Off-line funkcionalita on-line web aplikácií - História úprav

Juraj na 21:30, 19. november 2010

2010-11-19T21:30:40Z

Juraj na 21:25, 19. november 2010

2010-11-19T21:25:41Z

Dusan na 13:57, 5. september 2010

2010-09-05T13:57:49Z

Juraj na 13:11, 5. september 2010

2010-09-05T13:11:23Z

Dusan: /* Štruktúra webovej aplikácie */

2010-09-05T11:20:58Z

Štruktúra webovej aplikácie

Dusan na 11:18, 5. september 2010

2010-09-05T11:18:47Z

Zobraziť rozdiely

Juraj na 14:31, 23. máj 2010

2010-05-23T14:31:08Z

Juraj na 18:41, 14. máj 2010

2010-05-14T18:41:30Z

Dusan: /* Synchronizácia na pozadí */

2010-02-17T22:35:58Z

Synchronizácia na pozadí

Dusan: /* Optimálna štruktúra aplikácie s podporou režimu off-line */

2010-02-17T22:34:04Z

Optimálna štruktúra aplikácie s podporou režimu off-line

@@ Riadok 31: / Riadok 31: @@
 Dvojvrstvová aplikácia sa skladá z klientskej a dátovej vrstvy. Klientska vrstva obsahuje väčšinu aplikačnej logiky, s ktorou sa pracuje priamo nad dátovým zdrojom. Takýto dátový zdroj môže byť reprezentovaný relačnou databázou. Ďalšie zdroje môžu byť súbory alebo iné aplikácie. Schému dvojvrstvovej web aplikácie môžeme vidieť na obrázku (Obr 1.1).
-[[Image:Example.jpg|center|frame|Obr 1.1 Schéma dvojvrstvovej web aplikácie. Zdroj: [1] ]]
+[[Image:Example.jpg|center|frame|Obr 1.1 Schéma dvojvrstvovej web aplikácie. Zdroj: <nowiki>[1]</nowiki> ]]
 Nevýhody tohto modelu sa ukázali pri vzrastajúcej komplexnosti klientskych aplikácií. S ich zložitosťou vzrastali aj výkonové nároky na klientské počítače. S masívnym rozšírením aplikácií boli softvérové firmy nútené reagovať na požiadavky klientov.  Napríklad zdieľanie zdrojov, obmedzenie dátového prenosu atď. Preto sa začalo uvažovať o trojvrstvovej architektúre, ktorá by tieto požiadavky pokryla.
@@ Riadok 40: / Riadok 40: @@
 Riešenie sa našlo v podobe pridania tretej – strednej vrstvy. Samozrejme sa nejednalo len o pridanie ďalšej vrstvy. Bolo nutné špecifikovať jednotlivé vrstvy, respektíve ich úlohu v architektúre. Trojvrstvovú architektúru zobrazuje schéma (Obr. 1.2).
-[[Súbor:bp_off_web_1.jpg|center|frame|Obr. 1.2 Schéma trojvrstvovej aplikácie. Zdroj: [1]]]
+[[Súbor:bp_off_web_1.jpg|center|frame|Obr. 1.2 Schéma trojvrstvovej aplikácie. Zdroj: <nowiki>[1]</nowiki>]]
 ===Zmeny v klientskej vrstve===
@@ Riadok 71: / Riadok 71: @@
 Webové aplikácie, ktoré sú postavené s podporou off-line režimu majú tendenciu byť štruktúrované tak, že ich dátová vrstva je izolovaná. Väčšina dnešných web aplikácií takto stavaných nie je. Pravdepodobne najvýhodnejšia štruktúra je zobrazená v schéme (Obr. 1.3).
-[[Súbor:bp_off_web_3.jpg|center|frame|Schéma web aplikácie podporujúcej režime off-line. Zdroj: [1]]]
+[[Súbor:bp_off_web_3.jpg|center|frame|Schéma web aplikácie podporujúcej režime off-line. Zdroj: <nowiki>[1]</nowiki>]]
 Hlavným krokom pre dosiahnutie vhodnej architektúry je vytvorenie lokálnej dátovej vrstvy, ktorá využíva lokálnu databázu. Podľa toho či ste on-line alebo off-line, sa dáta získavajú zo servera alebo z lokálneho úložiska. O prepínanie medzi dátovým vrstvami sa stará prepínač. Prepínač je časť kódu, ktorý rozhoduje odkiaľ sa budú dáta čerpať.
@@ Riadok 159: / Riadok 159: @@
 * Nevýhodou je možnosť spomalenia pri kopírovaní dát na pozadí. Spomalenie sa dá minimalizovať využitím rôznych možností (Google Gears WorkerPool).
-[[Súbor:bp_off_web_4.jpg|center|frame|Architektúra web aplikácie so synchronizáciou na pozadí. Zdroj: [1]]]
+[[Súbor:bp_off_web_4.jpg|center|frame|Architektúra web aplikácie so synchronizáciou na pozadí. Zdroj: <nowiki>[1]</nowiki>]]

