Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov - História úprav

WikiSysop: Zamyká „Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov“ ([edit=sysop] (na neurčito) [move=sysop] (na neurčito))

2010-01-20T19:52:41Z

Zamyká „Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov“ ([edit=sysop] (na neurčito) [move=sysop] (na neurčito))

Juraj na 19:41, 20. január 2010

2010-01-20T19:41:25Z

Juraj na 15:55, 5. január 2010

2010-01-05T15:55:26Z

WikiSysop na 10:20, 30. december 2009

2009-12-30T10:20:37Z

Zobraziť rozdiely

Juraj: /* Porovnanie Ruby a PHP */

2009-12-30T09:11:12Z

Porovnanie Ruby a PHP

Juraj: /* Porovnanie Ruby a PHP */

2009-12-30T09:07:35Z

Porovnanie Ruby a PHP

Juraj: /* Triedy a jej premenné, objekty, moduly */

2009-12-29T21:46:06Z

Triedy a jej premenné, objekty, moduly

Juraj: /* Bloky */

2009-12-29T21:45:12Z

Bloky

Juraj: /* Metódy */

2009-12-29T21:45:03Z

Metódy

Juraj: /* Bloky */

2009-12-29T21:43:41Z

Bloky

@@ Riadok 17: / Riadok 17: @@
 |-
 | 2.
-| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_2| Ruby]]
+| [[Jazyk Ruby]]
 |-
 | 3.
-| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_3|Porovnanie Ruby a PHP]]
+| [[Porovnanie Ruby a PHP]]
 |-
 | 4
-| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_4|Ruby on Rails]]
+| [[Framework Ruby on Rails]]
 |-
 | 5
-| [[Pokročilé vlastnosti skiptovacích jazykov_5|Praktická aplikácia využívajúca Rails ]]
+| [[Praktická aplikácia využívajúca framework Rails]]
 |}
 </div>

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 [[Kategória:Informatika]]
 [[Kategória:Skriptovacie jazyky]]
+<H1_CSS chapter="1" />
 {{Hlavička_FM|{{PAGENAME}}|Ivana Zuzinová|Ing. Juraj Ďuďák|
 /2009
@@ Riadok 36: / Riadok 37: @@
 |Description of  Ruby language and comparision Ruby syntax with syntax of PHP language. Characterization of Ruby on Rails framework and it’s embedded modules working with databases. Theory of creating relations in Rails. Practical use in application showing timetable in dependence on taken conditions. Benchmark Rails vs. PHP and informations about other benchmarks.
 }}
-=Úvod=
+'''Úvod'''
 Informačné technológie zaznamenávajú už od svojho vzniku rýchlo sa meniaci, dynamický rozvoj vo všetkých smeroch, vrátane algoritmizácie a programovacích jazykov, ktorých neustály vývoj súvisí aj s rozmachom internetu, jeho rozširujúcej sa dostupnosti a stále sa zvyšujúcimi požiadavkami na webdeveloperov.
 Aj z týchto príčin hľadajú programátori nové možnosti, ako čo najefektívnejšie programovať aplikácie, č sa dostávajú do pozornosti aj menej známe programovacie jazyky. Určitú pozornosť si získavajú aj frameworky, ktoré sa snažia poskytnúť prehľadnejší kód, skracujúci proces tvorby aplikácií. Populárnejším sa stáva aj framework Ruby on Rails, o ktorom je ale v slovenskom jazyku veľmi málo publikácií. Preto je teoretická časť zameraná na popis jazyka Ruby a frameworku Ruby on Rails, kde podrobnejšie opisujeme prácu Rails s databázami pomocou jeho modulov. V práci sú zahrnuté tiež teoretické informácie o tvorbe relácií medzi tabuľkami, ktoré sa následne využili v praktickej časti.

@@ Riadok 586: / Riadok 586: @@
 ==isset/empty==
 V jazyku PHP používame častokrát funkciu isset, aby sme zistili, či bola priradená hodnota premennej. Ruby sa pri vyhodnocovaní, či je premenná správna chová odlišne ako PHP, základné rozdiely sú zhrnuté v tabuľke 3.3.
 =Ruby on Rails=

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 09:07, 30. december 2009
Riadok 460:		Riadok 460:

