Opis modelovaného systému a jednotlivých častí hydromodelu - História úprav

Juraj na 12:58, 9. december 2010

2010-12-09T12:58:05Z

Juraj na 12:57, 9. december 2010

2010-12-09T12:57:31Z

Iickoo: /* Výstupné parametre optimalizačného modelu */

2010-12-07T13:56:35Z

Výstupné parametre optimalizačného modelu

Iickoo: /* Výstupné parametre optimalizačného modelu */

2010-12-07T13:39:05Z

Výstupné parametre optimalizačného modelu

Iickoo: /* Vstupné parametre optimalizačného modelu */

2010-12-07T13:38:28Z

Vstupné parametre optimalizačného modelu

Iickoo: /* Drsnosť kanálov */

2010-12-07T13:37:19Z

Drsnosť kanálov

Iickoo: /* Hydraulický model nádrže */

2010-12-07T13:34:24Z

Hydraulický model nádrže

Iickoo: /* Optimalizačný model */

2010-12-07T12:17:18Z

Optimalizačný model

Iickoo na 12:15, 7. december 2010

2010-12-07T12:15:22Z

Zobraziť rozdiely

Iickoo na 12:03, 7. december 2010

2010-12-07T12:03:38Z

Zobraziť rozdiely

@@ Riadok 2: / Riadok 2: @@
 {{Praca_uvod|2|Návrh a realizácia hydromodelovania vodných elektrární vážskej kaskády|Základné teoretické rovnice prúdenia v otvorených korytách|Opis modelovaného systému a jednotlivých častí hydromodelu|Hydromodelovanie vážskej kaskády}}
 __TOC__
-=Opis modelovaného systému a jednotlivých častí hydromodelu=
+= =
 ==Úloha hydromodelu a opis jeho jednotlivých častí==
 Tento programový nástroj je matematicko-logickým opisom reálneho objektu, ktorý sa skladá zo skupín, ktorým patria objekty a nakoniec prvky na výrobu elektrickej energie.

@@ Riadok 508: / Riadok 508: @@
 ===Úsek VE – koryto rieky===
-Úsek VE – koryto rieky môžeme rozdeliť na úseky s odpadovým kanálom a bez odpadového kanála od objektu VE. V prípade s odpadovým kanálom bude nábehová hladina vypočítaná funkciou, kde vstupný parameter na určenie nábehovej hladiny bude prietok VZOREC z VE. Úsek, kde sa kanál nenachádza bude DH vypočítaná priamo funkciou VZOREC . Z dôvodu, že na VD TV a BE sa prietok z VE a prietok cez hať stretávajú v bezprostrednej blízkosti pod VD (Obr. 2.2), DH je priamo počítaná cez funkciu.
+Úsek VE – koryto rieky môžeme rozdeliť na úseky s odpadovým kanálom a bez odpadového kanála od objektu VE. V prípade s odpadovým kanálom bude nábehová hladina vypočítaná funkciou, kde vstupný parameter na určenie nábehovej hladiny bude prietok <math>H{{L}_{N\acute{a}behov\acute{a}\left( krok \right)}}=f\left( {{Q}_{VE\left( krok \right)}} \right)</math> z VE. Úsek, kde sa kanál nenachádza bude DH vypočítaná priamo funkciou
 Medzi úseky s kanálom patria:
@@ Riadok 538: / Riadok 539: @@
 Matematicky to bude nasledovne:
-VZOREC (2.6)
 Odpadový a prívodný kanál počíta s rovnicou (2.6) samostatne aj napriek tomu, že vystupujú ako jeden celok. Všetky zložky budú konštantné pre parametre odpadového a prívodného kanála a staticky nastavené na prietok, ktorý cez ne preteká. Jediný meniaci sa parameter bude Chézyho súčiniteľ C [m0,5.s-1]. V rovnici (2.6) vystupuje už len jeho priemerná hodnota horného a dolného prietokového prierezu. Obidva kanále sa matematicky počítajú samostatne, ale HLNábehová, ktorej pozícia začala na HHVE sa posunie (Obr. 2.19) pri výpočte na začiatku prívodného kanála na úroveň prietoku cez kanál a od tejto HLNábehovej je ďalej počítaná DHVE.
@@ Riadok 712: / Riadok 714: @@
 Veľkosť prietoku v jednotlivých hodinách dňa je určená výrazom:
-VZOREC (2.9)
+{{Vzorec|<math>{{Q}_{\left( hidina \right)}}=\frac{Ocenenie\_DD{{Z}_{\left( hodina \right)}}}{Ocenenie\_DD{{Z}_{denn\acute{e}\,\,\max .}}}\overline{Q}</math>|2.9}}
 kde:

