Otvorené formáty súborov kancelárskych softvérov - História úprav

Lukaskrajci: /* XQuery */

2010-03-11T10:22:00Z

XQuery

Lukaskrajci: /* XSLT */

2010-03-11T10:18:57Z

XSLT

Juraj: /* Syntaktické pravidlá XML */

2010-02-17T08:07:43Z

Syntaktické pravidlá XML

Lukaskrajci: /* XPath */

2010-02-15T20:05:54Z

XPath

Juraj na 17:38, 14. február 2010

2010-02-14T17:38:33Z

Zobraziť rozdiely

Juraj: /* Úvod */

2010-02-14T17:28:26Z

Úvod

Lukaskrajci: /* Syntaktické pravidlá XML */

2010-02-14T17:09:42Z

Syntaktické pravidlá XML

Lukaskrajci: /* Syntaktické pravidlá XML */

2010-02-14T17:07:46Z

Syntaktické pravidlá XML

Lukaskrajci: /* XSLT */

2010-02-14T16:50:41Z

XSLT

Lukaskrajci: /* XPath */

2010-02-14T16:20:51Z

XPath

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 10:22, 11. marec 2010
Riadok 234:		Riadok 234:

	==XQuery==		==XQuery==
		+	XQuery je jazyk pre dotazovanie dát z XML dokumentov. XQuery 1.0 je jazyk veľmi podobný jazyku XPath 2.0, používa rovnaké funkcie a rovnaké operátory. Každý syntakticky správny výraz, ktorý sa vykoná v obidvoch jazykoch, vráti rovnaký výsledok aj v XPath aj v XQuery. XQuery používa rovnaký model dát (a rovnakú terminológiu) ako XPath. XQuery sa dá prirovnať k jazyku SQL a relačným databázam svojím významom a užitočnosťou pre XML súbory. Jeho špecifikácia a možnosti sú veľmi rozsiahle a keďže tento jazyk vo svojej práci nebudem využívať, nebudem sa mu ďalej venovať.

@@ Riadok 190: / Riadok 190: @@
 Jednoduchú, ale kompletnú transformáciu dokumentu si ukážeme na príklade „Hello World“. Na začiatku je zdrojový súbor pozdrav.xml:
-<center>[[Image:]]</center>
+[[Image:pict3.jpg|center]]
 Dokument obsahuje okrem povinných častí procesnú inštrukciu,:
@@ Riadok 198: / Riadok 198: @@
 ktorá definuje odkaz na transformačný súbor pozdrav.xsl. Ten obsahuje jednoduchú kostru a&nbsp;xsl inštrukcie pre transformáciu zdrojového súboru do HTML dokumentu.
-<center>[[Image:]]</center>
+[[Image:pict4.jpg|center]]
 Výsledkom transformácie je kód jednoduchej HTML stránky:
-<center>[[Image:]]</center>
+[[Image:pict8.jpg|center]]
 Prvá použitá xsl inštrukcia definuje menný priestor týchto inštrukcií.&nbsp;<nowiki><xsl:stylesheet xmlns:xsl=http://www.w3.org/1999/XSL/Transform version="1.0"></nowiki>
@@ Riadok 208: / Riadok 208: @@
 Samozrejme, je možné doplniť aj ďalšie, momentálne sa ale obmedzíme na štandard W3C konzorcia. Jadro prevodu stojí na inštrukcii&nbsp;<nowiki><xsl:template match="/pozdrav"></nowiki>''.''&nbsp;Tá, zjednodušene povedané, definuje šablónu na prevod. Do výsledného dokumentu sa vloží len to, čo je obsiahnuté v&nbsp;rámci šablóny vzťahujúcej sa na koreňový uzol zdrojového súboru. V&nbsp;našom prípade to ale znamená aj informáciu, od koho pochádza pozdrav. Docielili sme to inštrukciou&nbsp;<nowiki><xsl:apply-templates select="od-koho"/></nowiki>'',''&nbsp;ktorá v&nbsp;mieste svojho volania aplikuje našu druhú definovanú šablónu. Tento jednoduchý spôsob vnárania je synonymom volania procedúr a funkcií. Poslednou inštrukciou je <nowiki><xsl:value-of></nowiki>&nbsp;vkladajúca hodnotu uzla definovaného v&nbsp;atribúte select do miesta svojho volania. Bodka je pritom ekvivalentom názvu uzla, v&nbsp;ktorom je inštrukcia volaná.
-<center>[[Image:|center|framed|Obrázok 1.3 Schéma princípu XSLT]]</center>
+<center>[[Image:XSLT schema.jpg|center|framed|Obrázok 1.3 Schéma princípu XSLT]]</center>
 Tento príklad vystihuje dôležitú vlastnosť XSLT transformácií - je deklaratívna a založená na pravidlách. Pravidlá sa nazývajú šablóny. Sú to inštrukcie definujúce spôsob prenosu zdrojového elementu do výsledného dokumentu. Pre kompletnú transformáciu musia byť aplikované všetky šablóny.&nbsp;Sú však nezávislé jedna od druhej, a tak poradie spracovania nie je dôležité. V&nbsp;tomto bode je XSLT výrazne odlišné od procedurálneho programovania. Zo zápisu je zrejmé, že ak by sa v&nbsp;xml dokumente vyskytovali nejaké atribúty elementov, pri transformácii sa stratia. Toto sa dá vyriešiť pomocou XPath. Znak @ definuje odkaz na atribút uzla. Inštrukcia <xsl:value-of select=”@meno”/> použije hodnotu Peter z uzla&nbsp;<nowiki><osoba meno=”Peter”/></nowiki>''.&nbsp;''Ak chcem atribúty aj vo výslednom dokumente, zápis:
@@ Riadok 222: / Riadok 222: @@
 IF
-<center>[[Image:]]</center>
+[[Image:pict5.jpg|center]]
 SWITCH, SELECT, a&nbsp;podobne
-<center>[[Image:]]</center>
+[[Image:pict6.jpg|center]]
 FOR EACH
-<center>[[Image:]]</center>
+[[Image:pict7.jpg|center]]
 ==XQuery==

