TOC__

@@ Riadok 12: / Riadok 12: @@
 Užívateľské prostredie v sebe zahŕňa niekoľko modulov. Modul kompilátora STL a IIC, komunikácie, služieb a hlavný Main modul. V blokovej schéme je zreteľne vidieť, že všetky moduly sú prepojené s hlavným modulom. Ten uchováva a poskytuje informácie o projekte ostatným modulom a tiež vykonáva interakcie medzi modulmi.
 <center>''Obrázok 4: Štruktúra programu užívateľského prostredia''</center>
@@ Riadok 20: / Riadok 21: @@
 Pravá časť obsahuje editačné okno editora jazyka STL a okno pre výpis informačných správ.
-[[Image:|thumb|<center>Obrázok 5: Okno užívateľského prostredia</center>]]
+<center>[[Súbor:Obr5.png]]</center>
 === Nastavenie konfiguračného bloku ===
 Konfiguračný blok PLC slúži na definovanie vstupno/výstupných portov a stavu jednotlivých pinov v režime stop.
-[[Image:|framed|center|''Obrázok 6: Dialógové okno konfiguračného bloku'']]
+<center>[[Súbor:Obr6.png]]</center>
 Na dialógovom okne vidíme polia zaškrtávacích políčok reprezentujúcich piny príslušných portov. Podľa zvoleného typu PLC sú aktivované alebo deaktivované tie piny, ktoré PLC neobsahuje. Na pravej strane sa nachádza schéma zvoleného PLC s rozmiestnením portov. Zmeny v konfiguračnom bloku sa v PLC prejavia až po nahratí konfiguračného bloku.
@@ Riadok 32: / Riadok 35: @@
 Na výber typu PLC slúži dialógové okno. Na ľavej strane sa nachádza list všetkých PLC ktorých konfiguračné súbory sa našli v zložke Config. Na pravej strane sa nachádza textový popis vybraného PLC. Tento popis je načítaný s XML konfiguračného súboru.
-[[Image:|thumb|<center>''Obrázok 7: Dialógové okno výberu typu PLC''</center>]]Výber typu PLC je potrebný pre kompilátor STL a IIC, na identifikovanie podporovaných príkazov a rozsahu pamäti. Tiež ho vyžaduje modul komunikácie pre určenie veľkosti dátového bloku.
+<center>[[Súbor:Obr7.png]]</center>
 === Nastavenie komunikačného portu PC/PLC ===
 Po otvorení okna s nastavením komunikácie stačí vybrať príslušný port so zoznamu a potvrdiť. V prípade neskoršieho pripojenia je funkcia scan ktorá prehľadá všetky prístupné sériové a USB porty na PC.
-[[Image:|thumb|<center>Obrázok 8: Dialógové okno nastavenia komunikácie</center>]]
+<center>[[Súbor:Obr8.png]]</center>
 === Vytvorenie IIC ovládača zariadenia ===
 Tento formulár slúži na vytváranie konfiguračného súboru ovládačov pre IIC. Vyžaduje mena ovládača, adresy IIC, masky IIC a zoznamom všetkých príkazov IIC zariadenia. Výsledný ovládač je uložený vo formáte ini súboru. V prípade že chceme upravovať stávajúci ovládač použijeme funkciu load a nájdeme príslušný ovládač.
-[[Image:|thumb|<center>''Obrázok 9: Dialógové okno vytvárania ovládačov IIC''</center>]]
+<center>[[Súbor:Obr9.png]]</center>
 ===Použitie IIC ovládača zariadenia ===
 Ak chceme použiť IIC zariadenie musíme mať jeho ovládač v zložke Config/IIC. Pri otvorení dialógu sa automaticky vyhľadajú všetky ovládače a zobrazia sa v hornom zozname. Po pridaní ovládača do projektu Add, musíme vyplniť všetky premenné príkazov, ktoré sú definované.
-[[Image:|thumb|<center>''Obrázok 10: Dialógové okno použitia ovládačov IIC''</center>]]
+<center>[[Súbor:Obr10.png]]</center>
 ===Konfigurácia terminálového modulu ===
@@ Riadok 53: / Riadok 61: @@
 Úlohou nástroja na konfiguráciu terminálového modulu je vytvoriť IIC datagram pre konkrétny stav obrazovky, odoslanie premenných a načítanie stavu tlačítok. Taktiež treba generovať ST kód obsahujúci samotný obsah obrazovky a pomocne rutiny.