@@ Riadok 714: / Riadok 714: @@
 VZOREC (2.9)
-POKRACOVANIE VZORCA
+kde:
 Priemerná hodnota denného prietoku cez SVK sa vypočíta zo zložiek:

@@ Riadok 731: / Riadok 731: @@
 Verifikácia a validácia hladinových režimov derivačných kanálov - Ak nastane situácia modelovať hladinový režim v derivačných kanáloch, optimalizačný model vyhodnotí jej riešiteľnosť. Pokiaľ nie je dostatok vody na prevádzku SVK, model začne upravovať interval plnenia alebo prázdnenia kanála, prípadne interval ponechá pôvodný, ale upraví cieľovú hladinu v kanáli.
-[[Súbor:xxx.png|framed|center|Obr. 2.26 Hladinový režim na kanáli LA-IL]]
+[[Súbor:Narh_2.26.png|framed|center|Obr. 2.26 Hladinový režim na kanáli LA-IL]]
 Na obrázku 2.26 je priebeh prevádzky VE LA a VE IL bez úpravy nábehovej hladiny. Na poslednom grafe obrázku 2.26 je priebeh prevádzky po úprave nábehovej hladiny na VE IL, čo spôsobí aj zmenu prietokovej bilancie cez objekty VE.
@@ Riadok 737: / Riadok 737: @@
 Stanovenie ďalšej prevádzky v čase veľkých vôd - Pár krát do roka je potrebné riešiť plánovanie veľkých vôd. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom bode mapy limitných prietokov, optimalizačný model s takouto možnosťou počíta. Vodu, ktorú posiela model haťou po vymodelovaní jedného SVK transformuje prostredníctvom modelu dotoku vody a opätovne prehodnocuje, opakovane počíta nastavenie vody na kanál a hať, pokiaľ sa obmedzenia prietoku na objektoch VE neustália. Pri väčších prietokoch nastáva aj odstavenie z prevádzky a celý prietok je prevedený haťou. Na nasledujúcom obrázku 2.27 je umelo nastavený veľmi náhly vzostup vody na objekte VN TB vypočítaný z prepadu jalovej vody cez hať DK od polnoci cez staré koryto Váhu. Prítok dorazil o 9:00 a prevádzku celého SVK KO-NM-HS začal ovplyvňovať o 18:00, kedy DH na VE HS začala dosahovať maximálnu prevádzkovú hladinu. Postupné znižovanie prietoku cez kanál sa optimalizačný model snažil udržať kaskádu v prevádzke, až kým nenastalo vzdutie DH HS z jalovej vody cez staré koryto do takej miery, že model kaskádu odstavil z prevádzky.
-[[Súbor:xxx.png|framed|center|Obr. 2.27 Veľká voda HH VN TB-KO a DH VE HS]]
+[[Súbor:Narh_2.27.png|framed|center|Obr. 2.27 Veľká voda HH VN TB-KO a DH VE HS]]