	=Porovnanie Ruby a PHP=		=Porovnanie Ruby a PHP=
		+	V tejto kapitole uvedieme základné rozdiely, ako aj zhody medzi jazykom Ruby a PHP. Hlavnou odlišnosťou Ruby od PHP je, že Ruby je čisto objektovo orientovaný, takže všetko je objektom, zatiaľ čo PHP používa primitívne dátové typy. Ruby je taktiež na rozdiel od PHP dynamickým jazykom, čo je podľa mnohých výhodou a pre iných nevýhodou (častokrát pre programátorov PHP). Pri statických jazykoch, ako PHP, nie je možné zmeniť už nadefinovanú triedu zásahom „zvonku“. V Ruby je naopak možné triedy a metódy za behu meniť, pridávať, upravovať.
		+	==Syntax==
		+	Syntax Ruby má tiež určité odlišnosti, vychádzajúce z jeho filozofie. Patrí sem napríklad spôsob oddelenia inštrukcií – kým PHP sa príkazy oddeľujú vždy bodkočiarkou, v Ruby používame bodkočiarku iba v prípade, že chceme napísať viac príkazov v jednom riadku, inak sa nepoužívajú. Príklad:
		+
		+	PHP:
		+	<source lang="php">
		+	print "Instrukcia";
		+	print "Nasledujuca instrukcia"; print "Dalsia instrukcia";
		+	</source>
		+	Ruby:
		+	<source lang="ruby">
		+	print "Instrukcia"
		+	puts "Nasledujuca instrukcia" ; puts "Dalsia instrukcia"
		+	</source>
		+
		+	Ďalšie porovnanie základnej syntaxe je zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:
		+	{\|border="2" cellspacing="0" cellpadding="4" width="95%" class="datatable"
		+	\|+Tabuľka 3.1.: Základná syntax jazyka PHP a Ruby
		+	\|-
		+	\|bgcolor = "#B6DDE8"\|
		+	\|bgcolor = "#B6DDE8"\|PHP
		+	\|bgcolor = "#B6DDE8"\|Ruby
		+
		+	\|-
		+	\|zalomenie riadku
		+	\|print 1 <nowiki>+</nowiki> 2<br><nowiki>+</nowiki> 3;
		+	\|print 1 <nowiki>+</nowiki> 2 \<br> <nowiki>+</nowiki> 3
		+
		+	\|-
		+	\|komentáre
		+	\|<nowiki>#</nowiki> komentár1<br>// komentár2<br>/* komentár na viac riadkov */
		+	\|<nowiki>#</nowiki> komentár1<br>=begin<br>komentár na viac riadkov<br>=end
		+
		+	\|-
		+	\|čísla s desatinnou<br>čiarkou
		+	\|$a = 2.3;<br>$b = .5;<br>$c = 2e-5;
		+	\|a = 2.3<br>b = 0.5<br>c = 2e-5
		+
		+	\|}
		+
		+	==Znaky==
		+	Ruby aj PHP používajú sadu 256 znakov a z hľadika substitúcie znakov v jednoduchých i dvojitých úvodzovkách sú si veľmi podobné, čo ukazuje aj tabuľka 3.2:
		+	{\|border="2" cellspacing="0" cellpadding="4" width="94%" class="datatable"
		+	\|+Tabuľka 3.2.: Substitúcia znakov pri dvojitých úvodzovkách
		+	\|-
		+	\|bgcolor = "#B6DDE8"\|
		+	\|bgcolor = "#B6DDE8"\|PHP
		+	\|bgcolor = "#B6DDE8"\|Ruby
		+	\|-
		+	\|zalomenie riadku
		+	\|\n
		+	\|\n
		+	\|-
		+	\|spätné lomítko
		+	\|\\
		+	\|\\
		+	\|-
		+	\|znak dolára
		+	\|\$
		+	\|$
		+	\|-
		+	\|dvojitá úvodzovka
		+	\|\"
		+	\|\"
		+	\|-
		+	\|interpolácia premennej
		+	\|$premenna
		+	\|<nowiki>#{</nowiki>premenna<nowiki>}</nowiki><br>
		+	\|}
		+
		+	==NULL (Nil)==
		+	Konštanta NULL v PHP je veľmi podobná konštante Nil v Ruby, pretože obe reprezentujú chýbanie hodnoty vnútri premennej. Nil v Ruby je mierne odlišný v tom, že aj on je objektom, tak ako čokoľvek iné v Ruby. Je to objekt, ktorý reprezentuje „nevýskyt“ hodnoty. Príklad:
		+
		+	PHP:
		+	<source lang="php">
		+	$car = 'red' ;
		+	var_export(is_null($car));
		+	// => false
		+	unset($car);
		+	var_export(is_null($car));
		+	// => true
		+	</source>
		+
		+	Ruby :
		+	<source lang="ruby">
		+	car = 'red'
		+	p car.nil?
		+	# => false
		+	car = nil
		+	p car.nil?
		+	# => true
		+	</source>
		+
		+	==Zmena typu==
		+	Ruby automaticky nekonvertuje dátové typy tak ako PHP. Preto ak chceme intrepretovať znak ako číslo alebo naopak, musíme predtým vykonať jeho konverziu:
		+
		+	PHP:
		+	<source lang="php">
		+	print 1.4 + 4;
		+	// => 5.4
		+	print 1.1 + "2";
		+	// => 3.1
		+	print "3" + 5;
		+	// => 8
		+	</source>
		+
		+	Ruby :
		+	<source lang="ruby">
		+	puts 1.4 + 4
		+	# => 5.4
		+	puts 1.1 + "2"
		+	# => String can't be coerced into Float (TypeError)
		+	puts 1.1 + "2".to_f
		+	# => 3.1
		+	puts "3" + 5
		+	# => can't convert Fixnum into String (TypeError)
		+	puts "3".to_i + 5
		+	# => 8
		+	</source>
		+
		+	==Premenné==
		+	Ruby ponúka viacero typov premenných, tak ako v PHP môžeme použiť lokálne, globálne, statické premenné alebo premenné inštancií. Tieto sme podrobnejšie definovali v predchádzajúcej kapitole, treba ale opäť zmieniť základný rozdiel v zápise lokálnych premenných. V PHP ich píšeme so znakom $ na začiatku, ale v Ruby je premenná začínajúca týmto znakom definovaná ako globálna premenná a lokálna premenná začína podčiarkovníkom alebo malým písmenom.
		+	PHP obsahuje okrem toho aj super globálne premenné, ako $_GET, $_POST, $_COOKIE, a $_SESSION. Ruby takéto preddefinované premenné neobsahuje, pretože nebol určený primárne na tvorbu web aplikácií. Preto sú ekvivalenty super globálnych premenných v PHP súčasťou Rails.
		+
		+	==isset/empty==
		+	V jazyku PHP používame častokrát funkciu isset, aby sme zistili, či bola priradená hodnota premennej. Ruby sa pri vyhodnocovaní, či je premenná správna chová odlišne ako PHP, základné rozdiely sú zhrnuté v tabuľke 3.3.