-[[Image:|thumb|<center>''Obrázok 11: Dialógové okno nastavenia terminálového modulu''</center>]]Zoznam na pravej strane okna predstavuje všetky obrazovky ktoré máme pre dané PLC nakonfigurované. Pridávanie novej obrazovky sa vykoná tlačítkom Add a odstránenie tlačítkom Remove. Samotné telo správy sa vpisuje do stredného textového poľa. Zobrazenie premennej zabezpečujú formátovacie značky označené {premenná,adresa,počet znakov(,počet znakov desatinnej časti)}. Typ premennej je definovaný znakom B,W,F. Obrazovka ďalej umožňuje nastavenie signalizačného zvuku a povoľovacieho bitu ktorý zapíše obrazovku z PLC do terminálového modulu. Ak chceme použiť aj tlačidlá na terminále je potrebne v záložke Outputs definovať povoľovací bit a adresu kam sa majú uložiť 2 bajty predstavujúce stav tlačidiel.
+<center>[[Súbor:Obr11.png]]</center>
 Vygenerovaný ST kód je umiestnený na koniec zdrojového kódu a označený špeciálnym výrazom kvôli identifikácii.
@@ Riadok 105: / Riadok 115: @@
 Jedným z užitočných diagnostických nástrojov vývojového prostredia je Memorymap alebo tiež nástroj na online sledovanie obsahu pamäte PLC. Hlavný princíp nástroja spočíva v cyklickom načítavaní obsahu pamäte cez sériový port, dekódovaní a vypisovaní dát na obrazovku.
-[[Image:|thumb|''Obrázok 12: Okno Memory map - online sledovania obsahu pamäte'']]
+<center>[[Súbor:Obr12.png]]</center>
 ===  Editor LAD ===
 Na tvorbu programu pre PLC je primárne určený jazyk STL. Ak užívateľ preferuje tvorbu programov pomocou rebríkových schém (LAD), stačí prepnúť záložku nad textovým editorom STL do režimu LAD. V tomto režime pracuje vývojové prostredie ako LAD editor.
-[[Image:|thumb|<center>''Obrázok 13: LAD editor''</center>]]Na tvorbu programu teraz stačí kurzorom myši označiť pozíciu na ploche LAD editora a z panela na ľavej strane vybrať príslušnú schematickú značku. Po vytvorení schémy je program možné skompilovať ako STL kód. Pri tomto procese sa matica LAD schémy prevedie na postupnosť STL príkazov a spojí sa s kódom STL editora. Toto umožňuje spoluprácu nástroja na konfiguráciu terminálového modulu s editorom LAD aj STL. Pretože jazyky STL a LAD sú štrukturálne podobné, nieje potrebné písať zvlášť kompilátor na LAD a STL ale postačí prevodník z LAD do STL.
+<center>[[Súbor:Obr13.png]]</center>
 LAD schéma programu slúži nielen na programovanie ale využíva sa aj pri simulácii. V tomto režime sú schematické značky farebne označené pre jasnú identifikáciu aktuálneho stavu.
-[[Image:|thumb|<center>''Obrázok 14: Editor LAD v režime simulácie''</center>]]Simulácia prebieha cyklicky a v každom cykle sa kontrolujú stavy vstupov a stav bitu ktorý značka predstavuje. Vstupom rozumieme stav výstupu predchádzajúcej značky. Zelenou sú potom označené tie značky ktorých vstup a vnútorný stav je logická 1 a červenou všetky ostaté značky. Ručné zmeny stavov sa dajú vykonať v okne Memory map kde prepísaním hodnoty na príslušnej adrese zmeníme aj hodnoty stavov príslušných LAD objektov.
+<center>[[Súbor:Obr14.png]]</center>
@@ Riadok 135: / Riadok 150: @@
 <center>''Ukážka 45: Štruktúra projektového xml súboru''</center>Projekt v hlavičke definuje základné informácie o projekte, ako autor, dátum vytvorenia, popis , názov a verziu projektu. Sekcia code obsahuje textovú podobu STL programu a serializované dáta matice LAD programu. V sekcii config definujeme typ PLC pre ktorý je projekt napísaný a stav konfiguračného bloku. Sekcia workspace obsahuje serializované dáta popisujúce rozloženie okien a panelov v projekte. Iic a terminaliic sú sekcie kde sa nachádzajú serializované IIC datagrami zariadení a terminálového modulu. Sekcia terminal predstavuje dáta pre konfiguráciu terminálového modulu.