@@ Riadok 59: / Riadok 59: @@
 * Komentáre sa v&nbsp;XML zapisujú takto: <nowiki><!--&nbsp;Toto&nbsp;je&nbsp;komentár&nbsp;--></nowiki>&nbsp;
 * V&nbsp;XML existujú tzv. špeciálne znaky (escape characters), ktoré sa nesmú v&nbsp;názvoch a&nbsp;ani v&nbsp;obsahu elementov vyskytnúť. Miesto nich sa používajú tzv. HTML entity ako ukazuje nasledujúca tabuľka:
-{| class="prettytable"
+<center>
 |+'''Tabuľka 1.1 '''Špeciálne znaky
 |-
-! <center>'''Špeciálny znak'''</center>
+! '''Špeciálny znak'''
-! <center>'''HTML entita'''</center>
+! '''HTML entita'''
 |-
-| <center><nowiki><</nowiki></center>
+| <nowiki><</nowiki>
-| <center>&lt</center>
+| &lt
 |-
-| <center>&</center>
+| &
-| <center>&amp</center>
+| &amp
 |-
-| <center>></center>
+| <nowiki>></nowiki>
-| <center>&gt</center>
+| &gt
 |-
-| <center>‘</center>
+| <nowiki>‘</nowiki>
-| <center>&apos</center>
+| &apos
 |-
-| <center>“</center>
+| “
-| <center>&quot</center>
+| &quot
 |}
+</center>
 * Ak z&nbsp;nejakého dôvodu potrebujeme použiť špeciálne znaky a nevyhovuje nám použitie ekvivalentných reťazcov, môžeme použiť CDATA sekciu. Sekcia CDATA začína&nbsp;<nowiki><![CDATA[</nowiki>&nbsp;a končí&nbsp;]]>.&nbsp;Všetko vo vnútri je ignorované parserom, takže je možné bez obáv písať špeciálne znaky.&nbsp;CDATA sekcia sa využíva hlavne ak potrebujeme v&nbsp;XML dokumente uviesť kód napísaný v&nbsp;ľubovoľnom programovacom jazyku. V&nbsp;takomto prípade je použitie HTML entít namiesto špeciálnych znakov neprípustné. Je však z&nbsp;pochopiteľných dôvodov zakázaná kombinácia znakov ]]>.