@@ Riadok 31: / Riadok 31: @@
 Dvojvrstvová aplikácia sa skladá z klientskej a dátovej vrstvy. Klientska vrstva obsahuje väčšinu aplikačnej logiky, s ktorou sa pracuje priamo nad dátovým zdrojom. Takýto dátový zdroj môže byť reprezentovaný relačnou databázou. Ďalšie zdroje môžu byť súbory alebo iné aplikácie. Schému dvojvrstvovej web aplikácie môžeme vidieť na obrázku (Obr 1.1).
-[[Image:Example.jpg|center|framed|Obr 1.1 Schéma dvojvrstvovej web aplikácie. Zdroj: [1] ]]
+[[Image:Example.jpg|center|frame|Obr 1.1 Schéma dvojvrstvovej web aplikácie. Zdroj: [1] ]]
 Nevýhody tohto modelu sa ukázali pri vzrastajúcej komplexnosti klientskych aplikácií. S ich zložitosťou vzrastali aj výkonové nároky na klientské počítače. S masívnym rozšírením aplikácií boli softvérové firmy nútené reagovať na požiadavky klientov.  Napríklad zdieľanie zdrojov, obmedzenie dátového prenosu atď. Preto sa začalo uvažovať o trojvrstvovej architektúre, ktorá by tieto požiadavky pokryla.
@@ Riadok 40: / Riadok 40: @@
 Riešenie sa našlo v podobe pridania tretej – strednej vrstvy. Samozrejme sa nejednalo len o pridanie ďalšej vrstvy. Bolo nutné špecifikovať jednotlivé vrstvy, respektíve ich úlohu v architektúre. Trojvrstvovú architektúru zobrazuje schéma (Obr. 1.2).
-[[Súbor:bp_off_web_1.jpg|center|framed|Obr. 1.2 Schéma trojvrstvovej aplikácie. Zdroj: [1]]]
+[[Súbor:bp_off_web_1.jpg|center|frame|Obr. 1.2 Schéma trojvrstvovej aplikácie. Zdroj: [1]]]
 ===Zmeny v klientskej vrstve===
@@ Riadok 71: / Riadok 71: @@
 Webové aplikácie, ktoré sú postavené s podporou off-line režimu majú tendenciu byť štruktúrované tak, že ich dátová vrstva je izolovaná. Väčšina dnešných web aplikácií takto stavaných nie je. Pravdepodobne najvýhodnejšia štruktúra je zobrazená v schéme (Obr. 1.3).
-[[Súbor:bp_off_web_3.jpg|center|framed|Schéma web aplikácie podporujúcej režime off-line. Zdroj: [1]]]
+[[Súbor:bp_off_web_3.jpg|center|frame|Schéma web aplikácie podporujúcej režime off-line. Zdroj: [1]]]
 Hlavným krokom pre dosiahnutie vhodnej architektúry je vytvorenie lokálnej dátovej vrstvy, ktorá využíva lokálnu databázu. Podľa toho či ste on-line alebo off-line, sa dáta získavajú zo servera alebo z lokálneho úložiska. O prepínanie medzi dátovým vrstvami sa stará prepínač. Prepínač je časť kódu, ktorý rozhoduje odkiaľ sa budú dáta čerpať.
@@ Riadok 159: / Riadok 159: @@
 * Nevýhodou je možnosť spomalenia pri kopírovaní dát na pozadí. Spomalenie sa dá minimalizovať využitím rôznych možností (Google Gears WorkerPool).
-[[Súbor:bp_off_web_4.jpg|center|framed|Architektúra web aplikácie so synchronizáciou na pozadí. Zdroj: [1]]]
+[[Súbor:bp_off_web_4.jpg|center|frame|Architektúra web aplikácie so synchronizáciou na pozadí. Zdroj: [1]]]