@@ Riadok 668: / Riadok 668: @@
 Ocenenie DDZ - Tento vstupný parameter vyjadruje výrobu v MWh a hodnotu veľkosti nasadenia v MW pre každú hodinu dňa. Takýmto spôsobom sú určené váhové hodnoty jednotlivých hodín, ktoré vyjadrujú veľkosť nasadenia energetických zariadení do prevádzky. Optimalizačný model v závislosti od ostatných vstupných podmienok navrhne nasadenie tak, aby sa čo najviac priblížil k hodnotám ocenenia DDZ. Štandardom je pri plánovaní dodržať hodnotu výroby s čo najlepším dosiahnutím tvaru výkonového nasadenia výrobných zariadení. Príklad takéhoto nasadenia DDZ je na obrázku 2.21. Zároveň je vidieť, v ktorých hodinách sú požiadavky na minimálne nasadenie a výkonové špičky počas celého dňa.
-[[Súbor:xxx.png|framed|center|Obr. 2.21  Diagram denného zaťaženia]]
+[[Súbor:Narh_2.21.png|framed|center|Obr. 2.21  Diagram denného zaťaženia]]
 Prítok vody v jednotlivých medzipovodiach - Pre správnosť výpočtu sa musí objem vody, ktorý sa vlieva do vodnej nádrže rovnať objemu vody, ktorý sa z vodnej nádrže vylieva. Jediná možná nerovnosť môže nastať v prípade, keď sa nádrž plní alebo prázdni. Hydrologický model je nosičom všetkých  informácii a väzieb medzi údajmi. Optimalizačný model tieto údaje spracováva tak, aby sa dosiahlo najlepšie možné riešenie úlohy s cieľom eliminovať stratu informácii o prietokoch. Úlohu optimalizuje, pokiaľ nenájde riešenie na prevedenie celého energeticky využiteľného prietoku bez zostatku. Ak sa mu tento prietok nepodarí previesť celý, zvyšok objemu vody ponechá v nádrži. V opačnom prípade, keď použije väčšie množstvo vody spotrebovaný objem sa prejaví na koncovej hladine v nádrži.
@@ Riadok 674: / Riadok 674: @@
 Počiatočné a koncové hladiny na jednotlivých vodných nádržiach - Prostredníctvom riadeného výpočtu sa z počiatočnej hladiny musíme priblížiť k plánovanej koncovej hladine vodnej nádrže daného dňa, prípadne ju dosiahnuť s čo najlepšie využitím prietoku hlavne cez energetickú časť. Koncová hladina sa v určitých prípadoch nedá dosiahnuť v presnej hodnote, ale podstata je priblížiť sa k nej čo najbližšie (Obr. 2.21). Situácia, kedy parameter koncovej hladiny nie je možné dodržať, je v čase veľmi nízkych denných prietokov cez SVK. Parametre minimálnych prevádzkových prietokov cez turbogenerátory sú v rozsahu desiatok m3.s-1, nie je teda možnosť jemného dolaďovania. Vzhľadom k tomu vyhodnotí model hladinu vyššiu alebo nižšiu, ako bola plánovaná. Na poslednom grafe obrázka 2.22 by sme mohli začať pochybovať o správnosti priebehu HH, je potrebné uvedomiť si, že optimalizačný model sa nielenže musí vyhnúť obmedzujúcim hladinám, ale čo je dôležité previesť potrebný objem vody na nasledujúci SVK a dodržať tak plánovanú koncovú hladinu. Pokiaľ počiatočná hladina nie je rovná koncovej plánovanej hladine, potom táto operácia znamená pre optimalizačný a hydrologický model zmenu v prietokovej bilancii jednotlivými SVK.
-[[Súbor:xxx.png|framed|center|Obr. 2.22  Úprava obmedzujúcich HHTB pred a počas hladinového režimu]]
+[[Súbor:Narh_2.22.png|framed|center|Obr. 2.22  Úprava obmedzujúcich HHTB pred a počas hladinového režimu]]
 Maximálne a minimálne prevádzkové hladiny nádrží a derivačných kanálov - Optimalizácia pri svojom výpočte musí riešiť prekročenie obmedzujúcich prevádzkových hladín a v prípade, že sú mimo povolený rozsah, musí riadiť postup riešenia úlohy spôsobom, ktorý tento neželaný stav odvráti. Príklad je uvedený na obrázku 2.22, kde sú zobrazené tri situácie s rovnakými vstupmi okrem obmedzujúcich HH. Aj v takomto prípade je snaha optimalizačného modelu tvarovať nasadenie podľa ocenenia DDZ. V prípade kanálov je táto úloha riešená z časti optimalizáciou prostredníctvom máp limitných prietokov a z časti hydrologickým modelom. Hydrologický model v kanálovej časti obsahuje pre jednotlivé derivačné kanále objemové krivky, ktoré majú rozsah od HHmin. po HHmax. Hydrologická časť umožňuje meniť tieto obmedzujúce hladiny v nádržiach (pohyb HHmin. aj pohyb HHmax.), ale v kanáloch je umožnené meniť iba HLNábehovú a DHmax. pod objektom VE.