 = Záver =

@@ Riadok 58: / Riadok 58: @@
-{| class="prettytable"
-|  <nowiki>#@Term@</nowiki>
+  <nowiki>#@Term@</nowiki>
   <nowiki># Nemazat tato cast kodu je generovana automaticky</nowiki>
   <nowiki>#-----Screen------</nowiki>
@@ Riadok 93: / Riadok 93: @@
   movb        v40,0
-|}
 <center>''Ukážka 44: Automaticky generovaný kód terminálového modulu''</center>
- Výraz <nowiki>#@Term@ </nowiki>je identifikačná značka určená pre ľahké rozpoznávanie generovaného kódu od užívateľského programu. Vygenerovaný kód pre terminálový modul pozostáva z dvoch častí.
+Výraz <nowiki>#@Term@ </nowiki>je identifikačná značka určená pre ľahké rozpoznávanie generovaného kódu od užívateľského programu. Vygenerovaný kód pre terminálový modul pozostáva z dvoch častí.
 V prvej časti sa uložia znaky formátovacieho reťazca a ukončia sa 0. pridá sa adresa premenných ktoré sú použité na obrazovke a dĺžka pípnutia. Dĺžka formátovacieho reťazca je obmedzená na 32 viditeľných znakov, vzhľadom na použitý modul znakového displeja 16x2. Dĺžka zvukovej signalizácie je voliteľná v 5 možnostiach (žiaden zvuk, krátke pípnutie, stredne dlhé pípnutie, dlhé a veľmi dlhé pípanie).
@@ Riadok 103: / Riadok 103: @@
 ===Online sledovanie obsahu pamäte PLC ===
- Jedným z užitočných diagnostických nástrojov vývojového prostredia je Memorymap alebo tiež nástroj na online sledovanie obsahu pamäte PLC. Hlavný princíp nástroja spočíva v cyklickom načítavaní obsahu pamäte cez sériový port, dekódovaní a vypisovaní dát na obrazovku.
+Jedným z užitočných diagnostických nástrojov vývojového prostredia je Memorymap alebo tiež nástroj na online sledovanie obsahu pamäte PLC. Hlavný princíp nástroja spočíva v cyklickom načítavaní obsahu pamäte cez sériový port, dekódovaní a vypisovaní dát na obrazovku.
 [[Image:|thumb|''Obrázok 12: Okno Memory map - online sledovania obsahu pamäte'']]
 ===  Editor LAD ===
- Na tvorbu programu pre PLC je primárne určený jazyk STL. Ak užívateľ preferuje tvorbu programov pomocou rebríkových schém (LAD), stačí prepnúť záložku nad textovým editorom STL do režimu LAD. V tomto režime pracuje vývojové prostredie ako LAD editor.
+Na tvorbu programu pre PLC je primárne určený jazyk STL. Ak užívateľ preferuje tvorbu programov pomocou rebríkových schém (LAD), stačí prepnúť záložku nad textovým editorom STL do režimu LAD. V tomto režime pracuje vývojové prostredie ako LAD editor.
 [[Image:|thumb|<center>''Obrázok 13: LAD editor''</center>]]Na tvorbu programu teraz stačí kurzorom myši označiť pozíciu na ploche LAD editora a z panela na ľavej strane vybrať príslušnú schematickú značku. Po vytvorení schémy je program možné skompilovať ako STL kód. Pri tomto procese sa matica LAD schémy prevedie na postupnosť STL príkazov a spojí sa s kódom STL editora. Toto umožňuje spoluprácu nástroja na konfiguráciu terminálového modulu s editorom LAD aj STL. Pretože jazyky STL a LAD sú štrukturálne podobné, nieje potrebné písať zvlášť kompilátor na LAD a STL ale postačí prevodník z LAD do STL.