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 13:57, 5. september 2010
Riadok 13:		Riadok 13:
	\|This bachelor work deals with web applications which are able to work in an off-line mode. The first part is concerned with the architecture of web applications. It is devoted to the structure of web-application able to work also in the off-line mode. The Google Gears technology by the Google company which makes this possible is described in the second part. Consequently, the advantages and the disadvantages are stated as well as the posibilities of the  practical usage in the web aplications. The new specification HTML5 that also offers off-line support for web applications is mentioned in this work, too. The final part is dedicated to the applications used for creation and display of timetables and design of front-end directly for Faculty of mechatronics. The off-line functionality has been ensured by the Google Gears extention.		\|This bachelor work deals with web applications which are able to work in an off-line mode. The first part is concerned with the architecture of web applications. It is devoted to the structure of web-application able to work also in the off-line mode. The Google Gears technology by the Google company which makes this possible is described in the second part. Consequently, the advantages and the disadvantages are stated as well as the posibilities of the  practical usage in the web aplications. The new specification HTML5 that also offers off-line support for web applications is mentioned in this work, too. The final part is dedicated to the applications used for creation and display of timetables and design of front-end directly for Faculty of mechatronics. The off-line functionality has been ensured by the Google Gears extention.
	}}		}}
		+
		+	'''Úvod'''
		+
		+	S obrovskou rýchlosťou akou sa internet rozšíril a stal sa každodennou súčasťou nášho života sme si ani neuvedomili, ako sme od neho závislí. Stretávame sa s ním na každom mieste, či už je to v práci, škole alebo domácnosti. Veľký problém nastáva pri nedostupnosti signálu, napríklad v odľahlých častiach alebo pri výpadku pripojenia. Tento problém sa snaží vyriešiť firma Google so svojim open-source rozšírením Google Gears pre internetové prehliadače. Zároveň postupne presadzuje používanie tejto technológie aj vo svojich aplikáciách. Vďaka open-source je možné, aby túto technológiu použil každý.
		+	Pre správne pochopenie ako táto technológia pracuje, rozoberieme v prvej kapitole samotnú štruktúru web aplikácií. Následne sa budeme venovať optimálnej štruktúre web aplikácií s podporom režimu off-line, funkčnosti a synchronizácií.
		+	Druhá časť tejto práce je zameraná na objasnenie princípu činnosti Google Gears a vysvetľuje prácu s touto technológiou. Spomenuté sú aj webové aplikácie, ktoré túto výhodu podpory v režime off-line v praxi využívajú. Táto kapitola sa venuje aj novej špecifikácií značkovacieho jazyka HTML5, ktorá je v súčasnosti vo vývoji a v budúcnosti má obsahovať podporu off-line aplikácií.
		+	Tretia kapitola sa zaoberá systémami na vizualizáciu rozvrhu. V nej si rozoberieme akým spôsobom sa zobrazujú výstupné dáta programov a web aplikácií na tvorbu rozvrhu. Zhodnotíme aké nedostatky spôsobujú neprehľadnosť v používateľskom prostredí.
		+	Záverečná časť sa venuje praktickej časti tejto práce, a to návrhu používateľského rozhrania rozvrhu Fakulty mechatroniky a zabezpečeniu funkcionality v režime off-.line.

@@ Riadok 6: / Riadok 6: @@
 {{Hlavička_FM|{{PAGENAME}}|Dušan Pagáč|Ing. Juraj Ďuďák|
 /2010
-|Semetrálna práca|Mechatronika}}
+|Bakalárska práca|Mechatronika}}
 {{Praca_uvod|1|Off-line funkcionalita on-line web aplikácií|Štruktúra webovej aplikácie|Technológie off-line web aplikácií|Systémy na vizualizáciu rozvrhu hodín|Návrh používateľského rozhrania rozvrhu FM TnUAD}}
 __TOC__

