WikiSysop: Zamyká „Porovnanie Ruby a PHP“ ([edit=sysop] (na neurčito) [move=sysop] (na neurčito))

2010-01-20T19:53:39Z

Zamyká „Porovnanie Ruby a PHP“ ([edit=sysop] (na neurčito) [move=sysop] (na neurčito))

Juraj: Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov 3 premiestnená na Porovnanie Ruby a PHP: reorganizácia

2010-01-20T19:44:41Z

Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov 3 premiestnená na Porovnanie Ruby a PHP: reorganizácia

Juraj na 19:44, 20. január 2010

2010-01-20T19:44:15Z

Juraj na 15:56, 5. január 2010

2010-01-05T15:56:04Z

Juraj na 20:49, 30. december 2009

2009-12-30T20:49:12Z

WikiSysop: Vytvorená stránka „Kategória:Bakalárske práce Kategória:Informatika Kategória:Skriptovacie jazyky {{Hlavička_FM|Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov|Ivana Zuzinová…“

2009-12-30T10:23:32Z

Vytvorená stránka „Kategória:Bakalárske práce Kategória:Informatika Kategória:Skriptovacie jazyky {{Hlavička_FM|Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov|Ivana Zuzinová…“

Nová stránka

[[Kategória:Bakalárske práce]]
[[Kategória:Informatika]]
[[Kategória:Skriptovacie jazyky]]

{{Hlavička_FM|Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov|Ivana Zuzinová|Ing. Juraj Ďuďák|
2008/2009
|Bakalárska práca
|Mechatronika
}}
<div class="sideBox">
{| class="" border=0 cellpadding=5
|+ Obsah práce
|-
| 1.
| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov| Úvod do Ruby on Rails]]
|-
| 2.
| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_2| Ruby]]
|-
| 3.
| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_3|Porovnanie Ruby a PHP]]
|-
| 4
| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_4|Ruby on Rails]]
|-
| 5
| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_5|Praktická aplikácia využívajúca Rails ]]

|-
| 6
| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_6|Záver]]
|}
</div>
----
=Porovnanie Ruby a PHP=
V tejto kapitole uvedieme základné rozdiely, ako aj zhody medzi jazykom Ruby a PHP. Hlavnou odlišnosťou Ruby od PHP je, že Ruby je čisto objektovo orientovaný, takže všetko je objektom, zatiaľ čo PHP používa primitívne dátové typy. Ruby je taktiež na rozdiel od PHP dynamickým jazykom, čo je podľa mnohých výhodou a pre iných nevýhodou (častokrát pre programátorov PHP). Pri statických jazykoch, ako PHP, nie je možné zmeniť už nadefinovanú triedu zásahom „zvonku“. V Ruby je naopak možné triedy a metódy za behu meniť, pridávať, upravovať.
==Syntax==
Syntax Ruby má tiež určité odlišnosti, vychádzajúce z jeho filozofie. Patrí sem napríklad spôsob oddelenia inštrukcií – kým PHP sa príkazy oddeľujú vždy bodkočiarkou, v Ruby používame bodkočiarku iba v prípade, že chceme napísať viac príkazov v jednom riadku, inak sa nepoužívajú. Príklad:

PHP:
<source lang="php">
print "Instrukcia";
print "Nasledujuca instrukcia"; print "Dalsia instrukcia";
</source>
Ruby:
<source lang="ruby">
print "Instrukcia"
puts "Nasledujuca instrukcia" ; puts "Dalsia instrukcia"
</source>

Ďalšie porovnanie základnej syntaxe je zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:
{|border="2" cellspacing="0" cellpadding="4" width="95%" class="datatable"
|+Tabuľka 3.1.: Základná syntax jazyka PHP a Ruby
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"| 
|bgcolor = "#B6DDE8"|PHP
|bgcolor = "#B6DDE8"|Ruby

|-
|zalomenie riadku
|print 1 <nowiki>+</nowiki> 2 <nowiki>+</nowiki> 3;
|print 1 <nowiki>+</nowiki> 2 \ <nowiki>+</nowiki> 3

|-
|komentáre
|<nowiki>#</nowiki> komentár1 // komentár2 /* komentár na viac riadkov */
|<nowiki>#</nowiki> komentár1 =begin komentár na viac riadkov =end