	=Ruby on Rails=		=Ruby on Rails=

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 21:46, 29. december 2009
Riadok 350:		Riadok 350:

	===Vytváranie metód triedy===		===Vytváranie metód triedy===
		+	===Triedy===
		+	Pre vytvorenie triedy slúži príkaz class:
		+	<source lang="ruby">
		+	class Ovocie # vytvorenie novej triedy
		+	def initialize # definovanie metódy initialize
		+	@farba=”zlta”
		+	end
		+
		+	def vypis_farbu # definovanie metódy výpis_farbu
		+	return @farba
		+	end
		+	end
		+	</source>
		+	V uvedenom príklade sme vytvorili novú triedu Ovocie, v ktorej sme definovali dve metódy: initialize a vypis_farbu. Metóda vypis_farbu slúži na výpis farby ovocia – @farba je už spomínaná premenná inštancií, objekt charakterizujúci danú triedu. Metóda initialize sa automaticky volá, keď sa daná trieda použije na vytvorenie nového objektu. Initialize je špecifická metóda Ruby, nazývaná tiež konštruktor triedy - používa sa na konštrukciu nových objektov. Príklad:
		+	<source lang="ruby">
		+	class Ovocie
		+	def initialize(farba)
		+	@farba=farba
		+	end
		+
		+	def vypis_farbu
		+	return @farba
		+	end
		+	end
		+	jablko = Ovocie.new(“cervena“)
		+	puts “Farba noveho ovocia je “ + jablko.vypis_farbu
		+
		+	# výpisom bude: Farba noveho ovocia je cervena.
		+	</source>
		+	Ako vidno z príkladu, vytvorili sme nový objekt jablko triedy Ovocie pomocou metódy new. Za metódu new sme pripojili vstupný argument farba, s ktorým následne pracuje metóda initialize pri vytváraní nového objektu.
		+	Metóda vypis_farba je nazývaná tiež prístupová metóda, pretože sa používa pre prístup k vnútorným hodnotám určitého objektu. V tomto prípade sa vypis_farba (v spojení jablko.vypis_farba) označuje za atribút. Atribút vypis_farba je čitateľný atribút objektu Ovocie, pretože prostredníctvom neho je možné čítať hodnotu premennej inštancií @farba. Vytvorenie čitateľného atribútu je možné zjednodušiť nasledovne:
		+	<source lang="ruby">
		+	class Ovocie
		+	attr_reader:farba
		+	def initialize(farba)
		+	@farba=farba
		+	end
		+	end
		+	jablko = Ovocie.new(“cervena“)
		+	puts “Farba noveho ovocia je “ + jablko.farba
		+	</source>
		+	V príklade sme metódu vypis_farbu nahradili príkazom attr_reader, ktorý vytvorí inštanciu s názvom @farba a tiež metódu s rovnomenným názvom. Výsledok príkladu je totožný s predošlým dlhším kódom.
		+	Atribúty, ktoré nám umožňujú pristupovať a zapisovať hodnoty do vnútorných inštancií objektov, sa nazývajú zapisovateľné atribúty. Zapisovateľné atribúty sa dajú tiež vytvoriť dvoma spôsobmi: použitím prístupovej metódy nasledovanej znakom = :
		+	<source lang="ruby">
		+	def farba=(farba)
		+	@farba=farba
		+	end
		+
		+	alebo kratšie pomocou príkazu attr_writer:
		+
		+	attr_writer:farba
		+	</source>