@@ Riadok 13: / Riadok 13: @@
 |This bachelor work deals with web applications which are able to work in an off-line mode. The first part is concerned with the architecture of web applications. It is devoted to the structure of web-application able to work also in the off-line mode. The Google Gears technology by the Google company which makes this possible is described in the second part. Consequently, the advantages and the disadvantages are stated as well as the posibilities of&nbsp;the&nbsp;&nbsp;practical usage in the web aplications. The new specification HTML5 that also offers off-line support for web applications is mentioned in this work, too. The final part is&nbsp;dedicated to the applications used for creation and display of timetables and design of front-end directly for Faculty of mechatronics. The off-line functionality has been ensured by the Google Gears extention.
 }}
 =Štruktúra webovej aplikácie=

@@ Riadok 23: / Riadok 23: @@
-[[Image:Example.jpg|Schéma dvojvrstvovej web aplikácie]]
+[[Image:Example.jpg|center|framed|Obr 1.1 Schéma dvojvrstvovej web aplikácie]]
 ==Trojvrstvové web aplikácie==
 Nevýhody tohto modelu sa ukázali pri vzrastajúcej komplexnosti klientskych aplikácií. S ich zložitosťou vzrastali aj výkonové nároky na klientske počítače. S masívnym rozšírením aplikácií boli softvérové firmy nútené reagovať na požiadavky klientov.  Napríklad zdieľanie zdrojov, obmedzenie dátového prenosu atď. Preto sa začalo uvažovať o trojvrstvovej architektúre, ktorá by tieto požiadavky pokryla.
-[[Súbor:Obr2.jpg|center]]
 ===Zmeny v klientskej vrstve===
@@ Riadok 55: / Riadok 57: @@
 Webové aplikácie, ktoré sú postavené s podporou off-line režimu majú tendenciu byť štruktúrované tak, že ich dátová vrstva je izolovaná. Väčšina dnešných web aplikácií takto stavaných nie je. Pravdepodobne najvýhodnejšia štruktúra je zobrazená v schéme (Obr. 1.3).
-[[Súbor:Obr3.jpg|center|Schéma web aplikácie podporujúcej režime off-line. Zdroj: [1]]]
+[[Súbor:bp_off_web_3.jpg|center|framed|Schéma web aplikácie podporujúcej režime off-line. Zdroj: [1]]]
 Hlavným krokom pre dosiahnutie vhodnej architektúry je vytvorenie lokálnej dátovej vrstvy, ktorá využíva lokálnu databázu. Podľa toho či ste on-line alebo off-line, sa dáta získavajú zo servera alebo z lokálneho úložiska. O prepínanie medzi dátovým vrstvami sa stará prepínač. Prepínač je časť kódu, ktorý rozhoduje odkiaľ sa budú dáta čerpať.
@@ Riadok 136: / Riadok 138: @@
 *Nevýhodou je možnosť spomalenia pri kopírovaní dát na pozadí. Spomalenie sa dá minimalizovať využitím rôznych možností (Google Gears WorkerPool).
-[[Súbor:obr4.jpg|center|Architektúra web aplikácie so synchronizáciou na pozadí. Zdroj: [1]]]
+[[Súbor:bp_off_web_4.jpg|center|framed|Architektúra web aplikácie so synchronizáciou na pozadí. Zdroj: [1]]]

@@ Riadok 7: / Riadok 7: @@
 /2010
 |Semetrálna práca|Mechatronika}}
-{{Praca_uvod|1|Off-line funkcionalita on-line web aplikácií|Štruktúra webovej aplikácie|Google Gears|HTML 5|Systémy na vizualizáciu rozvrhu hodín|Návrh používateľského rozhrania rozvrhu FM TnUAD||||||}}
+{{Praca_uvod|1|Off-line funkcionalita on-line web aplikácií|Štruktúra webovej aplikácie|Technológie off-line web aplikácií|Systémy na vizualizáciu rozvrhu hodín|Návrh používateľského rozhrania rozvrhu FM TnUAD}}
 __TOC__
 {{Abstrakt

← Staršia verzia		Verzia zo dňa a času 22:35, 17. február 2010
Riadok 135:		Riadok 135:

	*Nevýhodou je možnosť spomalenia pri kopírovaní dát na pozadí. Spomalenie sa dá minimalizovať využitím rôznych možností (Google Gears WorkerPool).		*Nevýhodou je možnosť spomalenia pri kopírovaní dát na pozadí. Spomalenie sa dá minimalizovať využitím rôznych možností (Google Gears WorkerPool).
		+
		+	[[Súbor:obr4.jpg\|center\|Architektúra web aplikácie so synchronizáciou na pozadí. Zdroj: [1]]]