@@ Riadok 151: / Riadok 151: @@
 |-
 | Cesta
-| / , //, |
+| <nowiki>/ , //, |</nowiki>
 |-

@@ Riadok 20: / Riadok 20: @@
 Začiatkom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia IBM, DEC a ďalšie veľké priemyselné firmy prišli k dohode o potrebe štandardu pre výmenu údajov medzi rôznymi počítačmi. Ich iniciatíva viedla k vzniku štandardu ISO (International Organization for Standardization) s číselným označením 8879 z roku 1986. Obsahuje definíciu SGML (Standard Generalized Markup Language). Je to jazyk, ktorého cieľom bolo umožniť zdieľanie informácií medzi podnikmi s rozdielnymi informačnými systémami. Umožňuje oddeliť dáta od ich spracovania. Na základe analýzy štruktúry dát sa vytvára slovník, označovaný ako DTD (Document Type Definition). Tento slovník naznačuje obsah jednotlivých objektov tzv. objektovým modelom s presne definovanou syntaxou. Pretože rôzne množiny údajov môžu mať rôzne dátové objekty, líšia sa aj ich slovníky DTD. Dokument SGML je vytváraný ako textový dokument. Jednotlivé prvky dokumentu sú oddelené značkami, ktoré sú definované v slovníku DTD. Ako text je dokument prenositeľný na rôzne systémy, ktoré majú implementovaný analyzátor SGML dokumentov. Analyzátor tento dokument načíta, s využitím slovníka DTD a značiek v dokumente je schopný určiť štruktúru dokumentu a spracovať jeho obsah. Nevýhodou štandardu SGML bolo, že nebol schopný reagovať na požiadavky webu. Vznikol v dobe pomalých a drahých počítačov. Aby bolo možné z týchto systémov získať maximum, štandard SGML bol vybavený minimalizačnými nástrojmi. Tie mali výsledné textové súbory dokumentov stlačiť na čo najmenšiu veľkosť. Dôsledkom boli zložité, drahé a pomalé analyzátory a veľká finančná náročnosť zavádzania SGML do praxe. Skutočnosť, že SGML je štandardom ISO, sa premietla do odmietnutia zmien, ktoré smerovali k jeho zjednodušeniu. Zjednodušenia boli požadované pre možnosť použitia štandardu pri výmenu údajov vo webe a pre možnosť zobrazenia dokumentov prehliadačmi. Namiesto priameho použitia štandardu SGML ako celku veľké rozšírenie získala iba jeho aplikácia HTML - HyperTextMarkup Language. Pôvodcom jazyka je Tim Berners-Lee. Veľký ohlas mala verzia 2.0, ktorú Berners-Lee a D. Connolly zverejnili v novembri 1995 ako RFC1866. Ďalším medzníkom je január 1997. Bolo zverejnené odporúčanie W3C (World Wide Web Consorcium) HTML 3.2. Ale ani vtedy sa vývoj HTML neskončil. Pokračovalo pridávanie nových značiek. Objavila sa možnosť tvorby skriptov. Doplnené boli kaskádové štýly, formuláre, rámce. Popri statických HTML dokumentoch, čím ďalej tým viac údajov na webových serveroch sa ukladá v databázach. Čím ďalej tým viac dokumentov sa vytvára dynamicky programami alebo skriptami s využitím údajov v databázach. Rozširuje sa eBusines, eLearning, eBanking. Narastajú požiadavky na výmenu údajov medzi strojmi. HTML bolo pôvodne určené pre prezentáciu textov. Človek, čitateľ, si z textu potrebnú informáciu vyberie. Aby to však mohli robiť aj stroje, je potrebné dôslednejšie formátovať údaje a treba mať jasné pravidlá, podľa ktorých je možné zistiť, či sú údaje úplné. HTML k tomu nestačí, SGML je zložité a z tohto dôvodu vzniklo XML. V roku 1996 bola pod záštitou W3C vytvorená pracovná skupina, ktorej cieľom malo byť zjednodušenie SGML pre potreby webu. Okrem širokej akceptovateľnosti výsledného štandardu pre potreby webu sa mala dosiahnuť aj možnosť jednoduchej tvorby programov pre spracovanie XML dokumentov. Prvá verzia odporúčania XML bola zverejnená vo februári 1998. V októbri roku 2000 bola zverejnená revízia tohto odporúčania pod názvom Extensible Markup Language (XML) 1.0 (Second Edition). Odporúčanie definuje, čo je to XML dokument, čo je prvok (element), jeho počiatočné a koncové ohraničenie, značka, atribúty aj obsah prvku. Určuje pravidlá pre voľbu názvov prvkov - značiek, atribútov. Stanovuje tiež, kedy je dokument dobre sformovaný (well-formed - niekedy prekladané tiež správne sformátovaný) a tiež kedy je dokument platný (valid). Následne vznikla špecifikácia XHTML 1.0. Špecifikácia XHTML 1.0 je v podstate prepracovaným HTML 4.01 tak, aby splňovalo obmedzenia kladené na jazyk XML. Takže XHTML je  aplikáciou XML. Množina elementov a atribútov je plne zdedená z HTML 4.01. Okrem obmedzení, ktoré vznikli z dôvodu dodržovania prísnejšej syntaxe jazyka XML, ďalej definuje špecifikáciu niekoľkých doporučených postupov, ktoré majú zaistiť spätnú kompatibilitu XHTML dokumentov s HTML prehliadačmi.
-[[Súbor:Príklad.jpg]]
+[[Súbor:Príklad.jpg|center|framed|Obrázok 1.1 Vzťah SGML, XML, HTML a XHTML]]
 == XML ==