@@ Riadok 121: / Riadok 121: @@
-{| class="prettytable"
+  <nowiki><project></nowiki>
        <nowiki><head author="" date="" description="" name="Olare" version="1.0" /></nowiki>
        <nowiki><code></nowiki>
@@ Riadok 135: / Riadok 134: @@
   <nowiki></project></nowiki>
-|}
 <center>''Ukážka 45: Štruktúra projektového xml súboru''</center>Projekt v hlavičke definuje základné informácie o projekte, ako autor, dátum vytvorenia, popis , názov a verziu projektu. Sekcia code obsahuje textovú podobu STL programu a serializované dáta matice LAD programu. V sekcii config definujeme typ PLC pre ktorý je projekt napísaný a stav konfiguračného bloku. Sekcia workspace obsahuje serializované dáta popisujúce rozloženie okien a panelov v projekte. Iic a terminaliic sú sekcie kde sa nachádzajú serializované IIC datagrami zariadení a terminálového modulu. Sekcia terminal predstavuje dáta pre konfiguráciu terminálového modulu.
@@ Riadok 144: / Riadok 143: @@
 Cieľ práce sa podarilo splniť. Bol vytvorený kompilátor jazyka STL s kontrolou syntaxe, kompilátor IIC datablokov a tiež modul na prevod schém jazyka LAD do kódu STL. Úspešne bol implementovaný komunikačný protokol a tiež samotná komunikácia cez modul pyserial. Podarilo sa vytvoriť základné užívateľské prostredie s využitím knižnice wxWidgets, pre jednoduchú prácu s uvedenými modulmi a tiež nástroje na diagnostiku a sledovanie PLC v reálnom čase. Do vývojového prostredia bola tiež úspešne implementovaná podpora IIC zariadení a nástroj na jednoduché konfigurovanie terminálového modulu.
- Softvérové vybavenie bolo vytvorené ako program jazyka Python s využitím príslušných knižníc uvedených v prílohe. To umožňuje jeho použitie na rôznych operačných systémoch ako Windows, Linux a teoreticky MAC.
+Softvérové vybavenie bolo vytvorené ako program jazyka Python s využitím príslušných knižníc uvedených v prílohe. To umožňuje jeho použitie na rôznych operačných systémoch ako Windows, Linux a teoreticky MAC.
 Program bol testovaný s verziou jednočipového PLC na báze ATMega 32 a ATMega 8 kde pracoval stabilne bez porúch. Pri testoch sme použili operačné systémy Windows XP a distribúciu Arch Linux. Kompilátor STL, komunikačný modul, IIC zariadenia, terminálová konfigurácia a prevodník LAD-STL pracovali správne.

@@ Riadok 15: / Riadok 15: @@
 ==Obsluha užívateľského prostredia ==
-Po spustení aplikácie vývojového prostredia sa nám ukáže hlavne formulárové okno obr. 4. V hornej časti sa nachádza nástrojová lišta. Obsahuje základné nástroje na prácu s projektom a PLC. Konkrétne, zľava vytvorenie nového projektu, otvorenie projektu, uloženie projektu, načítanie programu s pamäte PLC, nahratie programu do PLC, nahratie konfiguračného bloku, kompilácia zdrojového kódu, mapa pamäte, konfigurácia PLC, vytvorenie IIC datagramu, použitie IIC dtatgramu, spustenie a stop PLC.
+Po spustení aplikácie vývojového prostredia sa nám ukáže hlavne formulárové okno obr. 4. V hornej časti sa nachádza nástrojová lišta. Obsahuje základné nástroje na prácu s projektom a PLC. Konkrétne, zľava vytvorenie nového projektu, otvorenie projektu, uloženie projektu, načítanie programu s pamäte PLC, nahratie programu do PLC, nahratie konfiguračného bloku, kompilácia zdrojového kódu, mapa pamäte, konfigurácia PLC, vytvorenie IIC datagramu, použitie IIC datatgramu, spustenie a stop PLC.
 Ľavú časť predstavuje okno projektu, kde môžeme vidieť a nastaviť parametre PLC a projektu samotného.
@@ Riadok 24: / Riadok 24: @@
 Konfiguračný blok PLC slúži na definovanie vstupno/výstupných portov a stavu jednotlivých pinov v režime stop.
-[[Image:|thumb|<center>''Obrázok 6: Dialógové okno konfiguračného bloku''</center>]]Na dialógovom okne vidíme polia zaškrtávacích políčok reprezentujúcich piny príslušných portov. Podľa zvoleného typu PLC sú aktivované alebo deaktivované tie piny, ktoré PLC neobsahuje. Na pravej strane sa nachádza schéma zvoleného PLC s rozmiestnením portov. Zmeny v konfiguračnom bloku sa v PLC prejavia až po nahratí konfiguračného bloku.
+[[Image:|framed|center|''Obrázok 6: Dialógové okno konfiguračného bloku'']]