-[[Súbor:xxx.png|framed|center|Obr. 2.23  Úprava nábehovej hladiny na kanáli HR-MI]]
+[[Súbor:Narh_2.23.png|framed|center|Obr. 2.23  Úprava nábehovej hladiny na kanáli HR-MI]]
 Optimalizačný model musí uvažovať s hladinovým režimom, či už v nádrži alebo v kanáli. V určitých prípadoch môže nastať obmedzenie do takej miery, že prietoky dosiahnu minimálnu hodnotu pre prevádzku TG na objektoch VE, prípadne úplné odstavenie VE z prevádzky. Na obrázku 2.23 je kanál medzi VE HR a VE MI. Pri väčších prietokoch model upravuje nábehovú hladinu tým, že začne plniť kanál potrebným množstvom vody. Pri hladinovom režime od 8:00 do 19:00, ktorý zobrazuje obrázok 2.24, je vidieť reakciu DHmax. na VE HR a zvýšenie prietoku modelom v ostatných hodinách dňa cez SVK HR-MI-PB. Rovnako ako v príklade TB (Obr. 2.22) všetky vstupy do modelu sú rovnaké, okrem obmedzenia DHmax.
-[[Súbor:xxx.png|framed|center|Obr. 2.24  Úprava hladinového režimu na kanáli HR-MI]]
+[[Súbor:Narh_2.24.png|framed|center|Obr. 2.24  Úprava hladinového režimu na kanáli HR-MI]]
 Dostupnosť energetických zariadení (TG) - V čase nedostupnosti energetického zariadenia na objekte VE sa môže plánovanie zamerať aj smerom celkového využitia objemu vody tak, aby nebolo zbytočne prevedené neenergeticky cez kanál, prípadne haťový objekt. Prevedenie vody nastane v čase dostupnosti TG, čím sa hospodárne využije hydroenergetický potenciál. Môžu nastať aj situácie, v ktorých by bez takéhoto prístupu nastalo plánované neenergetické prevedenie vody. Hydrologický model obsahuje informácie o možnostiach a na základe informácií, ktoré má k dispozícií, rieši optimalizačný model úlohu plánovania. Prioritne sa plánovanie zameriava na celkové prevedenie prietoku cez derivačný kanál, iba v špecifických prípadoch cez haťový objekt do starého koryta. No obrázku 2.25 je príklad nedostupnosti dvoch TG na VE KR v čase 11:00 až 14:00. Optimalizačný model preto časť výroby presunul do ranných hodín od 2:00 do 4:00.
-[[Súbor:xxx.png|framed|center|Obr. 2.25  Obmedzenie prevádzky TG na VE KR]]
+[[Súbor:Narh_2.25.png|framed|center|Obr. 2.25  Obmedzenie prevádzky TG na VE KR]]
 Obmedzenia hladinovej a prietokovej prevádzky - Ako už bolo spomenuté v bode maximálnych a minimálnych prevádzkových hladín, v modeli je možnosť plánovania hladinových obmedzení. Hydrologický model obsahuje aj vstup pre čisto prietokové obmedzenie cez SVK. Optimalizačný model v prípade kombinácie jednotlivých hladinových a prietokových obmedzení, analyzuje najvýznamnejšie obmedzenie (to, ktoré viac ovplyvní prietok cez SVK) a to aplikuje vo výpočte úlohy. Predchádza sa tak aj spomínanej strate informácií o prietokoch. Ak by optimalizačný model nepočítal so spomínaným prípadom, potom výsledky, ktoré postúpi hydraulicko-transformačnému modelu sa nenávratne stratia. Ovplyvnil by sa výsledok skutočného nasadenia TG na VE, čo by spôsobilo v operatívnom riadení rozladenie prevádzky zdrojov a nutnosť korekcie výkonov zdrojmi navzájom.
@@ Riadok 704: / Riadok 704: @@
 **Minimálne obmedzenia každej VE je súčasťou máp limitných prietokov a slúži na stanovenie minimálneho prietoku cez objekty VE daného SVK. Je to z dôvodu, aby nebol podkročený minimálny prietok jedeného z objektov VE v priebehu hydromodelovania, čím by hydraulicko-transformačný model vylúčil tento objekt z prevádzky. Dôležité je to pri plánovaní vody a výroby z nej.
 Pre optimalizáciu sú mapy zdrojom informácií, pomocou ktorých v predstihu dokáže predikovať situáciu a správne plánovať vodu tak, aby nedochádzalo k strate informácií o vode a o nasadenom výkone objektov VE, ako aj o celkovej práci vážskej kaskády. Významne sa prostredníctvom máp ovplyvní čas výpočtu riešenej úlohy a v prípadoch veľkých vôd aj jej konečnosť a riešiteľnosť.
 ===Výstupné parametre optimalizačného modelu===