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 16:50, 14. február 2010
Riadok 194:		Riadok 194:

	==XSLT==		==XSLT==
		+	Dokument vo formáte XML prináša vo všeobecnosti formu, v ktorej je možné uložiť informácie rôzneho charakteru. Čo však v prípade, že forma nie je pre aktuálnu potrebu práve najvhodnejšia? Iste, XML parser nie je problém a stačí už len zapísať výsledok podľa potrebnej štruktúry. XSLT je práve o tom, ako to urobiť elegantne a efektívne. Samotný štandard eXtensible Stylesheet Language Transformations, akceptovaný konzorciom W3C, má predchodcu Extensible Stylesheet Language (XSL). Z pohľadu programátora tento „programovací jazyk transformácií“ XML údajov je, opäť a znova XML dokumentom, štruktúrou xsl tagov.
		+
		+	Podporuje:
		+
		+	* Flexibilné dátové typy: boolean, number, string, node-set
		+	* Množinu operácií: <nowiki><xsl:template>, <xsl:apply-templates>, <xsl:sort>, …</nowiki>
		+	* Vetvenia a cykly: <nowiki><xsl:if>, <xsl:choose>, <xsl:for-each>, ...</nowiki>
		+
		+	Jednoduchú, ale kompletnú transformáciu dokumentu si ukážeme na príklade „Hello World“. Na začiatku je zdrojový súbor pozdrav.xml:
		+
		+	<center>[[Image:]]</center>
		+
		+	Dokument obsahuje okrem povinných častí procesnú inštrukciu,:
		+
		+	<nowiki><?xml-stylesheet type="text/xsl" href="pozdrav.xsl"?></nowiki>
		+
		+	ktorá definuje odkaz na transformačný súbor pozdrav.xsl. Ten obsahuje jednoduchú kostru a xsl inštrukcie pre transformáciu zdrojového súboru do HTML dokumentu.
		+
		+	<center>[[Image:]]</center>
		+
		+	Výsledkom transformácie je kód jednoduchej HTML stránky:
		+
		+	<center>[[Image:]]</center>
		+
		+	Prvá použitá xsl inštrukcia definuje menný priestor týchto inštrukcií. <nowiki><xsl:stylesheet xmlns:xsl=http://www.w3.org/1999/XSL/Transform version="1.0"></nowiki>
		+
		+	Samozrejme, je možné doplniť aj ďalšie, momentálne sa ale obmedzíme na štandard W3C konzorcia. Jadro prevodu stojí na inštrukcii <nowiki><xsl:template match="/pozdrav"></nowiki>''.'' Tá, zjednodušene povedané, definuje šablónu na prevod. Do výsledného dokumentu sa vloží len to, čo je obsiahnuté v rámci šablóny vzťahujúcej sa na koreňový uzol zdrojového súboru. V našom prípade to ale znamená aj informáciu, od koho pochádza pozdrav. Docielili sme to inštrukciou <nowiki><xsl:apply-templates select="od-koho"/></nowiki>'','' ktorá v mieste svojho volania aplikuje našu druhú definovanú šablónu. Tento jednoduchý spôsob vnárania je synonymom volania procedúr a funkcií. Poslednou inštrukciou je <nowiki><xsl:value-of></nowiki> vkladajúca hodnotu uzla definovaného v atribúte select do miesta svojho volania. Bodka je pritom ekvivalentom názvu uzla, v ktorom je inštrukcia volaná.