		+	Vytvorenie atribútu, ktorý bude čitateľný a zapisovateľný súčasne, nám umožní príkaz attr_accessor:
		+	<source lang="ruby">
		+	class Ovocie
		+	attr_accessor:farba
		+	def initialize(farba)
		+	@farba=farba
		+	end
		+	end
		+	jablko = Ovocie.new(“cervena“)
		+	puts “Farba ovocia je “ + jablko.farba #vypíše “Farba ovocia je cervena“
		+	jablko.farba=”zelena”
		+	puts ”Teraz je farba ” + jablko.farba #vypíše “Teraz je farba zelena“
		+	</source>
		+	===Dedičnosť===
		+	V Ruby môžeme vytvoriť mnoho tried, pričom niektoré môžu byť základom pre tvorbu ďlaších. V takom prípade hovoríme o dedičnosti, kedy trieda vychádzajúca z inej triedy od tejto dedí všetky členy – dáta aj metódy. Pri definícii triedy Jablko, ktorá má dediť vlatnosti triedy Ovocie, ju definujeme nasledovne:
		+	<source lang="ruby">
		+	class Jablko < Ovocie
		+	attr_accessor : druh
		+	def initialize (farba, druh)
		+	super(farba)
		+	@druh=druh
		+	end
		+	end
		+	</source>
		+	V príklade je použitá špeciálna metóda super vstavaná do jazyka Ruby. Túto používame vtedy, keď chceme poskytnúť farbu konštruktoru základnej triedy.
		+
	Metódy triedy sa volajú pomocou mena danej triedy, pred jej použitím nie je potrebné vytvárať žiadny objekt. Toto je výhodné a užitočné najmä v prípadoch, keď nepotrebujeme ukladať dáta, s ktorými pracujeme, keďže v metóde triedy nemožno používať dáta inštancií .		Metódy triedy sa volajú pomocou mena danej triedy, pred jej použitím nie je potrebné vytvárať žiadny objekt. Toto je výhodné a užitočné najmä v prípadoch, keď nepotrebujeme ukladať dáta, s ktorými pracujeme, keďže v metóde triedy nemožno používať dáta inštancií .

← Staršia verzia	Verzia zo dňa a času 19:52, 20. január 2010
(Žiaden rozdiel)

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 21:45, 29. december 2009
Riadok 305:		Riadok 305:

	===Bloky===		===Bloky===
		+	Blok je časť kódu vymedzená znakmi {} alebo slovami do a end. Možno ho poskytnúť metóde podobne ako argument. Pre tento účel slúži príkaz yield:
		+	<source lang="ruby">
		+	def pozdrav
		+	yield
		+	end
		+
		+	pozdrav { puts “Hello world!“ }
		+	</source>
		+	Výsledkom daného kódu je:
		+	<pre>
		+	Hello world!
		+	</pre>
		+	Príkaz yield je možné vykonať aj viackrát. Dáta možno blokom poskytovať pomocou príkazu yield, ktoré sa v bloku načítajú podobne ako agrumenty poskytnuté metóde:
		+	<source lang="ruby">
		+	def pozdrav
		+	yield “Hello“ “world!“
		+	end
		+
		+	pozdrav {slovo_jedna, slovo_dva \| puts slovo_jedna + “ “ + slovo_dva}
		+	</source>
		+
	==Triedy a jej premenné, objekty, moduly==		==Triedy a jej premenné, objekty, moduly==

@@ Riadok 276: / Riadok 276: @@
 ''Next'' preskakuje na koniec aktuálnej iterácie (tkaže cyklus alebo iterátor preskočí na ďalšiu iteráciu alebo položku).
 ===Metódy===
 ===Bloky===
 ==Triedy a jej premenné, objekty, moduly==