@@ Riadok 542: / Riadok 542: @@
 Odpadový a prívodný kanál počíta s rovnicou (2.6) samostatne aj napriek tomu, že vystupujú ako jeden celok. Všetky zložky budú konštantné pre parametre odpadového a prívodného kanála a staticky nastavené na prietok, ktorý cez ne preteká. Jediný meniaci sa parameter bude Chézyho súčiniteľ C [m0,5.s-1]. V rovnici (2.6) vystupuje už len jeho priemerná hodnota horného a dolného prietokového prierezu. Obidva kanále sa matematicky počítajú samostatne, ale HLNábehová, ktorej pozícia začala na HHVE sa posunie (Obr. 2.19) pri výpočte na začiatku prívodného kanála na úroveň prietoku cez kanál a od tejto HLNábehovej je ďalej počítaná DHVE.
-[[Súbor:xxx.png|framed|center|Obr. 2.19  Zmena pozície nábehovej hladiny – výpočet drsnosti kanála]]
+[[Súbor:Narh_2.19.png|framed|center|Obr. 2.19  Zmena pozície nábehovej hladiny – výpočet drsnosti kanála]]
 ==Podporné metódy a funkcie pre hydromodel==

@@ Riadok 407: / Riadok 407: @@
 K dispozícii máme objemové krivky jednotlivých vodných nádrží, z ktorých budeme pomocou lineárnej interpolácie získavať hodnoty objemov a hladín aj na pozíciách, ktoré nie sú v krivkách uvedené. Jednoduchosť inverzie tejto funkcie nám zabezpečí absolútnu rovnosť hodnôt aj po niekoľkonásobnej transformácii objemu na hladinu a naopak pri následnom posune parametrov a cyklickom opakovaní (Obr. 2.13).
-[[Súbor:xxx.png|framed|center|Obr. 2.13  Objemová krivka nádrže]]
+[[Súbor:Narh_2.13.png|framed|center|Obr. 2.13  Objemová krivka nádrže]]
 ===Hydraulický model kanálov===