		+
		+	<center>'''Obrázok 1.3''' Schéma princípu XSLT</center>
		+	<center>[[Image:]]</center>
		+
		+	Tento príklad vystihuje dôležitú vlastnosť XSLT transformácií - je deklaratívna a založená na pravidlách. Pravidlá sa nazývajú šablóny. Sú to inštrukcie definujúce spôsob prenosu zdrojového elementu do výsledného dokumentu. Pre kompletnú transformáciu musia byť aplikované všetky šablóny. Sú však nezávislé jedna od druhej, a tak poradie spracovania nie je dôležité. V tomto bode je XSLT výrazne odlišné od procedurálneho programovania. Zo zápisu je zrejmé, že ak by sa v xml dokumente vyskytovali nejaké atribúty elementov, pri transformácii sa stratia. Toto sa dá vyriešiť pomocou XPath. Znak @ definuje odkaz na atribút uzla. Inštrukcia <xsl:value-of select=”@meno”/> použije hodnotu Peter z uzla <nowiki><osoba meno=”Peter”/></nowiki>''. ''Ak chcem atribúty aj vo výslednom dokumente, zápis:
		+
		+	<nowiki><uzol atribut=<xsl:value-of select=”.”/>/></nowiki>
		+
		+	'' ''odmietne spracovať akýkoľvek XML parser. XSLT používa konštrukciu:
		+
		+	<nowiki><xsl:attribute name=”meno_atribútu”>hodnota_atribútu</xsl:attribute></nowiki>
		+
		+	Príklady vetvenia a cyklov v XSLT:
		+
		+	IF
		+
		+	<center>[[Image:]]</center>
		+
		+
		+	SWITCH, SELECT, a podobne
		+
		+	<center>[[Image:]]</center>
		+
		+	FOR EACH
		+
		+	<center>[[Image:]]</center>
		+
	==XQuery==		==XQuery==

@@ Riadok 112: / Riadok 112: @@
 Xpath (XML Path Language) vo verzii 1.0 definuje organizáciou W3C schválenú syntax popisu adries častí XML dokumentu. XPath výrazy sa vyhodnotia podľa logického stromu dokumentu a&nbsp;tak sa nájdu odpovedajúce uzly ( elementy, atribúty, text atd.). Spomínaná úroveň abstrakcie chráni vývojára pred zložitosťou fyzickej štruktúry dokumentu a&nbsp;výrazne zjednodušuje prácu.
-XPath definuje stromový model podľa ktorého sa vyhodnocujú všetky výrazy. Tento model zodpovedá logickej štruktúre XML dokumentu, ktorá je formálne definovaná ako XML Infoset (XML Information set). Obrázok 1.1 ilustruje stromový model XPath
+XPath definuje stromový model podľa ktorého sa vyhodnocujú všetky výrazy. Tento model zodpovedá logickej štruktúre XML dokumentu, ktorá je formálne definovaná ako XML Infoset (XML Information set). Obrázok 1.2 ilustruje stromový model XPath
 <center>[[Image:xpath1.jpg]]</center>