|-
|čísla s desatinnou čiarkou
|$a = 2.3; $b = .5; $c = 2e-5;
|a = 2.3 b = 0.5 c = 2e-5

|}

==Znaky==
Ruby aj PHP používajú sadu 256 znakov a z hľadika substitúcie znakov v jednoduchých i dvojitých úvodzovkách sú si veľmi podobné, čo ukazuje aj tabuľka 3.2:
{|border="2" cellspacing="0" cellpadding="4" width="94%" class="datatable"
|+Tabuľka 3.2.: Substitúcia znakov pri dvojitých úvodzovkách
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"| 
|bgcolor = "#B6DDE8"|PHP
|bgcolor = "#B6DDE8"|Ruby
|-
|zalomenie riadku
|\n
|\n
|-
|spätné lomítko
|\\
|\\
|-
|znak dolára
|\$
|$
|-
|dvojitá úvodzovka
|\"
|\"
|-
|interpolácia premennej
|$premenna
|<nowiki>#{</nowiki>premenna<nowiki>}</nowiki> 
|}

==NULL (Nil)==
Konštanta NULL v PHP je veľmi podobná konštante Nil v Ruby, pretože obe reprezentujú chýbanie hodnoty vnútri premennej. Nil v Ruby je mierne odlišný v tom, že aj on je objektom, tak ako čokoľvek iné v Ruby. Je to objekt, ktorý reprezentuje „nevýskyt“ hodnoty. Príklad:

PHP:
<source lang="php">
$car = 'red' ;
var_export(is_null($car));
// => false
unset($car);
var_export(is_null($car));
// => true
</source>

Ruby :
<source lang="ruby">
car = 'red'
p car.nil?
# => false
car = nil
p car.nil?
# => true
</source>

==Zmena typu==
Ruby automaticky nekonvertuje dátové typy tak ako PHP. Preto ak chceme intrepretovať znak ako číslo alebo naopak, musíme predtým vykonať jeho konverziu:

PHP:
<source lang="php">
print 1.4 + 4;
// => 5.4
print 1.1 + "2";
// => 3.1
print "3" + 5;
// => 8
</source>

Ruby :
<source lang="ruby">
puts 1.4 + 4
# => 5.4
puts 1.1 + "2"
# => String can't be coerced into Float (TypeError)
puts 1.1 + "2".to_f
# => 3.1
puts "3" + 5
# => can't convert Fixnum into String (TypeError)
puts "3".to_i + 5
# => 8
</source>

==Premenné==
Ruby ponúka viacero typov premenných, tak ako v PHP môžeme použiť lokálne, globálne, statické premenné alebo premenné inštancií. Tieto sme podrobnejšie definovali v predchádzajúcej kapitole, treba ale opäť zmieniť základný rozdiel v zápise lokálnych premenných. V PHP ich píšeme so znakom $ na začiatku, ale v Ruby je premenná začínajúca týmto znakom definovaná ako globálna premenná a lokálna premenná začína podčiarkovníkom alebo malým písmenom.
PHP obsahuje okrem toho aj super globálne premenné, ako $_GET, $_POST, $_COOKIE, a $_SESSION. Ruby takéto preddefinované premenné neobsahuje, pretože nebol určený primárne na tvorbu web aplikácií. Preto sú ekvivalenty super globálnych premenných v PHP súčasťou Rails.

==isset/empty==
V jazyku PHP používame častokrát funkciu isset, aby sme zistili, či bola priradená hodnota premennej. Ruby sa pri vyhodnocovaní, či je premenná správna chová odlišne ako PHP, základné rozdiely sú zhrnuté v tabuľke 3.3.