@@ Riadok 644: / Riadok 644: @@
 Vstupné parametre do optimalizačného modelu budú:
-#Ocenenie DDZ;
+*Ocenenie DDZ;
-#Prítok vody v jednotlivých medzipovodiach;
+*Prítok vody v jednotlivých medzipovodiach;
-#Počiatočné a koncové hladiny na jednotlivých vodných nádržiach;
+*Počiatočné a koncové hladiny na jednotlivých vodných nádržiach;
-#Maximálne a minimálne prevádzkové hladiny nádrží a derivačných kanálov;
+*Maximálne a minimálne prevádzkové hladiny nádrží a derivačných kanálov;
-#Dostupnosť energetických zariadení (TG);
+*Dostupnosť energetických zariadení (TG);
-#Obmedzenia hladinovej a prietokovej prevádzky;
+*Obmedzenia hladinovej a prietokovej prevádzky;
-#Spôsob prevádzky (priebežná, špičková);
+*Spôsob prevádzky (priebežná, špičková);
-#Prevedenie jalových vôd cez kanálovú sústavu alebo hať do starého koryta rieky;
+*Prevedenie jalových vôd cez kanálovú sústavu alebo hať do starého koryta rieky;
-#Čas a prietok vody medzi posledným objektom VE danej SVK a vodnou nádržou a medzi stupňami;
+*Čas a prietok vody medzi posledným objektom VE danej SVK a vodnou nádržou a medzi stupňami;
-#Mapa limitných prietokov.
+*Mapa limitných prietokov.
 Výstupom optimalizácie budú:
-#Nasadenie prietokov cez energetické zariadenie podľa ocenenia DDZ;
+*Nasadenie prietokov cez energetické zariadenie podľa ocenenia DDZ;
-#Energetické obmedzenia a navrhnutie prietoku jalových vôd (kanál, hať);
+*Energetické obmedzenia a navrhnutie prietoku jalových vôd (kanál, hať);
-#Rozvrhnutie priebehov hladín vodných nádrží;
+*Rozvrhnutie priebehov hladín vodných nádrží;
-#Verifikácia a validácia hladinových režimov derivačných kanálov;
+*Verifikácia a validácia hladinových režimov derivačných kanálov;
-#Stanovenie ďalšej prevádzky v čase veľkých vôd.
+*Stanovenie ďalšej prevádzky v čase veľkých vôd.
 Podstata optimalizačného modelu sa nachádza v procedúre Optimalizacia_Q_HH modulu StartOptimal, v ktorej sa nachádzajú algoritmy sledovania prekročenie HHmax., HHmin., dodržania využiteľného objemu vody počas dňa (posledný je rozdelený na dva, jednotlivo kontrolujú spotrebu väčšieho a menšieho objemu vody). Okrem spomenutých algoritmov sú pre optimalizáciu vytvorené podporné funkcie a procedúry, ktoré umožňujú kontroly a operácie nad veľkým množstvom údajov. Jedná sa o model, ktorý je riadený údajmi.
@@ Riadok 697: / Riadok 697: @@
 Mapa limitných prietokov - Optimalizačný algoritmus je tak dobre informovaný o riešení danej úlohy, ako sme mu schopní tieto informácie poskytnúť. V našom prípade modelu optimalizácie dáme informácie, ktoré umožnia ešte v čase pred odoslaním výsledkov na hydraulicko-transformačný model verifikovať a validovať hraničné obmedzenia prietokov cez energetické zariadenie VE. Aby bol výpočet optimalizačného modelu bez chýb je nevyhnutne potrebné, aby vedel o hraničných obmedzeniach jednotlivých TG a obmedzeniach derivačných kanálov. Bolo potrebné vyhodnotiť a pripraviť v hydraulicko-transformačnom module mapy:
-#Mapy maximálneho prietoku cez energetickú časť vodných diel
+*Mapy maximálneho prietoku cez energetickú časť vodných diel
-##Obsahujú prietoky od veľkých vôd až po bežnú prevádzku a každý prietok je vyhodnotený k hladinám v nádrži s rastrom 0,05 m od HHmax. po HHmin. Zaznamenané sú aj prietokové prechody pri spomínaných hladinách medzi TG. Rozsah maximálneho prietoku cez VD je ukončený pri hodnotách, keď nastáva úplné odstavenie energetickej časti z dôvodu nedodržania prevádzkových obmedzení.
+**Obsahujú prietoky od veľkých vôd až po bežnú prevádzku a každý prietok je vyhodnotený k hladinám v nádrži s rastrom 0,05 m od HHmax. po HHmin. Zaznamenané sú aj prietokové prechody pri spomínaných hladinách medzi TG. Rozsah maximálneho prietoku cez VD je ukončený pri hodnotách, keď nastáva úplné odstavenie energetickej časti z dôvodu nedodržania prevádzkových obmedzení.
-#Mapy maximálneho prietoku cez jednotlivé kanále
+*Mapy maximálneho prietoku cez jednotlivé kanále
-##Každý derivačný kanál je vyhodnotený samostatne. Týmto spôsobom máme možnosť pracovať s HLNábehovou a DHmax. vyššie postaveného objektu na derivačnom kanáli. V mapách limitných prietokov sú zaznamenané pozície hladín a k nim stanovené maximálne prietokové obmedzenia kanála. V hydromodelovaní je tak umožnené plánovať aj hladinové režimy v tejto časti.
+**Každý derivačný kanál je vyhodnotený samostatne. Týmto spôsobom máme možnosť pracovať s HLNábehovou a DHmax. vyššie postaveného objektu na derivačnom kanáli. V mapách limitných prietokov sú zaznamenané pozície hladín a k nim stanovené maximálne prietokové obmedzenia kanála. V hydromodelovaní je tak umožnené plánovať aj hladinové režimy v tejto časti.
-#Mapy minimálneho prietoku cez jednotlivé VE
+*Mapy minimálneho prietoku cez jednotlivé VE
-##Minimálne obmedzenia každej VE je súčasťou máp limitných prietokov a slúži na stanovenie minimálneho prietoku cez objekty VE daného SVK. Je to z dôvodu, aby nebol podkročený minimálny prietok jedeného z objektov VE v priebehu hydromodelovania, čím by hydraulicko-transformačný model vylúčil tento objekt z prevádzky. Dôležité je to pri plánovaní vody a výroby z nej.
+**Minimálne obmedzenia každej VE je súčasťou máp limitných prietokov a slúži na stanovenie minimálneho prietoku cez objekty VE daného SVK. Je to z dôvodu, aby nebol podkročený minimálny prietok jedeného z objektov VE v priebehu hydromodelovania, čím by hydraulicko-transformačný model vylúčil tento objekt z prevádzky. Dôležité je to pri plánovaní vody a výroby z nej.
 Pre optimalizáciu sú mapy zdrojom informácií, pomocou ktorých v predstihu dokáže predikovať situáciu a správne plánovať vodu tak, aby nedochádzalo k strate informácií o vode a o nasadenom výkone objektov VE, ako aj o celkovej práci vážskej kaskády. Významne sa prostredníctvom máp ovplyvní čas výpočtu riešenej úlohy a v prípadoch veľkých vôd aj jej konečnosť a riešiteľnosť.
@@ Riadok 717: / Riadok 717: @@
 Priemerná hodnota denného prietoku cez SVK sa vypočíta zo zložiek:
-#Prítok z medzipovodia;
+*Prítok z medzipovodia;
-#Prítok z vyššie postaveného objektu VE;
+*Prítok z vyššie postaveného objektu VE;
-#Prítok jalovej vody zo starého koryta;
+*Prítok jalovej vody zo starého koryta;
-#Odtok biologický do starého koryta;
+*Odtok biologický do starého koryta;
-#Pohyb hladiny v nádrži.
+*Pohyb hladiny v nádrži.
 Zároveň musia byť k dispozícii informácie o prítoku vody z D-1, v opačnom prípade nastáva chyba výpočtu priemernej hodnoty odtoku vody z SVK. Vypočítaný prietok každej hodiny dňa nie je počítaný priamo z rovnice 2.9, ale týmto spôsobom je navrhnutý. Prietoky jednotlivých hodín sú korigované optimalizačným modelom v závislosti od ďalších vstupov a modelovanej situácie.