{|border="2" cellspacing="0" cellpadding="4" width="95%"
|+Tabuľka 3.3.:Funkcie s prázdnymi premennými
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''PHP'''
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''empty($x)'''
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''is_null($x)'''
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''if($x)'''
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''isset($x)'''
|bgcolor = "#B6DDE8"| 
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''$x = "";'''
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''$x = null;'''
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
| 
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''$x = array()'''
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''$x = false;'''
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''$x = 0;'''
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''$x = "0"'''
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''Ruby'''
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x.empty?'''
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x.nil?'''
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''if(x)'''
|bgcolor = "#B6DDE8"| 
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x.zero?'''
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x = ""'''
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|bgcolor = "#F2F2F2"|u/m*
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x = nil'''
|bgcolor = "#F2F2F2"|u/m*
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
| 
|bgcolor = "#F2F2F2"|u/m*
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x = <nowiki>[]</nowiki>'''
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|bgcolor = "#F2F2F2"|u/m*
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x = <nowiki>{}</nowiki>'''
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|bgcolor = "#F2F2F2"|u/m*
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x = false'''
|bgcolor = "#F2F2F2"|u/m*
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
| 
|bgcolor = "#F2F2F2"|u/m*
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x = 0'''
|bgcolor = "#F2F2F2"|u/m*
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
|-
|bgcolor = "#B6DDE8"|'''x = "0"'''
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|bgcolor = "#EAF1DD"|TRUE
| 
|bgcolor = "#F2DBDB"|FALSE
|}
Vysvetlivky:
<nowiki>*</nowiki>n/m - NoMethodError: undefined method

==Operátory==
Operátory v Ruby sú špecifické tým, že každý z nich je metódou volanou k určitému objektu. V tomto prípade nemusíme pred metódu písať bodku, Ruby k týmto metódam vytvoril vhodnú syntax ktorá je bežne používaná aj u iných jazykov:

Ruby:
<source lang="ruby">
puts 1.+(2)
# => 3
puts 1+2
# => 3
puts 'Hello, '.+('World!' )
# => Hello, World!
puts 'Hello, '+'World!'
# => Hello, World!
</source>
V Ruby a PHP sú operátory priradenia, aritmetické operátory a bitové operátory používané takmer identicky. V Ruby je možné použiť aj paralelné priradenie viacerých premenných v jednom riadku. Toto je podobné funkcii list s kombináciou funkcie array v PHP. Príklad:
PHP:
<source lang="php">
list($a, $b, $c) = array(1, 2, 3);
print $a; # => 1
print $b; # => 2
print $c; # => 3
</source>
Ruby:
<source lang="ruby">
a, b, c = 1, 2, 3
puts a # => 1
puts b # => 2
puts c # => 3
</source>

V tejto kapitole sme sa pokúsili stručne zhrnúť aspoň základné rozdiely medzi jazykmi Ruby a PHP. Snažili sme sa poukázať na tie odlišnosti, ktoré by mohol prehliadnuť programátor dlhodobo programujúci v jazyku PHP a ktoré by si mal zapamätať. Inak by sa mohol aj na prvý pohľad funkčný kód správať inak, ako by očakával.

← Staršia verzia	Verzia zo dňa a času 19:53, 20. január 2010
(Žiaden rozdiel)

← Staršia verzia	Verzia zo dňa a času 19:44, 20. január 2010
(Žiaden rozdiel)

@@ Riadok 12: / Riadok 12: @@
 |-
 | 2.
-| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_2| Ruby]]
+| [[Jazyk Ruby]]
 |-
 | 3.
-| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_3|Porovnanie Ruby a PHP]]
+| [[Porovnanie Ruby a PHP]]
 |-
 | 4
-| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_4|Ruby on Rails]]
+| [[Framework Ruby on Rails]]
 |-
 | 5
-| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_5|Praktická aplikácia využívajúca Rails ]]
+| [[Praktická aplikácia využívajúca framework Rails]]
 |}
 </div>
-----
+__TOC__
 V tejto kapitole uvedieme základné rozdiely, ako aj zhody medzi jazykom Ruby a PHP. Hlavnou odlišnosťou Ruby od PHP je, že Ruby je čisto objektovo orientovaný, takže všetko je objektom, zatiaľ čo PHP používa primitívne dátové typy. Ruby je taktiež na rozdiel od PHP dynamickým jazykom, čo je podľa mnohých výhodou a pre iných nevýhodou (častokrát pre programátorov PHP). Pri statických jazykoch, ako PHP, nie je možné zmeniť už nadefinovanú triedu zásahom „zvonku“. V Ruby je naopak možné triedy a metódy za behu meniť, pridávať, upravovať.
 ==Syntax==